Class 3 Slovak

Once you have translated a line of English text, replace the English text with the new translation.
Please do not change the time codes.

Class 3

0:00:00.329,0:00:04.450
» NEIL SMITH: Vraví sa,
že peniaze hýbu svetom.

0:00:04.450,0:00:06.920
» DAVID HARVEY: Tak.

0:00:06.920,0:00:08.519
Je to fascinujúce –

0:00:11.629,0:00:14.569
peniaze. Všetci ich používame,

0:00:14.569,0:00:16.279
robíme si pre ne starosti,

0:00:16.279,0:00:19.569
obrovské množstvo času trávime
tým, aby sme ich získali.

0:00:19.569,0:00:24.630
Ale ak sa opýtate,
„Čo sú peniaze?“,

0:00:24.630,0:00:29.159
väčšina ľudí vám vôbec
nedokáže dať jasnú odpoveď.

0:00:29.159,0:00:33.360
Vždy si spomeniem na skvelú pasáž

0:00:33.360,0:00:38.230
z Dickensovho „Dombeyho a syna“. Malý
Paul je veľmi chorý, jeho matka zomrela.

0:00:38.230,0:00:43.750
Stále sa pýta otca, "Oci, čo sú peniaze?
Čo sú peniaze?" A pán Dombey,

0:00:43.750,0:00:47.510
úspešný podnikateľ, obchodník,

0:00:47.510,0:00:49.430
mu nedokáže odpovedať.

0:00:49.430,0:00:54.270
Raz mu povie, „Peniaze, to je čosi,
vďaka čomu môžeš všeličo dokázať.“

0:00:54.270,0:00:58.540
A malý Paul povie,
„Dokážu teda vrátiť mamičku?“

0:00:58.540,0:01:02.690
Pána Dombeyho to celkom vyvedie
z miery, takže len ticho odíde.

0:01:02.690,0:01:05.960
Myslím, že otázka,
čo sú peniaze,

0:01:05.960,0:01:10.980
aká je ich funkcia
v spoločnosti,

0:01:10.980,0:01:16.930
je pre všetkých hádankou.

0:01:16.930,0:01:20.729
Zároveň sa o peniaze neustále usilujeme.
Takže na jednej strane nás peniaze zaujímajú,

0:01:20.729,0:01:23.050
na druhej strane
nevieme, čo sú.

0:01:23.050,0:01:25.440
Marx sa chce pokúsiť

0:01:25.440,0:01:28.770
povedať nám

0:01:28.770,0:01:31.820
o peniazoch niečo,

0:01:31.820,0:01:36.409
čo nám predtým nebolo jasné.

0:01:36.409,0:01:44.240
Marxova teória peňazí je veľmi
zložitá aj pre samého Marxa.

0:01:44.240,0:01:48.780
Tretia kapitola

0:01:48.780,0:01:52.990
je pre všetkých čitateľov zrejme
tou najťažšou v celej knihe.

0:01:52.990,0:01:58.229
Podľa mojich skúseností ľudia,
ktorí začnú čítať Kapitál sami,

0:01:58.229,0:02:03.270
a potom to vzdajú, skončia takmer vždy
pri tretej kapitole. Jednou z mojich úloh

0:02:03.270,0:02:05.549
teda je, pomôcť ľuďom prekonať ju.

0:02:05.549,0:02:09.729
Previesť ich až na koniec.
Je to trochu ako cesta očistcom.

0:02:09.729,0:02:17.909
Potom idete do neba. »NEIL SMITH: Potom prídu
tie lepšie veci. »DAVID HARVEY: Áno.

0:02:34.109,0:02:39.039
» CITÁCIE PODĽA slov. vydania I. zväzku Kapitálu
z r. 1985 (prel. prof. dr. Štefan Heretik, DrSc.). «

0:02:41.559,0:02:44.089
Musím povedať, že
v súčasnosti New York

0:02:44.089,0:02:46.429
poskytuje dobrú príležitosť

0:02:46.429,0:02:48.900
zamyslieť sa nad
tým, čo Marx píše,

0:02:48.900,0:02:52.439
no treba pamätať na to,
že táto kapitola vznikla

0:02:52.439,0:02:56.229
pred takmer 150, 140 rokmi,

0:02:56.229,0:02:58.810
takže vzniká otázka,

0:02:58.810,0:03:01.049
čo z tejto analýzy

0:03:01.049,0:03:08.969
ešte platí. O tom
treba premýšľať.

0:03:08.969,0:03:11.909
Čitateľom táto kapitola

0:03:11.909,0:03:17.199
často spôsobuje ťažkosti.

0:03:17.199,0:03:22.779
Myslím, že som minule spomínal, že
mnohí ľudia, čo začnú čítať Kapitál,

0:03:22.779,0:03:27.099
to pri tejto kapitole vzdajú, pretože je príliš
hustá a komplikovaná. Je ťažké prísť na to,

0:03:27.099,0:03:29.529
o čo tu vlastne ide.

0:03:29.529,0:03:31.889
Ale ak sa budete držať

0:03:31.889,0:03:36.179
rámca, ktorý som vám ukázal,
a budete nad tým premýšľať,

0:03:36.179,0:03:39.949
potom pri každej takej náročnej kapitole
musíte premýšľať o jej štruktúre a zistiť,

0:03:39.949,0:03:41.480
kde sa nachádzate

0:03:41.480,0:03:44.049
v celom kontexte Marxovho postupu.

0:03:44.049,0:03:48.289
Argument, ktorý tu predkladá, je
opäť pomerne jednoduchý a má

0:03:48.289,0:03:51.769
podobnú formu ako argumenty,
na ktoré sme už narazili,

0:03:51.769,0:03:54.239
takže vám čoskoro
začne liezť na nervy,

0:03:54.239,0:03:56.329
že čosi takéto znova

0:03:56.329,0:03:59.419
píšem na tabuľu.
Marx teda začína

0:03:59.419,0:04:05.489
predstavou peňažného tovaru,

0:04:05.489,0:04:10.959
tovaru ako peňazí.

0:04:10.959,0:04:14.389
Ako obvykle, kladie niekoľko otázok.

0:04:14.389,0:04:20.759
Čo tento peňažný tovar robí?
Aké funkcie plní?

0:04:20.759,0:04:24.459
Prekvapujúco tu nájde
dvojakosť, dualitu.

0:04:24.459,0:04:26.320
S tým sme sa už stretli.

0:04:26.320,0:04:28.249
A dvojakosť spočíva v tom,

0:04:28.249,0:04:35.030
že peniaze sú jednak
mierou hodnôt,

0:04:35.030,0:04:44.099
ale aj obeživom.

0:04:47.729,0:04:50.139
A tieto dve funkcie

0:04:50.139,0:04:54.490
budú akoby nekompatibilné,

0:04:54.490,0:04:56.819
takže

0:04:56.819,0:04:59.999
prvú časť kapitoly strávi tým,

0:04:59.999,0:05:05.309
že bude skúmať funkciu miery hodnôt
a komplikácie, ktoré s tým súvisia.

0:05:05.309,0:05:08.460
Druhá časť je o obežive

0:05:08.460,0:05:12.489
a jeho komplikáciách.

0:05:12.489,0:05:15.529
Samozrejme, napokon sa vráti

0:05:15.529,0:05:24.729
k problému všeobecných peňazí,

0:05:26.499,0:05:32.990
a nikoho neprekvapí, že
sú jednotou protikladov.

0:05:32.990,0:05:34.379
Takže nič nové,

0:05:34.379,0:05:37.569
pokiaľ ide o Marxovu metódu výkladu.

0:05:37.569,0:05:40.449
Čosi také tu v podstate robí.

0:05:40.449,0:05:43.860
Časť ťažkostí súvisí s tým,

0:05:43.860,0:05:49.110
že tak ako do časti

0:05:49.110,0:05:52.639
o konkrétnej a abstraktnej
práci Marx vsunul niekoľko

0:05:52.639,0:05:55.969
prvkov navyše, aby svoj
argument rozšíril,

0:05:55.969,0:06:04.009
aj tu vytvára akési
rozvetvenie, keď uvažuje

0:06:04.009,0:06:09.629
o peniazoch ako miere hodnôt na jednej
strane a meradle cien na druhej strane.

0:06:09.629,0:06:14.029
Takže vo vnútri tejto časti
robí akúsi mini-odbočku.

0:06:14.029,0:06:15.150
Takú istú mini-odbočku

0:06:15.150,0:06:18.490
uvidíme pri úvahe

0:06:18.490,0:06:22.149
o obežive.

0:06:22.149,0:06:25.129
Najmä vtedy, keď sa zaoberá

0:06:25.129,0:06:30.199
konkrétnymi peniazmi,
zlatými mincami a symbolmi,

0:06:30.199,0:06:33.069
kladie si Marx otázku:
aký je vzťah medzi touto

0:06:33.069,0:06:34.909
skutočnou vecou

0:06:34.909,0:06:38.389
a týmto, čo ho vedie k diskusii

0:06:38.389,0:06:40.320
o počítacích peniazoch, úverových peniazoch
a všetkých týchto rôznych formách peňazí.

0:06:40.320,0:06:45.089
o počítacích peniazoch, úverových peniazoch
a všetkých týchto rôznych formách peňazí.

0:06:45.089,0:06:50.020
Pomocou tejto stratégie

0:06:50.020,0:06:56.279
začína osvetľovať komplikovaný
svet peňažných aktivít.

0:06:56.279,0:06:59.569
Základná štruktúra kapitoly

0:06:59.569,0:07:03.889
je však ozvenou toho,
čo sme videli

0:07:03.889,0:07:08.379
v časti o tovaroch,

0:07:08.379,0:07:13.330
o abstraktnej a konkrétnej práci,
relatívnej a ekvivalentnej forme.

0:07:13.330,0:07:16.699
Tu Marx znova robí to isté.

0:07:16.699,0:07:21.749
Ak to budete mať na pamäti,
nestratíte sa

0:07:21.749,0:07:27.449
v hĺbke a podrobnostiach
argumentácie v tejto kapitole,

0:07:27.449,0:07:31.240
hoci, samozrejme, ide
o dôležité veci.

0:07:31.240,0:07:33.490
Dôvod, prečo

0:07:33.490,0:07:36.469
sa snažím chápať Marxovu
argumentáciu týmto spôsobom,

0:07:36.469,0:07:41.079
je, že pri zápase s dôležitými
a fascinujúcimi detailmi

0:07:41.079,0:07:45.680
si treba pamätať,

0:07:45.680,0:07:50.279
že Marx vychádza z určitého
rámca, v ktorom jeho

0:07:50.279,0:07:53.890
argumentácia postupuje,

0:07:53.890,0:07:57.310
a to je rámec tejto kapitoly.

0:07:57.310,0:07:58.939
Keď už to vieme,

0:07:58.939,0:08:02.690
pozrime sa na túto časť príbehu:

0:08:02.690,0:08:05.419
peniaze ako miera hodnôt

0:08:05.419,0:08:07.289
alebo peňažný tovar.

0:08:10.729,0:08:14.039
V tejto kapitole, samozrejme,
dôjde k posunu od

0:08:14.039,0:08:17.139
peňazí ako tovaru
čiže od peňažného tovaru

0:08:17.139,0:08:21.339
k peniazom ako
všeobecným peniazom,

0:08:21.339,0:08:27.479
ktoré, ako vieme, dnes nepredstavuje
žiadny jednotlivý tovar.

0:08:27.479,0:08:32.099
Dnes ich reprezentuje čosi iné.
Myslím si však, že náznaky toho

0:08:32.099,0:08:34.120
vidíme aj v Marxovej interpretácii.

0:08:34.120,0:08:40.170
Marx hovorí, že
pre zjednodušenie

0:08:40.170,0:08:45.380
bude vo väčšine tejto kapitoly
– na niektorých miestach hovorí

0:08:45.380,0:08:48.070
o striebre a iných veciach –

0:08:48.070,0:08:53.480
no vo väčšine tretej kapitoly bude
predpokladať, že peňažný tovar je zlato.

0:08:53.480,0:08:58.500
Budem používať príklad zlata

0:08:58.500,0:09:00.970
a jednoducho predpokladať,

0:09:00.970,0:09:04.940
že zlato sa stalo peňažným tovarom,

0:09:04.940,0:09:08.640
ktorý chceme preskúmať.

0:09:08.640,0:09:12.260
A hneď nato hovorí,

0:09:14.250,0:09:17.760
na konci strany 93:
„Peniaze ako miera hodnoty

0:09:17.760,0:09:21.330
sú nevyhnutnou javovou formou…“

0:09:21.330,0:09:27.420
Často hovorím o tom,

0:09:27.420,0:09:31.280
že treba premýšľať nad
spoločenskou nevyhnutnosťou.

0:09:31.280,0:09:34.360
Čo je spoločensky nutné?

0:09:34.360,0:09:36.750
A tu hovorí, že táto

0:09:36.750,0:09:38.390
javová forma

0:09:38.390,0:09:42.640
je nevyhnutnou javovou formou.
Je spoločensky nutná.

0:09:42.640,0:09:44.350
A je nutná

0:09:44.350,0:09:47.950
ako miera hodnoty, ktorá
je vnútorná tovarom,

0:09:47.950,0:09:55.170
teda pracovného času či presnejšie:
spoločensky nutného pracovného času.

0:09:55.170,0:09:58.260
Takže existuje prepojenie medzi

0:09:58.260,0:10:02.420
svetom tovarov a spoločensky
nutným pracovným časom,

0:10:02.420,0:10:04.580
ktorý je v tovaroch stelesnený,

0:10:04.580,0:10:07.170
a spoločensky nutným
pracovným časom,

0:10:07.170,0:10:11.940
stelesneným v peniazoch.

0:10:11.940,0:10:15.180
A potom ide o krok ďalej,

0:10:15.180,0:10:18.580
v polovici strany 94,

0:10:18.580,0:10:24.090
kde hovorí: „Cena čiže
peňažná forma tovarov,

0:10:24.090,0:10:26.660
ako ich hodnotová forma vôbec,
odlišuje sa

0:10:26.660,0:10:29.870
od ich hmatateľne reálnej
telesnej formy, je to teda len

0:10:29.870,0:10:34.970
ideálna čiže myslená forma.“

0:10:34.970,0:10:38.140
Ideálnou tu Marx myslí
„mentálnu“, myslenú,

0:10:38.140,0:10:43.800
vytvorenú v našej mysli.

0:10:43.800,0:10:46.260
„…hoci neviditeľne“ (s. 94),

0:10:46.260,0:10:49.240
viackrát som spomenul,

0:10:49.240,0:10:52.940
že táto neviditeľnosť
je významná,

0:10:52.940,0:11:00.440
ide tu o čosi nemateriálne, čo je
však zároveň objektívne a skutočné.

0:11:00.440,0:11:02.520
Marx ďalej píše:

0:11:02.520,0:11:06.780
„Preto strážca tovarov musí
vložiť svoj jazyk do ich hlavy

0:11:06.780,0:11:13.390
alebo na ne zavesiť ceduľku, aby
vonkajšiemu svetu oznámil ich ceny.“

0:11:13.390,0:11:15.770
Ide tu toto:

0:11:15.770,0:11:17.640
Mám tovar;

0:11:17.640,0:11:20.990
no netuším, aká je jeho hodnota.

0:11:20.990,0:11:23.200
Ako by som to mohol vedieť,

0:11:23.200,0:11:26.350
prv než ho prinesiem na trh?

0:11:26.350,0:11:32.330
No keď ho prinesiem na trh, chcem
mu pripísať myslenú hodnotu,

0:11:32.330,0:11:34.560
takže naň zavesím cenovku,

0:11:34.560,0:11:37.940
ktorá vypovedá o jeho hodnote.

0:11:37.940,0:11:42.530
Z mojej strany ide o myšlienkovú
operáciu, lebo tu hádam:

0:11:42.530,0:11:46.240
až potom, čo si trh
urobí svoju prácu,

0:11:46.240,0:11:48.940
sa dozviem tovaru hodnotu

0:11:48.940,0:11:53.040
vyjadrenú v peňažnej forme.

0:11:53.040,0:11:59.640
No ako meradlo cien,
ako Marx naznačuje ďalej,

0:11:59.640,0:12:04.680
plnia peniaze

0:12:04.680,0:12:11.680
inú funkciu než
ako miera hodnoty.

0:12:12.380,0:12:18.340
Na stranách 94 a 95 Marx najprv
hovorí o tejto imaginárnej stránke,

0:12:18.340,0:12:23.070
ideálnej stránke peňažnej formy.

0:12:23.070,0:12:31.400
Predstavujem si, aká je
hodnota môjho tovaru.

0:12:31.970,0:12:36.140
No táto cena sama závisí

0:12:36.140,0:12:41.940
od hodnoty peňazí.

0:12:41.940,0:12:44.790
A to vedie k prvému problému,

0:12:44.790,0:12:47.640
ktorý tu Marx naznačuje.

0:12:47.640,0:12:53.500
Peňažný tovar je zlato.

0:12:53.500,0:12:57.070
Keďže ide o určitý tovar,

0:12:57.070,0:13:01.720
vyrába sa za určitých
podmienok výroby.

0:13:01.720,0:13:06.810
To, koľko je zlata, aká je jeho hodnota,
aký je spoločensky nutný pracovný čas

0:13:06.810,0:13:12.470
stelesnený v zlate, to
všetko sa môže meniť.

0:13:12.470,0:13:15.340
Hneď tu teda máme problém,

0:13:15.340,0:13:17.390
nie na strane

0:13:17.390,0:13:21.310
všetkých tých tovarov, ktoré sa
merajú pomocou peňažného tovaru,

0:13:21.310,0:13:23.200
ale na strane samého
peňažného tovaru.

0:13:23.200,0:13:29.859
Marx sa preto musí zaoberať
problémom inflácie alebo deflácie,

0:13:29.859,0:13:35.070
buď nie je dosť peňazí,
alebo je ich priveľa,

0:13:35.070,0:13:38.860
presnejšie, je priveľa zlata
alebo primálo zlata.

0:13:38.860,0:13:41.670
Máme tu problém zásoby zlata.

0:13:41.670,0:13:44.500
Marxovi tu ide o to,

0:13:44.500,0:13:47.540
že na jednej strane, áno,
musíme to vziať do úvahy,

0:13:47.540,0:13:53.350
ale na druhej strane sa relatívne hodnoty
tovarov pri zmene zásoby zlata nemenia.

0:13:53.350,0:13:58.680
Ak napríklad topánky stoja
dvakrát toľko čo košele,

0:13:58.680,0:14:00.830
a hodnota peňažného tovaru sa zmení,

0:14:00.830,0:14:05.150
pomer dva ku jednej bude v prípade
topánok a košieľ stále platiť.

0:14:05.150,0:14:07.420
Jediný rozdiel bude v tom,

0:14:07.420,0:14:11.020
že sa inak vyjadrí, pretože
došlo k zmene v peňažnom tovare,

0:14:11.020,0:14:12.900
t. j. k zmene jeho hodnoty.

0:14:12.900,0:14:18.890
Týmto problémom Marx len
preletí a hovorí, že

0:14:18.890,0:14:25.570
toto netreba brať do úvahy.
Ale na strane 96 Marx

0:14:25.570,0:14:30.330
uvažuje o dôležitejšom probléme,

0:14:30.330,0:14:37.020
keď hovorí o tom, že „Ako miera
hodnôt a ako meradlo cien

0:14:37.020,0:14:42.910
vykonávajú peniaze dve
celkom odlišné funkcie.“

0:14:42.910,0:14:53.630
Pokiaľ ide o mieru hodnôt,
funkciou peňazí je,

0:14:53.630,0:14:56.370
aby boli stabilné,

0:14:56.370,0:15:01.660
hmatateľné,

0:15:01.660,0:15:03.980
aby nemenili svoje kvality.

0:15:03.980,0:15:08.590
Z toho je hneď zrejmé,
prečo práve zlato

0:15:08.590,0:15:14.690
je peňažným tovarom,
a nie napríklad jahody.

0:15:14.690,0:15:19.160
Zlato dokáže uchovávať hodnotu.

0:15:19.160,0:15:23.920
Pokiaľ ide o jeho formu, je
zlato pomerne konštantné,

0:15:23.920,0:15:28.640
dá sa skúšať, merať,

0:15:28.640,0:15:35.640
a jeho zásoby sú obmedzené, takže si
ho nemôžete len tak vykopať v záhradke.

0:15:35.770,0:15:39.700
Sú teda určité dôvody, prečo

0:15:39.700,0:15:44.530
peniaze gravitujú k zlatu
ako miere hodnôt.

0:15:44.530,0:15:48.210
Zlato sa na to jednoducho hodí.

0:15:48.210,0:15:51.360
Videli sme,

0:15:51.360,0:15:54.650
že hodnota zlata sa môže meniť,

0:15:54.650,0:15:58.930
no to nevplýva na jeho schopnosť

0:15:58.930,0:16:04.200
takto fungovať.

0:16:04.200,0:16:08.890
No pokiaľ ide o meradlo cien,

0:16:08.890,0:16:13.260
hovorí Marx,

0:16:13.260,0:16:17.160
už nás nezaujíma vzťah medzi spoločensky
nutným pracovným časom v zlate

0:16:17.160,0:16:21.720
a spoločensky nutným
pracovným časom v tovaroch,

0:16:21.720,0:16:26.010
lebo spoločensky nutný pracovný čas
je nemateriálny a nemožno ho merať priamo.

0:16:26.010,0:16:27.690
Čo nás zaujíma,

0:16:27.690,0:16:30.230
je množstvo zlata,

0:16:30.230,0:16:33.940
ktoré je ekvivalentné tovaru,

0:16:33.940,0:16:36.750
ktorý predávate, nech je akýkoľvek.

0:16:36.750,0:16:40.249
Toto množstvo zlata vám hovorí,

0:16:40.249,0:16:42.650
aká je hodnota vášho tovaru.

0:16:42.650,0:16:45.880
Ide o kvantitatívny vzťah.

0:16:45.880,0:16:54.720
Prečo napríklad dve uncie,
a nie jedna či tri uncie?

0:16:54.720,0:17:00.730
Skôr či neskôr to podľa
Marxa vedie k tomu,

0:17:00.730,0:17:03.960
že názov danej hmotnosti zlata,

0:17:03.960,0:17:07.330
peňazí, sa stáva názvom pre

0:17:07.330,0:17:09.590
hodnotu tovaru.

0:17:09.590,0:17:11.570
Pokiaľ ide o tieto názvy,
na strane 97 Marx poukazuje

0:17:11.570,0:17:14.070
na tento dôležitý prechod
týkajúci sa názvov peňazí,

0:17:14.070,0:17:19.580
keď píše o „libre“. Libra

0:17:19.580,0:17:23.620
bola pôvodne librou striebra,

0:17:23.620,0:17:28.260
no potom sa začalo hovoriť
jednoducho o libre,

0:17:28.260,0:17:34.220
takže britskou menou sa stala libra.

0:17:34.220,0:17:35.840
Keď ste v Británii a vypýtate si

0:17:35.840,0:17:39.350
od niekoho libru, neočakávate, že vám
dá libru niečoho, v zmysle hmotnosti.

0:17:39.350,0:17:42.010
Čakáte, že dostanete
mincu či bankovku.

0:17:42.010,0:17:47.350
Marx tu teda hovorí
o prechode od

0:17:47.350,0:17:51.790
od formy hodnoty,
od peňažného tovaru,

0:17:51.790,0:17:58.960
k pomenúvaniu a počítaniu

0:17:58.960,0:18:09.620
alikvotných častí peňazí, ktoré
používajú predajcovia tovarov na trhu.

0:18:09.620,0:18:15.809
Týmto prechodom sa završuje fetišizmus,
o ktorom už Marx hovoril.

0:18:15.809,0:18:18.370
Na strane 98 Marx píše, že

0:18:18.370,0:18:22.600
„Pomenovanie veci je niečo
celkom vonkajšie jej povahe.

0:18:22.600,0:18:26.740
Neviem nič o človeku, ak
viem, že sa volá Jakub.

0:18:26.740,0:18:32.620
Takisto aj v peňažných názvoch
libra, toliar, frank, dukát atď.

0:18:32.620,0:18:37.940
mizne každá stopa
hodnotového vzťahu.“

0:18:37.940,0:18:44.160
Ďalej hovorí, že „Zmätok okolo tajomného
zmyslu týchto kabalistických znakov

0:18:44.160,0:18:49.040
je o to väčší, že peňažné názvy
vyjadrujú hodnotu tovarov

0:18:49.040,0:18:54.350
a zároveň alikvotné
časti hmotnosti kovu,

0:18:54.350,0:18:58.720
peňažného meradla.“

0:18:58.720,0:19:01.499
Na druhej strane je
to však „nevyhnutné“,

0:19:01.499,0:19:05.720
opäť narážame na nevyhnutnosť,
„je nevyhnutné, aby sa hodnota

0:19:05.720,0:19:08.870
na rozdiel od rozmanitých
telies sveta tovarov

0:19:08.870,0:19:10.860
rozvinula na túto bezobsažne

0:19:10.860,0:19:17.470
vecnú, ale zároveň
čisto spoločenskú formu.“

0:19:17.470,0:19:22.650
To vedie k záveru,
na konci s. 98,

0:19:22.650,0:19:29.390
že „Cena je peňažný názov
práce spredmetnenej v tovare.“

0:19:29.390,0:19:33.440
Marx tu hovorí:

0:19:33.440,0:19:36.100
Iste, máme najrôznejšie pomenovania

0:19:36.100,0:19:41.510
ako dukáty, toliare,
doláre, libry atď.,

0:19:41.510,0:19:47.250
pomocou ktorých meriame
hodnotu tovarov,

0:19:47.250,0:19:49.230
ale musí existovať

0:19:49.230,0:19:55.270
nejaký vzťah medzi

0:19:55.270,0:20:02.270
tým, ako sa tieto nominálne formy peňazí
vyjadrujú a peňažným, tovarovým základom.

0:20:05.520,0:20:08.590
Hovorí, že je to zásadné.

0:20:08.590,0:20:10.780
Samozrejme, od 70. rokov
20. storočia

0:20:10.780,0:20:18.820
sa to globálnej ekonomike
veľmi nedarilo.

0:20:18.820,0:20:22.050
Vzniká otázka,

0:20:22.050,0:20:25.460
ktorá sa týka Marxovho trvania
na tomto základe,

0:20:25.460,0:20:33.720
tovarovom základe, teda na hodnote peňažného
tovaru. Je toto Marxovo trvanie realistické?

0:20:33.720,0:20:35.710
Čo sa stane, keď sa rozhodnete

0:20:35.710,0:20:37.970
zbaviť sa tohto základu?

0:20:37.970,0:20:40.000
To sa prakticky aj stalo,

0:20:40.000,0:20:43.390
keď sa peniaze dematerializovali,

0:20:43.390,0:20:49.330
počnúc 70. rokmi 20. storočia.

0:20:49.330,0:20:57.510
K tomu sa vrátime, keď sa pozrieme
na problémy peňažnej zásoby.

0:20:57.510,0:21:02.809
Na konci tejto časti

0:21:02.809,0:21:06.690
sa však objavujú dosť udivujúce
modifikácie tohto argumentu.

0:21:06.690,0:21:12.360
Na strane 99

0:21:18.380,0:21:24.090
Marx hovorí, že
„Veľkosť hodnoty tovaru,“

0:21:24.090,0:21:27.549
v prvej polovici s. 99,

0:21:27.549,0:21:31.700
„vyjadruje teda nevyhnutný,
procesu jej tvorby imanentný vzťah

0:21:31.700,0:21:36.460
k spoločenskému pracovnému času.“
V poriadku.

0:21:36.460,0:21:41.590
„S premenou veľkosti
hodnoty na cenu

0:21:41.590,0:21:47.060
vystupuje tento nevyhnutný pomer
ako výmenný pomer tovaru

0:21:47.060,0:21:51.500
k peňažnému tovaru,
ktorý existuje mimo neho.

0:21:51.500,0:21:56.230
V tomto pomere sa však môže
vyjadriť aj to plus alebo mínus,

0:21:56.230,0:22:02.550
za čo sa tovar za daných
okolností dá scudziť.“

0:22:02.550,0:22:07.250
To poukazuje na možnosť
„kvantitatívneho nesúladu“.

0:22:07.250,0:22:14.260
Všimnite si, že táto možnosť „kvantitatívneho
nesúladu medzi cenou a veľkosťou hodnoty,

0:22:14.260,0:22:18.860
čiže odchýlky ceny od veľkosti hodnoty,

0:22:18.860,0:22:21.929
tkvie teda v samej forme ceny.“

0:22:21.929,0:22:26.920
Nejde však o nedostatok,

0:22:26.920,0:22:28.090
„naopak“, tým sa cena

0:22:28.090,0:22:33.750
„stáva adekvátnou formou takého výrobného spôsobu,
v ktorom sa pravidlo môže presadiť len ako slepo

0:22:33.750,0:22:41.940
pôsobiaci zákon
priemeru nepravidelnosti.“

0:22:41.940,0:22:47.720
Čo sa to tu deje?

0:22:47.720,0:22:50.660
Ak by sa na trhu

0:22:50.660,0:22:53.650
všetko ponúkalo za svoju hodnotu,

0:22:53.650,0:22:58.760
a predávalo za svoju hodnotu,

0:22:58.760,0:23:01.900
potom by neexistoval nijaký spôsob,

0:23:01.900,0:23:04.390
ako sa prispôsobiť

0:23:04.390,0:23:09.670
fluktuáciám ponuky a dopytu.

0:23:09.670,0:23:14.550
Ide tu teda o to,

0:23:14.550,0:23:19.080
že ak je na trhu priveľa predávajúcich
a nedostatok kupujúcich,

0:23:19.080,0:23:24.860
cena klesne.

0:23:24.860,0:23:31.429
Inokedy zase na trh príde menej
predávajúcich a viac kupujúcich,

0:23:31.429,0:23:35.760
a cena stúpne.

0:23:35.760,0:23:39.740
Marx tu teda hovorí o tom,

0:23:39.740,0:23:45.930
že keď na tovary začneme lepiť cenovky,

0:23:45.930,0:23:51.120
dochádza k tomu, že sa v rôznych časoch
a na rôznych miestach realizujú rôzne ceny;

0:23:51.120,0:23:55.299
ceny neustále kolíšu.

0:23:55.299,0:23:58.150
A práve v tom spočíva

0:23:58.150,0:24:04.720
anarchia kapitalistického trhového systému.

0:24:04.720,0:24:11.130
Peňažný systém musí byť schopný
dáko sa s tým vyrovnať.

0:24:11.130,0:24:14.690
A práve vďaka tomuto
kvantitatívnemu nesúladu

0:24:14.690,0:24:19.150
sa dokáže vysporiadať s fluktuáciami

0:24:19.150,0:24:25.100
dopytu a ponuky.

0:24:25.100,0:24:27.059
Marx spolu

0:24:27.059,0:24:31.290
s klasickými politickými ekonómami

0:24:31.290,0:24:33.230
predpokladal, že v konečnom dôsledku,

0:24:33.230,0:24:37.380
a napriek týmto výkyvom, existuje
čosi ako rovnovážna cena

0:24:37.380,0:24:42.750
alebo prirodzená cena. To je cena,

0:24:42.750,0:24:49.750
ktorá sa dosiahne vtedy,
keď sa dopyt a ponuka kryjú.

0:24:50.950,0:24:54.169
A Marx hovorí, že v tomto bode

0:24:54.169,0:24:59.430
už dopyt a ponuka
nič nevysvetľujú.

0:24:59.430,0:25:02.490
Nevysvetľujú, prečo sa košele

0:25:02.490,0:25:07.130
v priemere vymieňajú za topánky
práve v určitom pomere.

0:25:07.130,0:25:11.130
Nejde tu o to, že po košeliach je
väčší dopyt ako po topánkach.

0:25:11.130,0:25:15.840
Dopyt a ponuka môžu
kolísať, ale fakt,

0:25:15.840,0:25:19.080
že košele a topánky majú odlišné ceny

0:25:19.080,0:25:23.400
súvisí so spoločensky nutným
pracovným časom. To, že

0:25:23.400,0:25:29.410
cena topánok kolíše nad alebo pod
spoločensky nutným pracovným časom

0:25:29.410,0:25:36.090
je spôsobené fluktuáciami
ponuky a dopytu.

0:25:36.090,0:25:38.880
Aby sa s výkyvmi
dopytu a ponuky

0:25:38.880,0:25:44.610
dokázal kapitalistický systém
vysporiadať, potrebujeme peňažný systém,

0:25:44.610,0:25:47.080
ktorý to umožňuje.

0:25:47.080,0:25:50.250
Tento kvantitatívny nesúlad medzi

0:25:50.250,0:25:52.430
peniazmi ako mierou hodnôt

0:25:52.430,0:25:57.110
a cenami, ktoré lepíme na tovary
a za ktoré sa tovary predávajú,

0:25:57.110,0:26:06.430
to všetko je možné
práve vďaka tomu,

0:26:06.430,0:26:10.510
že sme prešli od peňazí
ako priamej miery hodnôt

0:26:10.510,0:26:15.610
k ich praktickej funkcii
ako meradlu cien,

0:26:15.610,0:26:20.120
ktoré tieto fluktuácie znesie.

0:26:20.120,0:26:27.600
Ešte viac udivuje to, čo
Marx píše na konci s. 99,

0:26:27.600,0:26:31.359
že tento prechod od peňazí
ako miery hodnôt

0:26:31.359,0:26:34.900
k meradlu cien

0:26:34.900,0:26:40.419
môže skrývať aj „kvalitatívne
protirečenie, takže cena vôbec

0:26:40.419,0:26:43.680
prestáva byť výrazom hodnoty,

0:26:43.680,0:26:49.190
hoci peniaze sú iba
formou hodnoty tovarov.

0:26:49.190,0:26:53.010
Veci, ktoré samy osebe
nie sú vôbec tovarom,

0:26:53.010,0:26:58.080
napríklad svedomie, česť atď., môžu
ich majitelia predávať za peniaze,

0:26:58.080,0:27:03.550
a tak môžu vďaka svojej cene
nadobudnúť tovarovú formu.“

0:27:03.550,0:27:06.680
Lobizmus a tak ďalej.

0:27:06.680,0:27:12.980
„Vec teda môže mať formálne cenu
bez toho, aby mala hodnotu.

0:27:12.980,0:27:18.720
Tu sa cenový výraz stáva imaginárnym,
podobne ako určité veličiny v matematike.

0:27:18.720,0:27:23.770
Na druhej strane aj imaginárna cenová
forma, napríklad cena nekultivovanej pôdy,

0:27:23.770,0:27:25.680
ktorá nemá hodnotu,

0:27:25.680,0:27:30.170
pretože v nej nie je spredmetnená
nijaká ľudská práca, môže skrývať

0:27:30.170,0:27:36.000
skutočný hodnotový vzťah
alebo od neho odvodený vzťah.“

0:27:36.000,0:27:42.470
Pokiaľ ide o nekultivovanú
pôdu, vec sa má tak,

0:27:42.470,0:27:47.560
že pôda môže stelesňovať akúsi
tieňovú cenu ľudskej práce.

0:27:47.560,0:27:54.870
Teda pôda, v ktorej sa už stelesnila

0:27:54.870,0:27:58.170
ľudská práca

0:27:58.170,0:28:01.370
vrhá akoby tieňovú
hodnotu na pôdu,

0:28:01.370,0:28:04.730
ktorá sa bude obrábať
povedzme o rok.

0:28:04.730,0:28:11.770
Marx tu hovorí, že v prípade
pôdy je to zložité.

0:28:11.770,0:28:14.070
Napriek tomu, že žiadna práca

0:28:14.070,0:28:18.540
sa v kuse nekultivovanej pôdy nestelesnila,
vidíte akýsi „tieň“ jej hodnoty,

0:28:18.540,0:28:22.679
hovoríme tomu externality, ktoré
pochádzajú z ľudskej práce,

0:28:22.679,0:28:28.160
čo sa spredmetnila v okolitej pôde.

0:28:28.160,0:28:33.000
Ak by ste vlastnili
malý kúsok Manhattanu,

0:28:33.000,0:28:35.990
už od čias indiánov,

0:28:35.990,0:28:40.850
a držali ho nedotknutý, bez toho,
aby sa naň vynakladala ľudská práca,

0:28:40.850,0:28:43.070
mal by nulovú hodnotu.

0:28:43.070,0:28:46.070
Ale ak by ste ho na trhu
predali za nulovú hodnotu…

0:28:46.070,0:28:52.660
z ekonomického hľadiska by to bolo absurdné!

0:28:52.660,0:28:55.900
Ako je to však so svedomím,
cťou atď.? Marx opäť ukazuje,

0:28:55.900,0:29:02.650
že kvalitatívny nesúlad sa
predsa len zakladá na tom, že

0:29:02.650,0:29:06.650
niekde vzniká skutočná hodnota.

0:29:06.650,0:29:13.650
Predstave si ekonomiku,

0:29:14.520,0:29:19.620
založenú výlučne na obchode
so svedomím a cťou.

0:29:19.620,0:29:23.190
Z čoho by sme žili?

0:29:23.190,0:29:27.610
Kde by sme nabrali košele, topánky
a všetko ostatné? A Marx hovorí,

0:29:27.610,0:29:32.590
tento kvalitatívny nesúlad
treba tiež skúmať

0:29:32.590,0:29:36.140
vo svetle toho, kde sa
berie skutočná hodnota,

0:29:36.140,0:29:37.870
a v čom táto skutočná hodnota

0:29:37.870,0:29:41.420
spočíva. Zdá sa mi, že ide

0:29:41.420,0:29:44.030
o veľmi naliehavé otázky,

0:29:44.030,0:29:50.460
na ktoré narážame, keď uvažujeme
o fungovaní globálnej ekonomiky.

0:29:50.460,0:29:52.410
V USA ľudia radi hovoria,

0:29:52.410,0:29:56.910
že robotnícka trieda už neexistuje,
že hodnota sa už nikde

0:29:56.910,0:30:02.840
nevytvára, ale netreba zabúdať
na to, čo sa deje v Číne.

0:30:02.840,0:30:05.550
Vezmite si,

0:30:05.550,0:30:11.640
že hoci dnes všetci chcú zarobiť
obrovské peniaze na finančných operáciách,

0:30:11.640,0:30:17.730
globálny proletariát sa oproti
roku 1970 zdvojnásobil

0:30:17.730,0:30:19.350
a hodnota stále vzniká

0:30:19.350,0:30:22.180
veľmi tradičným spôsobom,

0:30:22.180,0:30:31.900
hoci sa rozdeľuje inými spôsobmi.

0:30:33.500,0:30:36.119
Toto je teda hlavný záver,

0:30:36.119,0:30:40.870
ku ktorému smeruje

0:30:40.870,0:30:46.620
postup od miery hodnôt
k meradlu cien,

0:30:46.620,0:30:50.000
a tak sa dostávame
k druhej dlhej časti,

0:30:50.000,0:30:57.000
o obežive.

0:30:59.100,0:31:06.220
Začína sa takto:

0:31:06.220,0:31:08.530
„Videli sme,

0:31:08.530,0:31:15.530
že proces výmeny tovarov zahŕňa protirečivé
a vzájomne sa vylučujúce vzťahy.“

0:31:17.410,0:31:20.140
Spomína si niekto,

0:31:20.140,0:31:27.140
aké protirečenia a vzájomne sa vylučujúce vzťahy
to boli? » ŠTUDENT: Ak predávate, nekupujete?

0:31:28.620,0:31:35.140
» HARVEY: Nie, Marx tu odkazuje na časť
o relatívnej a ekvivalentnej forme hodnoty.

0:31:35.140,0:31:39.060
A ak sa vrátite na
strany 62, uvidíte,

0:31:39.060,0:31:41.289
že sa tu píše: „…úžitková hodnota

0:31:41.289,0:31:46.730
sa stáva javovou formou
svojho opaku, hodnoty.“

0:31:46.730,0:31:49.590
A „…konkrétna práca sa stáva javovou formou

0:31:49.590,0:31:54.190
svojho opaku, abstraktnej ľudskej práce.“

0:31:54.190,0:32:00.110
„…súkromná práca sa stáva formou svojho opaku,
prácou v bezprostredne spoločenskej forme.“

0:32:00.110,0:32:04.770
na stranách 62 a 64.

0:32:04.770,0:32:09.250
Marx teda odkazuje na napätie

0:32:09.250,0:32:14.030
medzi peňažným tovarom,
ktorý je čosi jednotlivé,

0:32:14.030,0:32:21.120
a jeho údajnou všeobecnou
schopnosťou predstavovať

0:32:21.120,0:32:25.000
spoločensky nutný pracovný čas
v globálnej ekonomike.

0:32:25.000,0:32:27.430
Ďalej uvádza jednu veľmi zaujímavú poznámku,

0:32:27.430,0:32:30.670
na ktorú upozorňujem,

0:32:30.670,0:32:36.180
lebo je dôležitá na pochopenie
Marxovho spôsobu myslenia.

0:32:36.180,0:32:42.830
Hovorí: „Vývin tovaru
neruší tieto protirečenia,

0:32:42.830,0:32:46.680
ale vytvára formu,
v ktorej sa môžu pohybovať.

0:32:46.680,0:32:51.080
To je vôbec metóda, akou sa
riešia skutočné protirečenia.“

0:32:51.080,0:32:51.700

0:32:51.700,0:32:55.920
Marx tu vlastne opisuje svoju dialektickú metódu.

0:32:55.920,0:32:58.269
Rozvíjaním argumentu

0:32:58.269,0:33:00.079
a protirečení

0:33:00.079,0:33:03.120
sa protirečeniam umožňuje väčší

0:33:03.120,0:33:06.570
dosah, väčšia možnosť pohybu.

0:33:06.570,0:33:11.430
Marx tu používa zaujímavú metaforu:
„Napríklad protirečením je,

0:33:11.430,0:33:17.600
že jedno teleso ustavične padá na druhé
a takisto ustavične sa od neho vzďaľuje.

0:33:17.600,0:33:24.600
Elipsa je jednou z foriem pohybu, v ktorej
sa toto protirečenie uskutočňuje i rieši.“

0:33:26.390,0:33:31.250
Určite sa vám tento argument
zdá tak trochu eliptický, neúplný.

0:33:31.250,0:33:34.940
Myslím si však, že táto metafora
je veľmi dôležitá, lebo

0:33:34.940,0:33:38.850
vidíme, že v elipse ide o pohyb;

0:33:38.850,0:33:40.690
nie je statická,

0:33:40.690,0:33:43.909
je v pohybe,

0:33:43.909,0:33:46.240
neustálom pohybe.

0:33:46.240,0:33:49.860
neustálom pohybe.

0:33:49.860,0:33:53.330
V istom zmysle Marx naozaj

0:33:53.330,0:33:57.850
používa takúto metódu,

0:33:57.850,0:34:04.850
ktorou rozvíja všeobecnú
štruktúru svojho argumentu.

0:34:10.589,0:34:12.549
Marx v tejto časti

0:34:12.549,0:34:16.789
začína tým, že stavia argument

0:34:16.789,0:34:17.959
o tom,

0:34:17.959,0:34:22.699
čo nazýva metamorfózou tovarov,

0:34:22.699,0:34:27.719
čo je vlastne proces obehu.

0:34:27.719,0:34:29.679
Tu si tiež

0:34:29.679,0:34:33.809
všímame, o čo ide v dialektike;

0:34:33.809,0:34:37.119
je to skúmanie pohybu. Veľa
som hovoril o procesoch,

0:34:37.119,0:34:39.799
ale teraz sa pozeráme na obeh,

0:34:39.799,0:34:42.589
pozeráme sa na pohyb.

0:34:42.589,0:34:48.279
Na strane 101 tento pohyb nazýva
spoločenskou výmenou látok.

0:34:48.279,0:34:51.990
Už skôr hovoril o výmene látok
medzi človekom a prírodou, ale teraz

0:34:51.990,0:34:58.990
ide o spoločenskú výmenu látok.

0:35:01.229,0:35:02.809
Na s. 101 sa vyjadruje takto:

0:35:02.809,0:35:06.129
„Výmenný proces

0:35:06.129,0:35:09.009
plodí zdvojenie tovaru

0:35:09.009,0:35:11.910
na tovar a peniaze,

0:35:11.910,0:35:15.440
vonkajší protiklad…“

0:35:15.440,0:35:18.299
A o čosi nižšie to nazýva

0:35:18.299,0:35:23.919
„protikladnou formou“.

0:35:23.919,0:35:28.249
Uvažujeme teda o svete
tovarov na jednej strane,

0:35:28.249,0:35:33.099
a peniazoch na strane druhej
a hovoríme o ich vzájomnom vzťahu.

0:35:33.099,0:35:39.179
Potom hneď prechádza od

0:35:39.179,0:35:42.449
výmenného vzťahu
tovaru k tovaru,

0:35:42.449,0:35:45.279
vzťahu T – T, ako napríklad

0:35:45.279,0:35:47.339
v ekonomike Robinsona Crusoe,

0:35:47.339,0:35:49.949
a skúma vzťah

0:35:49.949,0:35:55.139
T – P – T,

0:35:55.139,0:35:56.869
premenu tovaru na peniaze

0:35:56.869,0:36:00.170
a peňazí na tovar.

0:36:00.170,0:36:04.239
A stavia tu určitý argument

0:36:04.239,0:36:09.719
o tejto forme obehu.

0:36:09.719,0:36:12.259
Jeden z Marxových
veľkých argumentov je,

0:36:12.259,0:36:18.299
že to, čo platí o vzťahu tovaru
a tovaru, sa nedá uplatniť

0:36:18.299,0:36:21.700
na premenu tovar – peniaze – tovar.

0:36:21.700,0:36:28.700
na premenu tovar – peniaze – tovar.

0:36:29.239,0:36:33.789
V prvom kroku ide o premenu

0:36:37.539,0:36:41.639
tovarov na peniaze.

0:36:41.639,0:36:44.719
Zdôrazňuje, že ide o
prechod od jednotlivého

0:36:44.719,0:36:48.639
k všeobecnému.

0:36:48.639,0:36:55.449
Tento prechod od jednotlivého k všeobecnému

0:36:55.449,0:36:59.880
vedie k celému radu rôznych problémov.

0:36:59.880,0:37:01.810
Musíte nájsť niekoho,

0:37:01.810,0:37:03.939
kto chce váš tovar.

0:37:03.939,0:37:07.949
Musíte ním pokrývať
spoločenskú potrebu.

0:37:07.949,0:37:11.549
V rámci husto prepletenej

0:37:11.549,0:37:13.859
spoločenskej deľby práce

0:37:13.859,0:37:14.929
musím

0:37:14.929,0:37:17.629
nájsť niekoho na trhu,

0:37:17.629,0:37:21.989
kto chce môj konkrétny
tovar a dá mi zaň

0:37:21.989,0:37:23.680
peňažný ekvivalent

0:37:23.680,0:37:29.269
môjho tovaru.

0:37:29.269,0:37:32.729
To znamená, že práca vynaložená
na výrobu tovaru,

0:37:32.729,0:37:34.769
ako píše na strane 102,

0:37:34.769,0:37:41.349
„…musí sa teda vynaložiť
v spoločensky užitočnej forme…“

0:37:41.349,0:37:46.349
Ďalej Marx hovorí, „Možno, že tovar
je produktom nového druhu práce,

0:37:46.349,0:37:51.880
ktorý predstiera, že uspokojuje
novovzniknutú potrebu alebo chce

0:37:51.880,0:37:57.349
na vlastnú päsť nejakú
potrebu ešte len vyvolať.“

0:37:57.349,0:37:59.259
Tu začína hovoriť

0:37:59.259,0:38:01.400
o probléme tvorby potrieb

0:38:01.400,0:38:03.349
v kapitalizme.

0:38:03.349,0:38:05.649
Čo sa stane?

0:38:05.649,0:38:08.880
Ako podnikateľ vytvorí

0:38:08.880,0:38:11.049
potrebu nového produktu?

0:38:11.049,0:38:12.429
Možno

0:38:12.429,0:38:17.009
majú inovácie aj ďalšie účinky. Ďalej Marx hovorí
„Výrobok dnes uspokojuje nejakú spoločenskú

0:38:17.009,0:38:24.009
potrebu. Zajtra ho možno celkom alebo sčasti
vytlačí z jeho miesta podobný druh výrobku.“

0:38:28.680,0:38:31.349
Na trhu teda dochádza

0:38:32.739,0:38:36.489
k celému radu ťažkostí,
ktoré treba prekonať,

0:38:36.489,0:38:38.539
aby som mohol premeniť svoj tovar

0:38:38.539,0:38:43.039
na peniaze.

0:38:43.039,0:38:46.579
Čelím teda

0:38:46.579,0:38:53.189
fluktuáciám dopytu a ponuky,
o čom sme už hovorili.

0:38:53.189,0:38:56.869
Marx nakoniec hovorí,

0:38:56.869,0:38:59.149
v druhej polovici s. 103,
„Vidíme teda, že

0:38:59.149,0:39:02.259
tovar miluje peniaze,

0:39:02.259,0:39:06.449
ale »láska nikdy nie je bez prekážok«
[Shakespeare: Sen noci svätojánskej]

0:39:06.449,0:39:09.929
Kvantitatívne členenie spoločenského
výrobného organizmu sa

0:39:09.929,0:39:14.619
vyvinulo práve tak živelne ako jeho kvalitatívne
členenie a tento organizmus odhaľuje svoje

0:39:14.619,0:39:16.880
membra disjecta
[rozptýlené články]

0:39:16.880,0:39:19.669
v systéme deľby práce.“

0:39:19.669,0:39:24.549
Tu sa vraciame k predstave
neviditeľnej ruky a atomistickému

0:39:24.549,0:39:26.729
charakteru kapitalistickej výroby,

0:39:26.729,0:39:32.079
z ktorých Marx vychádza.

0:39:32.079,0:39:35.419
Marx hovorí, že „majitelia tovarov
objavujú, že tá istá deľba práce,

0:39:35.419,0:39:41.019
ktorá z nich robí nezávislých súkromných
výrobcov, spôsobuje, že spoločenský

0:39:41.019,0:39:44.999
výrobný proces a ich
vzťahy v tomto procese

0:39:44.999,0:39:47.719
sú od nich samých nezávislé…“

0:39:47.719,0:39:49.489
sú od nich samých nezávislé…“

0:39:49.489,0:39:53.719
Vraciame sa k argumentu Adama Smitha.

0:39:53.719,0:39:57.569
Zisťujú, „…že vzájomná
nezávislosť osôb

0:39:57.569,0:39:59.009
sa dopĺňa

0:39:59.009,0:40:03.680
v systéme všestrannej vecnej závislosti.“

0:40:03.680,0:40:08.989
To znamená, že hoci ste nezávislí
ako subjekty trhu, ste závislí

0:40:08.989,0:40:10.479
od trhu,

0:40:10.479,0:40:17.479
lebo len na ňom môžete
predať svoje produkty.

0:40:20.159,0:40:23.369
Marx to všetko spája

0:40:23.369,0:40:25.789
v opise, ktorý som už použil, keď

0:40:25.789,0:40:29.649
som hovoril o prechode od jednotlivého
k všeobecnému. Na strane 103

0:40:35.249,0:40:36.930
hovorí o druhom kroku,

0:40:39.179,0:40:41.700
a vyzýva nás, aby sme sa pozreli

0:40:41.700,0:40:45.169
na premenu P – T.

0:40:45.169,0:40:46.699
Tu prechádzame od

0:40:46.699,0:40:48.189
všeobecného

0:40:48.189,0:40:55.189
k jednotlivému.

0:40:55.380,0:41:00.949
Marx tu hovorí,

0:41:00.949,0:41:03.179
že všetky tovary sú scudziteľné,

0:41:03.179,0:41:09.529
teda dajú sa kúpiť a predať,

0:41:09.529,0:41:14.529
a dochádza tak k všeobecnému scudzovaniu,

0:41:14.529,0:41:17.139
v technickom zmysle slova,
že teda každý je ochotný

0:41:17.139,0:41:20.789
vzdať sa vlastného tovaru

0:41:21.939,0:41:28.939
a predať ho.

0:41:30.899,0:41:36.819
Očividne je jednoduchšie prejsť od
všeobecného k jednotlivému. Ak mám peniaze,

0:41:36.819,0:41:43.309
a idem na trh, môžem si kúpiť
ktorýkoľvek tovar chcem.

0:41:43.309,0:41:46.349
Takže ťažkosti a traumy spojené

0:41:46.349,0:41:50.549
s prechodom T – P

0:41:50.549,0:41:51.890
sa veľmi líšia od prechodu P – T.

0:41:51.890,0:41:55.940
Ide tu, ak chcete,
o iný mocenský vzťah,

0:41:55.940,0:42:00.929
a to je pre Marxov argument zásadné.

0:42:00.929,0:42:05.699
Tí, ktorí disponujú všeobecným ekvivalentom,

0:42:05.699,0:42:08.219
teda peniazmi,
majú silnú pozíciu

0:42:08.219,0:42:11.179
zoči-voči tým,

0:42:11.179,0:42:15.549
ktorí disponujú tovarmi.

0:42:15.549,0:42:18.079
Je to latentná moc,

0:42:18.079,0:42:20.749
a zatiaľ celkom nevidíme,

0:42:20.749,0:42:21.969
ako môže byť trvalá,

0:42:21.969,0:42:25.640
ale asi je vám jasné,

0:42:25.640,0:42:29.609
že z toho čosi môže vzniknúť.

0:42:29.609,0:42:33.319
Marx potom hovorí, že tento

0:42:33.319,0:42:35.979
celý proces

0:42:37.439,0:42:44.439
bude nazývať obehom tovarov.

0:42:45.579,0:42:49.139
Na strane 107

0:42:50.869,0:42:53.969
robí veľmi dôležitú odbočku

0:42:54.879,0:43:01.879
od hlavného argumentu.

0:43:02.519,0:43:07.829
V polovici strany 107 píše, „Nič nemôže
byť hlúpejšie ako dogma, že obeh tovarov

0:43:07.829,0:43:11.829
podmieňuje nevyhnutnú rovnováhu

0:43:11.829,0:43:13.849
predajov a kúp,

0:43:13.849,0:43:19.059
pretože každý
predaj je kúpa

0:43:19.059,0:43:23.929
a vice versa.“

0:43:23.929,0:43:27.099
Potom ďalej

0:43:27.099,0:43:29.180
analyzuje

0:43:29.180,0:43:36.180
takéto tvrdenie

0:43:36.390,0:43:40.759
a potom na konci
s. 107 hovorí,

0:43:40.759,0:43:47.759
„Ale nikto nemusí bezprostredne
kupovať, pretože sám predal.“

0:43:48.589,0:43:53.269
K tomu pridáva poznámku, že „Obeh
láme časové, miestne a individuálne

0:43:54.069,0:43:58.929
hranice výmeny práve tým,

0:43:58.929,0:44:03.359
že existujúcu bezprostrednú totožnosť

0:44:03.359,0:44:05.189
medzi výmenou vlastného

0:44:05.189,0:44:07.400
a prijatím cudzieho produktu práce

0:44:07.400,0:44:10.339
štiepi na protiklad

0:44:10.339,0:44:13.169
kúpy a predaja.“

0:44:13.169,0:44:16.109
kúpy a predaja.“

0:44:16.109,0:44:21.859
„Skutočnosť, že procesy, ktoré vystupujú proti
sebe samostatne, tvoria vnútornú jednotu,

0:44:21.859,0:44:25.380
znamená zároveň aj to, že
sa ich vnútorná jednota

0:44:25.380,0:44:28.469
pohybuje vo vonkajších protikladoch.

0:44:28.469,0:44:30.189
Ak vzájomne sa dopĺňajúce,

0:44:30.189,0:44:35.639
a preto vnútorne
nesamostatné procesy

0:44:35.639,0:44:40.710
pokračujú vo vonkajšom
osamostatňovaní sa po určitý bod,

0:44:40.710,0:44:51.609
jednota sa uplatní násilne – krízou.“

0:44:56.579,0:44:58.910
Marx tu tvrdí,

0:44:58.910,0:45:01.069
že keď predám tovar

0:45:01.069,0:45:04.199
a dostanem peniaze z predaja,

0:45:04.199,0:45:09.149
môžem sa rozhodnúť nechať si ich.

0:45:09.149,0:45:15.919
A ak si ich nechám, bude v obehu
menej peňazí na kúpu tovarov.

0:45:15.919,0:45:21.079
Prečo by som sa
mal takto rozhodnúť?

0:45:21.079,0:45:26.699
Napríklad v situácii neistoty.

0:45:26.699,0:45:28.669
Nechal by som si ich,

0:45:28.669,0:45:31.589
lebo chcem mať všeobecný ekvivalent.

0:45:31.589,0:45:33.570
Neskôr uvidíme, že niektorí ľudia

0:45:33.570,0:45:35.679
sa držia peňazí, lebo ich milujú

0:45:35.679,0:45:37.609
a fetišizujú ich.

0:45:37.609,0:45:41.589
Je množstvo dôvodov, prečo by si
ľudia mohli chcieť ponechať peniaze.

0:45:41.589,0:45:44.549
Podľa Marxa ide o to,

0:45:49.179,0:45:53.199
že ak sa tak rozhodne veľa ľudí,

0:45:53.199,0:45:56.849
proces obehu sa zastaví;

0:45:56.849,0:46:02.049
keď sa zastaví proces obehu,
klesne dopyt po tovaroch,

0:46:02.049,0:46:04.819
a keď klesne dopyt po tovaroch,

0:46:04.819,0:46:11.869
mnohým ľuďom zostanú
tovary, ktoré sa nepredali.

0:46:12.809,0:46:19.289
Navyše fakt, že máte
peniaze, vám umožňuje

0:46:19.289,0:46:24.519
utiecť od bezprostrednej časovosti
a priestorovosti barteru.

0:46:24.519,0:46:27.959
Napríklad môžete peniaze
schovávať pol roka

0:46:27.959,0:46:31.889
a odviezť ich do Japonska,

0:46:31.889,0:46:36.519
Singapuru alebo Brazílie,

0:46:36.519,0:46:40.089
a potom si tam
za ne niečo kúpiť.

0:46:40.089,0:46:42.379
Keď už máte peniaze,

0:46:42.379,0:46:46.299
môžete sa rôzne rozhodovať
o tom, čo s nimi urobíte.

0:46:46.299,0:46:50.469
Marx tu kritizuje

0:46:50.469,0:47:02.979
slávne tvrdenie,
známe ako Sayov zákon.

0:47:04.849,0:47:09.029
K nemu sa Marx vyjadruje aj v poznámke, ktorú
do angl. vydania Kapitálu doplnila redakcia:

0:47:12.380,0:47:16.859
„Názor fádneho Saya (…), ktorý si Ricardo
osvojil (…), že nie je možná nadvýroba

0:47:16.859,0:47:20.039
alebo prinajmenšom všeobecné
preplnenie trhu, spočíva na téze,

0:47:20.039,0:47:25.399
že sa výrobky vymieňajú za výrobky.“ (Teórie
o nadhodnote, zv. 2, Bratislava 1989, s. 415)

0:47:25.399,0:47:27.519
Sayov zákon

0:47:27.519,0:47:32.039
zastával aj Ricardo.

0:47:32.039,0:47:35.179
Tento zákon vôbec prevládal

0:47:35.179,0:47:37.849
v klasickej politickej ekonómii.

0:47:37.849,0:47:41.899
Klasickí politickí ekonómi preto

0:47:41.899,0:47:44.579
zväčša tvrdili,

0:47:44.579,0:47:49.169
že nemôže dôjsť k všeobecnej
kríze kapitalizmu.

0:47:49.169,0:47:53.409
Prečo? Lebo každá kúpa je zároveň predajom
a každý predaj je kúpou, takže vždy existuje

0:47:53.409,0:47:54.839
ekvilíbrium.

0:47:54.839,0:47:59.559
Na trhu môže byť priveľa topánok,
priveľa košieľ, priveľa jabĺk,

0:47:59.559,0:48:06.559
ale nemôže dôjsť k všeobecnej kríze.

0:48:07.689,0:48:12.599
Sayov zákon tvrdí,
že niečo také nie je možné.

0:48:12.599,0:48:18.189
Sayov zákon sa preniesol z klasického
do neoklasického obdobia v ekonómii.

0:48:18.189,0:48:22.390
Zastávali ho všetci ekonómovia od konca
19. storočia až do 30. rokov 20. storočia.

0:48:25.329,0:48:30.649
A aj v 30. rokoch niektorí
ekonómi hovorili,

0:48:30.649,0:48:34.039
že všeobecná kríza kapitalizmu je nemožná.

0:48:35.739,0:48:38.069
A zrazu sa taká objavila!

0:48:38.069,0:48:42.179
Marx sa kdesi k takýmto postojom
vyjadruje veľmi vtipne, keď hovorí,

0:48:42.179,0:48:45.659
že zoči-voči všeobecnej kríze

0:48:45.659,0:48:48.289
dokáže väčšina ekonómov
povedať len toľko,

0:48:48.289,0:48:50.709
že by k nej nebolo došlo,

0:48:50.709,0:48:55.899
keby sa ekonomika
riadila ich učebnicami.

0:48:55.899,0:49:02.160
Marx tu však hovorí, áno,
môže dôjsť k všeobecnej kríze.

0:49:02.160,0:49:07.489
Ako k tomu môže dôjsť,
to si všimol aj Keynes.

0:49:13.349,0:49:19.659
V sérii veľmi zaujímavých štúdií
z 30. rokov, nazvaných Životopisné eseje,

0:49:19.659,0:49:34.809
Keynes poukázal na to,
že Sayov zákon je chybný.

0:49:34.809,0:49:39.709
Všimol si tiež, že existovalo pár
klasických politických ekonómov,

0:49:39.709,0:49:43.029
ktorí Sayov zákon
odmietali a tvrdili,

0:49:43.029,0:49:45.690
že skutočne môže
dôjsť k všeobecnej kríze.

0:49:45.690,0:49:50.460
V tom čase boli známi pod veľmi príťažlivým
menom „teoretici všeobecného preplnenia“.

0:49:52.319,0:49:56.339
Išlo najmä o dvoch – Malthusa a Sismondiho.
0:49:58.799,0:50:03.169
Z Marxovho hľadiska je to trochu problém,
pretože Malthusa z iných dôvodov nemohol vystáť.

0:50:04.069,0:50:06.779
Ale Malthus bol celkom iste presvedčený,

0:50:06.779,0:50:14.300
že môže dôjsť k všeobecnej kríze, a že by taká
všeobecná kríza bola krízou kúpyschopnosti.

0:50:16.139,0:50:19.119
Nebolo by dosť peňazí
na kupovanie tovarov.

0:50:20.639,0:50:25.649
Druhý teoretik preplnenia,
Francúz menom Sismondi,

0:50:29.359,0:50:32.719
tiež spochybňoval Sayov zákon.
Tvorili však menšinu.

0:50:33.439,0:50:40.349
Keynes zdôrazňoval dôležitosť toho,
čo nazýval „pasca likvidity“.

0:50:40.349,0:50:47.210
„Pasca likvidity“ vzniká
v ťažkých časoch,

0:50:47.210,0:50:49.359
keď ľudia šetria.

0:50:49.359,0:50:51.019
Keď šetria,

0:50:51.019,0:50:57.029
ťažkosti sa ešte zhoršujú, takže
viac ľudí začína šetriť.

0:50:57.029,0:50:59.929
Problém je,

0:50:59.929,0:51:04.400
ako sa vymaniť z tohto
bludného kruhu,

0:51:04.400,0:51:07.009
v ktorom stále viac ľudí

0:51:07.009,0:51:09.739
hľadá bezpečie a šetrí,

0:51:09.739,0:51:13.559
namiesto toho, aby
investovali na trhu

0:51:13.559,0:51:18.289
do kúpy tovarov.

0:51:18.649,0:51:24.669
Keynes teda tiež hovoril o význame
kúpyschopnosti. Samozrejme,

0:51:24.669,0:51:28.979
keynesovskej politike počas Veľkej
hospodárskej krízy išlo o to,

0:51:28.979,0:51:31.400
stimulovať kúpyschopnosť

0:51:31.400,0:51:34.009
pomocou štátnych výdavkov,
deficitného financovania,

0:51:35.099,0:51:39.140
zvyšovania zamestnanosti, pokiaľ to len
bolo možné, a povzbudzovaním konzumu.

0:51:40.559,0:51:48.049
Samozrejme, veľkú časť týchto problémov
vyriešila 2. sv. vojna dopytom po zbraniach.

0:51:49.579,0:51:54.299
V mnohých ohľadoch bola 2. sv. vojna
riešením problému kúpyschopného dopytu.

0:51:54.299,0:51:58.279
So všetkými problémami
sa dalo zatočiť

0:52:00.729,0:52:05.499
vďaka výrobe zbraní, ktorá
sa financovala zadlžovaním,

0:52:05.499,0:52:08.289
prípadne deficitným financovaním Britov.

0:52:08.289,0:52:11.510
Britskej vláde sa poskytlo čosi,
čomu sa hovorilo „lend-lease“ –

0:52:11.510,0:52:15.019
oni dostali tovary a zaviazali
sa zaplatiť za ne neskôr.

0:52:15.019,0:52:16.509
Keď prišiel čas splátky,

0:52:16.509,0:52:19.119
Keynesovou úlohou bolo vyjednať

0:52:19.119,0:52:23.819
splátkový kalendár,
myslím, že v roku 1944.

0:52:25.459,0:52:27.399
Americká vláda povedala:

0:52:27.399,0:52:31.339
Musíte sa vzdať britského impéria.

0:52:31.339,0:52:32.919
Keynes odpovedal,

0:52:32.919,0:52:38.149
Myslíte tým, že vymeníme impérium za odpustenie
dlhu? A Američania v podstate povedali: Áno.

0:52:38.149,0:52:42.229
A tam sa vzala britská
politika dekolonizácie.

0:52:42.229,0:52:44.709
Za americký kapitál
žiadali Američania

0:52:44.709,0:52:47.419
otvorenie svetového trhu.

0:52:48.129,0:52:52.339
Chceli, aby sa uzavretý systém
britského impéria otvoril.

0:52:52.339,0:52:56.079
Tento cieľ dosiahli
obchodnou dohodou

0:52:56.079,0:52:57.809
o „lend-lease“.

0:52:57.809,0:53:01.609
Takže Marxovi tu ide

0:53:01.609,0:53:03.509
asi o toto. Hovorí,

0:53:03.509,0:53:07.900
že všeobecná kríza skutočne môže vzniknúť
a tak sa stavia na stranu Malthusa a Sismondiho.

0:53:07.900,0:53:14.109
Keynes na tieto argumenty neskôr
nadviaže, ale odmietne citovať Marxa.

0:53:14.109,0:53:20.149
Keynes tvrdil, že nikdy Marxa
nečítal, ale o tom veľmi pochybujem.

0:53:21.010,0:53:25.529
No aj v prípade, že Marxa nečítal, bolo
okolo neho veľa ľudí, ktorí ho čítali.

0:53:25.529,0:53:30.959
Takže Keynes zrejme poznal Marxove argumenty
o tom, prečo je Sayov zákon chybný,

0:53:32.869,0:53:35.469
ako aj argumenty
o akejsi nerovnováhe

0:53:35.469,0:53:38.989
vo vzťahu T – P – T, v ktorom sa charakter
premeny T – P líši od charakteru premeny P – T.

0:53:38.989,0:53:42.499
Nemôžete predpokladať,
ako to urobil Say,

0:53:42.499,0:53:47.360
že vzťahy platné pre barter (T – T)
platia aj v procese obehu T – P – T,

0:53:47.360,0:53:51.379
práve preto, lebo premena T – P
nie je to isté, ako premena P – T.

0:53:53.769,0:53:56.319
Ide o odbočku,
ale mimoriadne dôležitú

0:53:56.319,0:53:59.499
pre pochopenie súčasnej politiky.

0:53:59.499,0:54:04.459
Vráťme sa k obehu peňazí.

0:54:04.459,0:54:08.559
Marx tu argumentuje pomocou

0:54:08.559,0:54:14.579
niekoľkých, povedal by som
pomerne nudných, manévrov.

0:54:16.229,0:54:18.559
Všíma si tu

0:54:18.559,0:54:29.209
zaujímavý konrast medzi tovarmi a peniazmi,
ktorý sa týka vstupu tovarov do obehu.

0:54:29.209,0:54:37.629
Tovar si kúpim a oblečiem si ho alebo ho zjem. Tovary
z obehu miznú. Vstupujú doň a vypadávajú z neho.

0:54:37.629,0:54:42.069
Peniaze však v obehu zostávajú,

0:54:42.069,0:54:43.559
pokiaľ ich ľudia nehromadia

0:54:43.559,0:54:47.019
alebo ich nejako neodčarujú a podobne.
Všeobecnou úlohou peňazí však je

0:54:48.549,0:54:51.069
zostať v procese obehu.
Odohráva sa tu teda celý rad

0:54:52.059,0:54:55.919
výmen tovarov,

0:54:55.919,0:55:03.849
pričom peniaze fungujú ako
akési mazivo týchto výmen.

0:55:03.849,0:55:06.529
Otázka znie

0:55:06.529,0:55:12.149
vďaka čomu sú týmto mazivom?

0:55:12.149,0:55:18.099
A ďalej: Aké množstvo
tohto maziva je potrebné?

0:55:18.099,0:55:22.429
Na nasledujúcich šiestich stranách

0:55:22.429,0:55:27.269
Marx formuluje niečo, čo sa nazýva
„kvantitatívna teória peňazí“

0:55:27.269,0:55:34.649
a v mnohom sa to podobá
tomu, čo tvrdil Ricardo.

0:55:34.649,0:55:41.649
Marx predbežne vymedzuje túto
kvantitatívnu teóriu na s. 113,

0:55:41.939,0:55:45.919
kde píše, „Celkové množstvo peňazí, ktoré v
každom časovom úseku funguje ako obeživo,

0:55:45.919,0:55:56.639
určuje sa teda jednak sumou
cien obiehajúceho sveta tovarov,“

0:55:56.639,0:56:00.559
teda jednoducho sumou cien,

0:56:00.559,0:56:10.709
„a jednak pomalším alebo rýchlejším pohybom
ich protikladných procesov obehu…“

0:56:10.709,0:56:22.339
Inými slovami, ide o „pohyb cien“, „množstvo
tovarov“ a „rýchlosť obehu peňazí“.

0:56:22.339,0:56:31.459
Množstvo peňazí sa rovná

0:56:31.459,0:56:35.479
sume cien všetkých tovarov
v obehu, modifikované

0:56:37.539,0:56:46.549
rýchlosťou obehu peňazí. Rýchlosť obehu
peňazí vyjadruje, koľko obratov

0:56:47.139,0:56:52.769
urobí za jeden deň minca
alebo dolárová bankovka.

0:56:53.189,0:56:57.099
Rýchlosť peňazí teda hovorí o tom, koľkokrát
sa určité množstvo peňazí vymení za jeden deň.

0:56:59.209,0:57:01.440
Federálna banka

0:57:02.150,0:57:08.109
stále používa ukazovateľ rýchlosti
peňazí, teda rýchlosti obehu.

0:57:08.109,0:57:11.189
Tento pojem je veľmi dôležitý,

0:57:11.189,0:57:17.539
pretože keď napríklad zavediete kreditné karty
ako prostriedok výmeny, zrýchlite tým obeh.

0:57:17.539,0:57:22.229
A keď zrýchlite obeh,
potrebujete menej hotovosti,

0:57:22.229,0:57:27.069
lebo existujúce množstvo peňazí
bude obiehať oveľa rýchlejšie.

0:57:28.919,0:57:31.769
Ak dolárová bankovka urobí
len jeden obrat denne,

0:57:31.769,0:57:34.009
pôjde o celkom iný druh svetovej
ekonomiky ako v prípade,

0:57:34.009,0:57:37.969
keď dolárová bankovka urobí
päť obratov za deň.

0:57:37.969,0:57:42.569
Pri jedinom obrate potrebujete oveľa
viac dolárových bankoviek ako pri piatich.

0:57:42.569,0:57:44.929
Potrebné množstvo peňazí

0:57:44.929,0:57:49.979
je teda veľmi citlivé
na rýchlosť obehu.

0:57:49.979,0:57:53.659
Federálna banka má najrôznejšie
ukazovatele, merajúce rýchlosť peňazí,

0:57:53.659,0:57:56.199
a problém merania tejto
rýchlosti je veľmi zložitý.

0:57:56.199,0:57:59.900
Marx tu teda hovorí, že tento
ukazovateľ musíme brať do úvahy.

0:57:59.900,0:58:04.539
Ricardo tvrdil to isté,

0:58:04.539,0:58:07.429
takže Marx tu nehovorí veľa nového,

0:58:07.429,0:58:17.260
ani pokiaľ ide o myšlienku, že treba
brať do úvahy sumu cien tovarov.

0:58:17.429,0:58:22.579
Takže táto časť je o kvantitatívnej
teórii peňazí.

0:58:23.319,0:58:26.309
Tak sa dostávame k časti C,

0:58:26.309,0:58:28.349
v ktorej sa posúvame na ďalšiu úroveň.

0:58:29.019,0:58:32.829
Budeme tu hovoriť o tom,

0:58:32.829,0:58:38.829
ako mince a symboly hodnoty
nadobúdajú určité funkcie.

0:58:41.170,0:58:44.669
Na samom začiatku
(s. 116) vidíme:

0:58:44.669,0:58:48.789
„Časť hmotnosti zlata myslená
v cene čiže v peňažnom názve tovarov

0:58:48.789,0:58:52.719
musí v obehu vystupovať voči tovarom

0:58:52.719,0:58:57.199
ako rovnomenný kus zlata čiže minca.

0:58:57.199,0:58:59.519
Tak ako stanovenie meradla cien,

0:58:59.519,0:59:03.159
aj mincovníctvo

0:59:03.159,0:59:09.569
prislúcha štátu.“
Štátna moc je tu kľúčová.

0:59:11.469,0:59:16.259
„V rôznych národných uniformách, ktoré zlato
a striebro nosia ako mince a ktoré na svetovom trhu

0:59:16.259,0:59:18.709
zasa vyzlečú,

0:59:18.709,0:59:20.990
prejavuje sa odlúčenie vnútornej

0:59:20.990,0:59:23.640
čiže národnej sféry tovarového obehu

0:59:23.640,0:59:28.289
od jeho všeobecnej sféry tovarového trhu.“

0:59:28.289,0:59:31.439
Toto je opäť jedna z vecí,
ku ktorej sa vrátime v časti

0:59:31.439,0:59:34.259
o svetovom trhu a všeobecnej sfére.

0:59:34.259,0:59:39.539
Ukazuje sa tu, ako píše na s. 117,
latentná „možnosť nahradiť

0:59:39.539,0:59:44.239
kovové peniaze vo funkcii mince známkami
z iného materiálu čiže symbolmi.“

0:59:46.729,0:59:50.969
O čosi ďalej píše: „Drobná minca
sa objavuje popri zlate pri platení

0:59:50.969,0:59:53.499
zlomkov najmenšej zlatej mince;

0:59:53.499,0:59:57.699
zlato neprestajne vstupuje do drobného
obehu, ale práve tak neprestajne

0:59:57.699,1:00:02.529
je z neho vyhadzované tým, že
sa rozmieňa na drobné mince.“

1:00:02.529,1:00:03.969
Na konci s. 117

1:00:03.969,1:00:05.180
hovorí

1:00:05.180,1:00:09.749
o „štátnych papierových
peniazoch s núteným kurzom“.

1:00:09.749,1:00:11.769
Peniaze vydávané štátom.

1:00:11.769,1:00:15.489
Tu tiež začína hovoriť o tom,

1:00:16.760,1:00:18.219
že „úverové peniaze

1:00:18.219,1:00:24.149
majú svoje prirodzené korene vo
funkcii peňazí ako platidla.“

1:00:24.149,1:00:25.299
Tu sa dostávame

1:00:25.299,1:00:28.759
k nahrádzaniu zlata

1:00:28.759,1:00:33.359
symbolmi – papierom či mincami.

1:00:33.359,1:00:35.989
Prečo by k tomu malo dochádzať?

1:00:35.989,1:00:38.489
Nuž, zlato je

1:00:38.489,1:00:40.369
ako obeživo

1:00:40.369,1:00:43.779
veľmi nepohodlné.

1:00:43.779,1:00:47.059
Ak pri každej transakcii potrebujete

1:00:47.059,1:00:49.880
len maličké zrniečko zlata,

1:00:49.880,1:00:53.749
bolo by to veľmi nepraktické.

1:00:53.749,1:00:55.729
Takže

1:00:55.729,1:00:57.989
potreby obehu

1:00:57.989,1:01:00.829
– teda: čo je spoločensky nutné na to, aby

1:01:00.829,1:01:06.039
sa obeh stal všeobecným a aby
sa tovary vo všeobecnosti vymieňali –

1:01:07.320,1:01:11.909
si vyžadujú opustiť zlato
a používať namiesto neho známky,

1:01:11.909,1:01:16.630
symboly, papier a tak ďalej.

1:01:18.819,1:01:20.299
„Papierové peniaze,“
píše na konci s. 118,

1:01:20.299,1:01:26.359
„sú znakom zlata
čiže znakom peňazí.“

1:01:26.359,1:01:31.189
„Ich pomer k hodnotám tovarov spočíva
iba v tom, že sa ideálne vyjadrujú

1:01:31.189,1:01:33.239
v tých istých množstvách zlata,

1:01:33.239,1:01:40.239
ktoré papier symbolicky,
zmyslovo predstavuje.

1:01:40.279,1:01:43.619
Papierové peniaze sú znakom hodnoty
potiaľ, pokiaľ reprezentujú

1:01:43.619,1:01:50.619
množstvá zlata, ktoré, tak ako všetky ostatné
množstvá tovarov, sú aj množstvami hodnoty.“

1:01:58.569,1:02:00.849
Tu je zaujímavé

1:02:00.849,1:02:07.849
zamyslieť sa, či ide o logický,
alebo o historický argument.

1:02:07.989,1:02:20.539
Marx hovorí o tom, ako historický vývoj
vytláčal rôzne staršie formy peňazí,

1:02:20.539,1:02:31.249
a aká dôležitá bola pri regulovaní
hodnoty peňazí štátna moc.

1:02:31.249,1:02:39.099
V tejto časti sa moc štátu stáva kľúčovou.
V istom zmysle bol štát prítomný už v 2. kapitole,

1:02:39.099,1:02:42.189
keď Marx hovoril o zákonnej a právnej infraštruktúre
– ktorá je napokon funkciou štátu – nutnej na to,

1:02:42.189,1:02:52.709
aby prekvitala výmena na trhu.
Tu Marx explicitne odkazuje na to,

1:02:52.709,1:02:59.299
že štát je absolútne kľúčový
na pochopenie procesu,

1:02:59.299,1:03:06.360
ktorým sa peniaze stávajú
symbolom či známkou.

1:03:18.360,1:03:27.489
Táto premena je opäť analogická
premene peňazí ako miery hodnôt

1:03:27.489,1:03:35.659
na meradlo cien. Táto
premena so sebou nesie

1:03:35.659,1:03:44.239
radikálny prerod peňazí, ktorý nás
vedie k tretej časti nazvanej „Peniaze“.

1:03:44.239,1:03:50.979
Tu Marx hovorí, že v konečnom
dôsledku sú len jedny peniaze.

1:03:50.979,1:03:55.079
A musia plniť obe spomínané funkcie.
Ako to bude fungovať?

1:03:56.079,1:04:07.179
Všimnime si, že ako miera hodnôt je
zlato vyhovujúce, no ako obeživo nie.

1:04:07.179,1:04:11.919
Ako meradlo cien začína
zlato ustupovať do úzadia.

1:04:11.919,1:04:20.409
Spojenie medzi spoločensky nutným pracovným
časom spredmetneným v peňažnom tovare,

1:04:20.409,1:04:33.989
ktoré sa sprostredkuje rôznymi spôsobmi, nakoniec
vedie k strate spojenia s peňažným základom.

1:04:35.989,1:04:44.639
Marx preto uvažuje o niekoľkých prvkoch,
ktoré sú zahrnuté v protirečeniach

1:04:44.639,1:04:49.249
prítomných v samotnej peňažnej forme,
keď o nej uvažujeme ako o všeobecných peniazoch.

1:04:49.249,1:04:56.249
Predovšetkým ide
o tvorbu pokladu (s. 120).

1:04:56.390,1:05:02.829
Ako píše, „Od začiatkov vývinu tovarového
obehu vyvíja sa aj nevyhnutnosť a vášeň

1:05:02.829,1:05:08.209
ponechať si produkt prvej metamorfózy,

1:05:08.209,1:05:12.980
premenenú podobu tovaru
čiže jeho zlatú kuklu.

1:05:13.999,1:05:17.439
Tovar sa nepredáva,
aby sa kúpil tovar,

1:05:17.439,1:05:23.310
ale preto, aby sa tovarová forma
nahradila peňažnou formou.

1:05:23.310,1:05:27.529
Táto zmena formy sa z púheho

1:05:27.529,1:05:33.429
sprostredkovania výmeny látok
stáva samoúčelom.“

1:05:33.429,1:05:45.399
„Tým peniaze skamenejú na poklad, a z toho,
kto predáva tovary, sa stáva tvorca pokladu.“

1:05:45.399,1:05:50.149
Marx tu poukazuje na ďalší prechod.

1:05:50.149,1:05:53.189
Namiesto metamorfózy T – P – T

1:05:55.209,1:06:02.209
začíname uvažovať
o metamorfóze P – T – P.

1:06:02.209,1:06:08.269
Peniaze na tovary, tovary na peniaze.

1:06:08.269,1:06:19.259
Tvorcovia pokladu chcú peniaze,
chcú všeobecnú moc, ktorú peniaze nesú.

1:06:19.259,1:06:28.989
Je zaujímavé, že Marx o tom
hovorí akoby dvojakým jazykom.

1:06:28.989,1:06:32.969
Hovorí o vášni.

1:06:32.969,1:06:37.799
Dobre, je tu vášeň, ale Marx tiež
hovorí, že je to nutné. Prečo?

1:06:37.799,1:06:48.229
Prečo je v tovarovej výmene
nutná tvorba pokladu?

1:06:48.229,1:06:53.809
Prvý dôvod uvádza na s. 121:

1:06:57.069,1:07:00.739
keď vstupujete na trh, vstupujete
naň v určitom čase.

1:07:00.739,1:07:08.229
Ak niečo chcete kúpiť, zrejme
už máte dostatok peňazí.

1:07:08.229,1:07:17.869
Povedzme, že ste roľník a úrodu predávate
v septembri. Peniaze si musíte odložiť,

1:07:17.869,1:07:23.710
aby ste si mohli kúpiť semená a energiu, ktorú
budete potrebovať, aby ste mohli znova zasiať.

1:07:23.710,1:07:26.789
Musíte najať zamestnancov atď.

1:07:26.789,1:07:37.529
Takže tvorba pokladu je niečo, čo je
implicitne prítomné v „časovej štruktúre“

1:07:37.529,1:07:43.899
výroby tovarov. Ak by sa všetky tovary
vyrábali a predávali súčasne,

1:07:43.899,1:07:51.249
tvorba pokladu by nebola potrebná. Lenže sa tak
nedeje. Výroba niektorých tovarov trvá dlho,

1:07:51.249,1:07:57.859
kým iné sa vyrábajú a spotrebúvajú okamžite.

1:07:57.859,1:08:07.839
Ako Marx píše na s. 121, „Takto na
všetkých bodoch výmenného styku vznikajú

1:08:07.839,1:08:11.739
zlaté a strieborné poklady najrozličnejšieho
rozsahu.“ Musí sa to diať.

1:08:11.739,1:08:20.429
„S možnosťou ponechať si tovar ako výmennú
hodnotu čiže výmennú hodnotu ako tovar

1:08:20.429,1:08:26.059
prebúdza sa túžba po zlate.“
Dostávame sa k túžbe.

1:08:26.059,1:08:35.339
„Zlato je obdivuhodná vec! Kto ho má, je pánom
všetkého čo si želá. Pomocou zlata možno dokonca

1:08:35.339,1:08:42.210
dostať duše do raja!“ Pápežská stolica
v stredoveku predávala odpustky, ktoré zaručovali

1:08:42.210,1:08:51.139
vstup do neba. Preto niektorí dodnes tvrdia, že
Vatikán bol prvou významnou kapitalistickou inštitúciou.

1:08:51.139,1:08:57.419
Predávame vstupenky do neba.
Predaj svedomia a cti bokom,

1:08:57.419,1:09:06.270
toto už je naozaj zaujímavý obchod!

1:09:06.270,1:09:10.799
„Keďže na peniazoch nevidieť, čo sa na ne
premenilo, všetko, či ide o tovar alebo nie,

1:09:10.799,1:09:13.140
sa premieňa na peniaze.

1:09:13.140,1:09:16.959
Všetko sa stáva predmetom predaja a kúpy.“

1:09:16.959,1:09:22.279
Tu hovorí o možnosti komodifikácie
čiže premeny na tovar čohokoľvek.

1:09:22.279,1:09:29.159
Keď sa raz začne používať peňažný systém,
možno cenovku zavesiť na všetko, čo vedie

1:09:29.159,1:09:32.989
ku komodifikácii všetkého. Marx pokračuje:
„Tejto alchýmii neodolajú ani len kosti svätých,

1:09:32.989,1:09:34.989
a tým menej hrubé posvätné veci,
s ktorými sa neobchoduje medzi ľuďmi.

1:09:34.989,1:09:39.229
Tak ako sa v peniazoch stiera všetok
kvalitatívny rozdiel medzi tovarmi,

1:09:39.229,1:09:40.909
peniaze zasa

1:09:40.909,1:09:42.760
ako radikálny leveller…“

1:09:42.760,1:09:45.900
Toto je opäť motív, ktorý sa u Marxa opakuje,
že niečo funguje ako radikálny leveller,

1:09:45.900,1:09:50.369
teda všetko dokáže previesť
na spoločnú mieru.

1:09:52.889,1:09:55.420
Všetko môže mať cenu.

1:09:55.639,1:09:58.530
„ako radikálny leveller
stierajú všetky rozdiely.“

1:09:58.530,1:10:02.779
„Lenže peniaze sú samy
tovarom, vonkajšou vecou,

1:10:02.779,1:10:07.839
ktorá sa môže stať súkromným
vlastníctvom každého.“

1:10:07.839,1:10:10.150
Tu Marx prevracia

1:10:10.150,1:10:13.300
tretie z protirečení,

1:10:13.300,1:10:18.050
ktoré si všimol pri skúmaní relatívnej
a ekvivalentnej formy hodnoty.

1:10:18.050,1:10:21.790
Spomeňte si, že súkromná práca

1:10:21.790,1:10:26.730
sa tam stala javovou formou
všeobecnej spoločenskej práce.

1:10:26.730,1:10:29.239
Teraz hovorí,

1:10:29.239,1:10:36.239
že súkromní jednotlivci si môžu
prisvojiť spoločenskú moc.

1:10:40.999,1:10:45.479
Spoločenská moc sa môže stať
vlastníctvom súkromných osôb.

1:10:45.479,1:10:46.610
To je

1:10:46.610,1:10:50.960
mocenský vzťah latentný v peňažnej forme.
Hromadenie všeobecného ekvivalentu,

1:10:50.960,1:10:53.449
ktoré sa tu postupne kryštalizuje,

1:10:53.449,1:11:00.449
sa neskôr stane
základom triednej moci.

1:11:01.849,1:11:06.339
„Preto,“ upozorňuje Marx, „antická
spoločnosť odsudzuje peniaze ako mincu,

1:11:06.339,1:11:09.449
ktorá rozkladá jej
hospodársky a mravný poriadok.

1:11:09.449,1:11:13.369
Moderná spoločnosť, ktorá už vo svojich
detských rokoch vytiahla Plutóna

1:11:13.369,1:11:14.780
z útrob zeme,

1:11:14.780,1:11:17.790
pozdravuje zlatého Grála
ako veľkolepé vtelenie

1:11:17.790,1:11:24.790
svojho najvlastnejšieho
životného princípu.“

1:11:26.900,1:11:28.559
To je veľmi zaujímavé.

1:11:28.559,1:11:30.870
O peniazoch často hovoríme,

1:11:30.870,1:11:37.590
ako o niečom špinavom,
o špinavom zisku.

1:11:37.590,1:11:43.860
Myslím, že v televízii teraz beží relácia
o špinavých sexy peniazoch alebo čosi také.

1:11:45.400,1:11:49.590
Aj Freud povedal o peniazoch všeličo
pekné a napokon ich charakterizoval ako

1:11:49.590,1:11:55.070
buržoáznu sublimáciu análnych rituálov.

1:11:55.070,1:11:59.489
Na peniazoch je teda čosi nečisté,

1:11:59.489,1:12:04.079
čosi nepekné, takže antická spoločnosť
nemala veľmi rada peňažnú ekonomiku.

1:12:04.079,1:12:07.530
V rukopisoch Grundrisse Marx hovorí,
že jednou z veľkých premien,

1:12:07.530,1:12:10.489
ktoré sa odohrali
v spoločenskom svete,

1:12:10.489,1:12:13.569
bolo to, čo nazýval
zničením spoločenstva

1:12:13.569,1:12:17.380
mocou peňazí,

1:12:17.380,1:12:21.769
čím sa samy peniaze stali
náhradou spoločenstva.

1:12:21.769,1:12:25.319
Dnes žijeme v spoločenstve peňazí.

1:12:25.319,1:12:29.159
Môžeme všelijako fantazírovať
o živote v inom spoločenstve

1:12:29.159,1:12:31.239
a tak ďalej, ale žijeme

1:12:31.239,1:12:34.000
v spoločenstve peňazí.

1:12:34.000,1:12:36.480
Toto Marx

1:12:36.480,1:12:42.179
jasne zdôrazňuje.

1:12:42.179,1:12:43.409
Ďalej,

1:12:43.409,1:12:46.650
na konci s. 122, Marx túto
tragédiu završuje tým,

1:12:46.650,1:12:53.319
že hovorí, „Pud hromadiť poklady
je svojou povahou bezmedzný.“

1:12:53.319,1:12:58.550
Podáva tu opis mechanizmu, o ktorý ide:
„kovová naturálna forma tejto veci“,

1:12:58.550,1:13:02.159
„všeobecná ekvivalentná
forma všetkých tovarov“

1:13:02.159,1:13:07.610
a „bezprostredne spoločenské vtelenie
všetkej ľudskej práce“, umožňujú,

1:13:07.610,1:13:11.760
aby sa „pud hromadiť poklady“
stal „svojou povahou bezmedzný“.

1:13:11.760,1:13:16.709
„Kvalitatívne čiže svojou formou
peniaze nemajú hranice,

1:13:16.709,1:13:21.599
t. j. sú všeobecným predstaviteľom látkového
bohatstva, pretože sa dajú bezprostredne

1:13:21.599,1:13:27.350
premeniť na každý tovar.“

1:13:27.350,1:13:31.330
Marx ďalej hovorí o protirečení
„medzi kvantitatívnou hranicou

1:13:31.330,1:13:33.990
a kvalitatívnou bezhraničnosťou peňazí“,

1:13:33.990,1:13:37.989
ktoré „ženie tvorcu pokladu stále späť
k sizyfovskej práci akumulácie.“

1:13:37.989,1:13:38.610
Tu je reč o akumulácii.

1:13:38.610,1:13:45.629
Ide o prvú zmienku
o akumulácii v Kapitáli.

1:13:45.629,1:13:47.790
Kvalitatívna bezhraničnosť peňazí

1:13:49.769,1:13:53.339
je fascinujúca.

1:13:53.339,1:13:57.380
Povedzme, že akumulujeme úžitkové hodnoty.

1:13:57.380,1:14:00.639
Koľko áut Ferrari môžete mať?

1:14:00.639,1:14:04.859
Imelda Marcosová mala koľko,
šesť tisíc párov topánok?

1:14:04.859,1:14:08.269
Existuje tu však určitá hranica.

1:14:08.269,1:14:11.280
Majú však miliardári takéto limity,

1:14:11.280,1:14:13.510
pokiaľ ide o ďalšie
miliardy v peniazoch?

1:14:13.510,1:14:15.260
Odpoveď je – nie.

1:14:15.260,1:14:18.600
Akumulácia peňažnej moci je bezhraničná,

1:14:18.600,1:14:20.389
a preto

1:14:20.389,1:14:24.460
tu ide o formu akumulácie,
ktorá principiálne nemá

1:14:24.460,1:14:29.000
nijaké vonkajšie hranice.

1:14:29.000,1:14:33.940
To je veľmi dôležité tvrdenie.

1:14:33.940,1:14:40.940
Pokiaľ ľudia akumulujú
spoločenskú moc,

1:14:41.229,1:14:48.229
akumulujú bezhraničnú
spoločenskú moc.

1:14:48.959,1:14:53.960
Väčšina členov správnych rád
v tejto krajine dostáva povedzme

1:14:53.960,1:14:59.159
5 až 10 miliónov dolárov ročne, ale
napriek tomu sa cítia podhodnotení.

1:14:59.159,1:15:01.270
Hovoria,

1:15:01.270,1:15:04.850
pozrite, tento chlapík z hedžového fondu
dostal minulý rok 1,7 miliardy dolárov.

1:15:06.239,1:15:08.679
Aj ja si toľko zaslúžim.

1:15:08.679,1:15:13.389
Prečo on dostal 1,7 miliardy, a ja nie?

1:15:14.250,1:15:17.340
O to ide pri bezhraničnosti
akumulácie peňazí.

1:15:17.340,1:15:21.360
Pred dvoma rokmi dostal majiteľ
najúspešnejšieho hedžového fondu

1:15:21.360,1:15:24.570
250 miliónov dolárov.
Tento rok to bolo 1,7 miliardy.

1:15:24.570,1:15:27.070
Bezhraničné.

1:15:27.070,1:15:33.300
A Marx hovorí o principiálnej
bezhraničnosti peňazí

1:15:33.300,1:15:35.989
ako všeobecného ekvivalentu,

1:15:35.989,1:15:39.789
ako reprezentácie spoločensky
nutného pracovného času, ako hodnoty.

1:15:39.789,1:15:41.549
Peniaze sú principiálne bezhraničné,

1:15:41.549,1:15:43.679
pokiaľ ide o množstvo,
ktoré môžete nahromadiť,

1:15:43.679,1:15:46.649
ktoré môžu nahromadiť súkromné osoby,

1:15:46.649,1:15:49.449
ako ich vlastnú súkromnú moc

1:15:49.449,1:15:52.159
nad spoločenskými statkami,

1:15:52.159,1:15:57.039
teda nad spoločensky nutným
pracovným časom na svetovom trhu.

1:15:57.039,1:15:58.480
Práve to

1:15:58.480,1:16:00.140
tu Marx zdôrazňuje:

1:16:00.140,1:16:02.610
bezhraničnosť akumulácie

1:16:02.610,1:16:08.380
a fakt, že akumulácia kapitálu
nepozná žiadne limity.

1:16:08.380,1:16:10.860
Samozrejme, keď sa pozriete na takmer

1:16:10.860,1:16:15.559
všetky iné typy spoločností,
čo v dejinách existovali,

1:16:15.559,1:16:20.719
zistíte, že narážali na hranice.

1:16:20.719,1:16:25.070
Keď narazili na hranice a nevedeli,
ako ďalej, zrútili sa.

1:16:25.070,1:16:30.920
Jediná spoločnosť, ktorá, zdá sa,
nepozná hraníc, je kapitalistická.

1:16:30.920,1:16:34.559
A zatiaľ je bezhraničná,

1:16:34.559,1:16:36.059
práve preto,

1:16:36.059,1:16:40.519
lebo jej hlavnou mierou hodnoty je
táto zvláštna forma, ktorá umožňuje

1:16:40.519,1:16:43.969
bezhraničnú akumuláciu.

1:16:43.969,1:16:45.639
Výsledkom je

1:16:45.639,1:16:50.320
tvar kriviek grafov, ktoré znázorňujú celkové
množstvo peňazí spoločnosti, celkové bohatstvo,

1:16:50.320,1:16:53.570
celkový produkt spoločnosti,
celkový globálny

1:16:53.570,1:16:56.260
HDP sveta atď.

1:16:56.260,1:16:59.300
Pozrite sa na krivky hospodárskeho
rastu od čias, keď sa naplno

1:16:59.300,1:17:02.760
rozbehol kapitalizmus,
okolo roku 1750.

1:17:06.229,1:17:15.469
Samozrejme, malo to najrôznejšie sociálne,
politické, environmentálne dôsledky.

1:17:17.750,1:17:18.599
Lenže taká už je

1:17:18.599,1:17:22.059
povaha kapitalizmu

1:17:22.059,1:17:23.719
a takto

1:17:23.719,1:17:29.909
k tomu pristupuje i Marx.

1:17:29.909,1:17:30.989
Preto

1:17:30.989,1:17:37.989
na konci tejto časti poukazuje
na funkciu tvorby pokladu,

1:17:39.179,1:17:43.639
na konci s. 123,

1:17:43.639,1:17:46.260
kde inak hovorí aj o estetickej

1:17:46.260,1:17:51.319
forme tvorby pokladu,
o túžbe vlastniť zlato

1:17:51.319,1:17:54.040
alebo postriebrené pisoáre atď.

1:17:56.829,1:18:00.590
„Videli sme, ako s neustálymi
výkyvmi v rozsahu, cenách

1:18:00.590,1:18:01.989
a rýchlosti obehu tovarov

1:18:01.989,1:18:07.209
ustavične priteká a odteká obiehajúce
množstvo peňazí. Preto musí

1:18:07.209,1:18:08.849
byť schopné

1:18:08.849,1:18:11.480
sa zmršťovať a rozpínať.“

1:18:11.480,1:18:14.699
Túto funkciu plní práve poklad.

1:18:14.699,1:18:15.789
Inými slovami,

1:18:15.789,1:18:19.159
Marx sa chystá modifikovať
svoju teóriu peňazí,

1:18:19.159,1:18:21.409
lebo povie,

1:18:21.409,1:18:23.199
že vzhľadom na výkyvy

1:18:23.199,1:18:27.989
je celkové potrebné množstvo peňazí určené
sumou cien, modifikované rýchlosťou peňazí

1:18:27.989,1:18:35.889
a rezervným fondom.

1:18:36.009,1:18:42.319
Tento rezervný fond sa dá uviesť do obehu,
keď dôjde k prudkému rastu výroby tovarov,

1:18:42.319,1:18:45.059
a zase odobrať z obehu,

1:18:45.059,1:18:48.659
keď nie je potrebné.

1:18:48.659,1:18:54.010
Tento rezervný fond je však absolútne
zásadný na stabilizáciu systému.

1:18:54.010,1:19:00.929
Určitá forma tvorby pokladov
je teda nevyhnutná.

1:19:00.929,1:19:04.179
Z dvoch dôvodov – prvým bola
temporalita, „časová štruktúra“,

1:19:04.179,1:19:07.070
druhý dôvod súvisí
s peniazmi ako platidlom.

1:19:07.070,1:19:13.010
O tom je časť B, „Platidlo“.

1:19:13.010,1:19:15.149
Marx teda

1:19:15.149,1:19:17.289
skúma platidlo

1:19:17.289,1:19:22.449
ako spôsob, ktorým sa

1:19:22.449,1:19:25.510
rieši potreba pokladu

1:19:25.510,1:19:28.599
vyvolaná rozličnými časmi,
v ktorých tovary vstupujú na trh.

1:19:28.599,1:19:29.859
Inak povedané,

1:19:29.859,1:19:33.670
ak vám dám zmenku a poviem:
„Vyrovnám sa s vami na konci roka,“

1:19:33.670,1:19:40.570
nepotrebujem pri tom žiadny poklad.

1:19:40.570,1:19:43.020
Pri takejto výmene slúžia
peniaze ako platidlo.

1:19:43.020,1:19:46.949
Vypíšem zmenku a poviem:
V poriadku, toľkoto vám dlžím.

1:19:46.949,1:19:51.189
Roľník vypíše zmenku a povie: Toľko vám dlžím
a zaplatím vám po žatve, alebo čosi podobné.

1:19:51.189,1:19:56.110
Dohodnú sa určité dátumy splatnosti,
ktorý sa postupne ustaľujú,

1:19:56.110,1:19:59.889
takže takéto výmeny sa formalizujú.

1:19:59.889,1:20:01.959
Výsledkom takéhoto druhu výmeny
je opäť určitý posun.

1:20:01.959,1:20:03.429
Takže

1:20:03.429,1:20:06.179
na stranách 124 a 125

1:20:06.179,1:20:10.300
máme mimoriadne dôležitý posun,
ktorý možno ľahko prehliadnuť,

1:20:10.300,1:20:14.840
čiastočne aj pre Marxov

1:20:14.840,1:20:16.439
zložitý jazyk.

1:20:16.439,1:20:19.549
Prvý prvok tohto posunu,
sa objavuje na s. 124,

1:20:19.549,1:20:24.309
„Predávajúci sa stáva
veriteľom, kupujúci dlžníkom.“

1:20:24.309,1:20:31.309
To predstavuje veľký posun vo vzťahoch
medzi predávajúcim a kupujúcim.

1:20:32.989,1:20:37.960
„Pretože sa tu mení metamorfóza tovaru
čiže vývin jeho hodnotovej formy,

1:20:37.960,1:20:42.919
aj peniaze nadobúdajú inú funkciu.
Stávajú sa platidlom.

1:20:42.919,1:20:48.800
Charakter veriteľa alebo dlžníka tu vyplýva
z jednoduchého obehu tovarov.“

1:20:48.800,1:20:53.060
Je fascinujúce, koľko Marx
dokázal vyžmýkať z pojmu tovaru.

1:20:53.060,1:21:00.060
Pojem tovaru nás teraz doviedol
k novým rolám veriteľa a dlžníka.

1:21:01.239,1:21:09.479
A tento proces „je schopný
väčšej kryštalizácie.“

1:21:09.479,1:21:14.269
Potom hovorí o formách triedneho
boja v antickom svete,

1:21:14.269,1:21:16.339
v ktorom

1:21:16.339,1:21:19.059
plebejských dlžníkov

1:21:19.059,1:21:22.329
zničili veritelia,

1:21:22.329,1:21:26.090
o boji v stredoveku,
v ktorom feudálni dlžníci

1:21:26.090,1:21:29.869
prišli o politickú moc.

1:21:29.869,1:21:33.899
Takže v tomto vzťahu

1:21:33.899,1:21:39.940
dlžníka a veriteľa
máme mocenský vzťah.

1:21:39.940,1:21:42.880
Potom sa vraciame späť

1:21:42.880,1:21:49.309
do sféry obehu.

1:21:49.309,1:21:50.590
Vraciame sa

1:21:50.590,1:21:54.090
k skoršiemu argumentu,

1:21:54.090,1:21:58.859
v ktorom išlo o to, ako sa peniaze
stávajú predmetom procesu obehu.

1:21:58.859,1:22:04.139
v ktorom išlo o to, ako sa peniaze
stávajú predmetom procesu obehu.

1:22:04.139,1:22:08.639
Peniaze však teraz vstupujú do procesu obehu
zvláštnym spôsobom, ako platidlo.

1:22:08.639,1:22:13.150
„Platidlo vstupuje do obehu, ale až
potom, keď tovar už z neho vystúpil.

1:22:13.150,1:22:19.689
Peniaze už nesprostredkúvajú proces.
Uzavierajú ho samostatne

1:22:19.689,1:22:23.680
ako absolútne jestvovanie
výmennej hodnoty

1:22:23.680,1:22:28.070
čiže všeobecný tovar.

1:22:28.070,1:22:33.039
Predávajúci premenil tovar na peniaze,
aby pomocou peňazí uspokojil nejakú potrebu,

1:22:33.039,1:22:37.190
tvorca pokladu, aby zachoval
tovar v peňažnej forme,

1:22:37.190,1:22:41.179
kupujúci, ktorý je
dlžníkom, aby mohol zaplatiť.

1:22:41.179,1:22:46.249
Ak nezaplatí, jeho
majetok nútene predajú.

1:22:46.249,1:22:48.750
Hodnotová podoba tovaru, peniaze,

1:22:48.750,1:22:51.820
stane sa teda teraz
samoúčelom predaja

1:22:53.230,1:22:56.090
v dôsledku spoločenskej nevyhnutnosti

1:22:56.090,1:23:03.090
vyplývajúcej zo vzťahov
samého procesu obehu.“

1:23:04.029,1:23:06.189
Marx nás postupne privádza

1:23:06.189,1:23:08.099
k radikálnemu prechodu

1:23:08.099,1:23:11.780
od kolobehu T – P – T

1:23:11.780,1:23:13.620
ku kolobehu P – T – P.

1:23:15.599,1:23:19.439
Ak mám k dispozícii peniaze,

1:23:19.439,1:23:22.639
môžem vám ich jednoducho požičať,

1:23:22.639,1:23:25.940
a vy mi ich neskôr vrátite.

1:23:25.940,1:23:31.070
Nemusím vyrábať tovary,
to nechám na vás.

1:23:31.070,1:23:34.429
Mám len peniaze.

1:23:34.429,1:23:35.610
Ale všimnite si,

1:23:35.610,1:23:38.669
že chcem svoje peniaze späť.

1:23:38.669,1:23:46.229
Samozrejme, úplne logickou otázkou je, prečo
by som mal chcieť späť rovnaké množstvo peňazí?

1:23:46.229,1:23:52.089
Prečo by som nemal trvať

1:23:52.089,1:23:57.409
na niečom navyše?

1:23:57.409,1:23:58.469
To znamená,

1:23:58.469,1:24:02.140
že výmena ekvivalentov

1:24:02.140,1:24:06.679
má zmysel, keď sa tovar vymieňa za tovar
pomocou peňazí. Na konci mám tovar,

1:24:06.679,1:24:08.900
ktorý má rovnakú hodnotu,

1:24:08.900,1:24:11.199
ako ten na začiatku,

1:24:11.199,1:24:12.409
a som spokojný.

1:24:12.409,1:24:15.389
Začal som s košeľou
a dostal topánky,

1:24:15.389,1:24:19.899
ekvivalent sa vymenil za ekvivalent
a všetko je v poriadku.

1:24:19.899,1:24:23.279
Princíp rovnosti funguje.

1:24:23.279,1:24:25.579
Ale prečo by som začínal peniazmi,

1:24:25.579,1:24:30.510
aby som späť dostal peniaze?

1:24:30.510,1:24:34.960
Jediný dôvod je ten,
že chcem získať viac peňazí.

1:24:34.960,1:24:39.069
Marx tu teda hovorí,

1:24:39.069,1:24:44.150
že z tohto vzťahu
medzi tovarom a peniazmi

1:24:44.150,1:24:51.020
vyrastá iná forma obehu,
kolobeh P – T – P.

1:24:51.020,1:24:56.509
A táto forma obehu vyrastá
zo spoločenskej nevyhnutnosti,

1:24:56.509,1:25:00.439
nie preto, lebo to niekomu prišlo
ako dobrý nápad. Videli sme však,

1:25:00.439,1:25:05.359
že aj vášeň tu hrá úlohu, rovnako
ako túžba po zlate či po moci.

1:25:06.940,1:25:09.379
No aj keby tu nešlo o vášeň a túžbu,

1:25:09.379,1:25:13.219
táto druhá forma obehu by stále existovala,

1:25:13.219,1:25:14.529
aby

1:25:14.529,1:25:19.119
sa mohla nastoliť rovnováha
medzi mierou hodnôt a obeživom.

1:25:21.049,1:25:25.269
Jediný spôsob, ako
vyriešiť protirečenie

1:25:25.269,1:25:27.449
medzi peniazmi ako mierou hodnôt

1:25:27.449,1:25:33.329
a peniazmi ako obeživom,
je táto forma obehu,

1:25:33.329,1:25:40.329
ktorá peniaze vrhá do obehu, keď sú potrebné,
a odoberá ich vtedy, keď potrebné nie sú.

1:25:40.959,1:25:43.259
Takže množstvo peňazí,

1:25:43.259,1:25:46.309
pokiaľ je v rovnováhe

1:25:46.309,1:25:48.419
s tovarmi, ktoré obiehajú,

1:25:48.419,1:25:52.989
udržiava mieru hodnôt konštantnú.

1:25:52.989,1:25:58.169
Inak začne miera hodnôt
divoko kolísať.

1:25:58.169,1:26:00.699
Ak teda chcem

1:26:00.699,1:26:03.749
konštantnú mieru hodnoty,

1:26:03.749,1:26:07.769
musím byť schopný používať
peniaze ako platidlo,

1:26:07.769,1:26:09.380
pričom však

1:26:09.380,1:26:11.179
spúšťam

1:26:11.179,1:26:12.459
túto formu

1:26:12.459,1:26:14.550
obehu,

1:26:14.550,1:26:18.260
od peňazí

1:26:18.260,1:26:25.260
k peniazom ako cieľu.

1:26:26.320,1:26:27.300
Táto krátka pasáž

1:26:27.300,1:26:30.889
na s. 125,

1:26:30.889,1:26:34.129
je kľúčovým miestom.

1:26:34.129,1:26:37.800
Mali by ste si ju poznačiť
a pochopiť, akú úlohu

1:26:37.800,1:26:43.409
hrá v Marxovej argumentácii.

1:26:43.409,1:26:50.409
Marx tu nepíše, že ide o kľúčovú
záležitosť, ale v skutočnosti je to tak.

1:26:51.799,1:26:55.519
To, že tento prechod poukazuje
na spoločenskú nevyhnutnosť,

1:26:55.519,1:26:59.859
je rovnako dôležité.

1:26:59.859,1:27:06.010
Kapitalizmus nezávisí

1:27:06.010,1:27:10.329
od chamtivosti jednotlivcov atď.;

1:27:10.329,1:27:13.090
závisí od

1:27:13.090,1:27:16.210
celého radu spoločenských nevyhnutností,

1:27:16.210,1:27:18.119
ktoré umožňujú,

1:27:18.119,1:27:19.949
aby určitý druh chamtivosti prekvital.

1:27:19.949,1:27:26.949
za istých okolností.

1:27:31.880,1:27:34.549
To ho privádza späť,

1:27:34.549,1:27:37.400
na s. 126,

1:27:37.400,1:27:44.359
k „bezprostrednému protirečeniu“, ktoré
zahŕňa funkcia peňazí ako platidla.

1:27:44.359,1:27:50.169
„Pokiaľ sa platby vyrovnávajú, peniaze fungujú len
ideálne ako počítacie peniaze čiže ako miera hodnoty.

1:27:50.169,1:27:55.499
Pokiaľ treba vykonať skutočnú
platbu, nevystupujú ako obeživo,

1:27:55.499,1:28:00.009
len ako miznúca a sprostredkujúca
forma výmeny látok,

1:28:00.009,1:28:03.639
ale ako individuálne
stelesnenie spoločenskej práce,

1:28:03.639,1:28:06.479
ako samostatné jestvovanie výmennej hodnoty,

1:28:06.479,1:28:11.139
ako absolútny tovar.“

1:28:11.139,1:28:16.739
Na tej istej strane (s. 126)

1:28:16.739,1:28:19.200
„Toto protirečenie prepukne

1:28:19.200,1:28:22.419
v tom momente výrobných a obchodných kríz,

1:28:22.419,1:28:24.949
ktoré sa nazýva peňažná kríza.

1:28:24.949,1:28:31.169
Dochádza k nej len tam, kde je plne
rozvinutá nepretržitá reťaz platieb…“

1:28:31.169,1:28:32.190
Teda tam, sa funkcia peňazí
ako platidla úplne rozvinula,

1:28:32.190,1:28:35.850
kde pokrýva všetky oblasti,
kde sa do procesu

1:28:35.850,1:28:39.619
zapájajú úverové štruktúry.

1:28:39.619,1:28:41.599
Marx k tomu poznamenáva,

1:28:41.599,1:28:44.980
„Pri všeobecných poruchách tohto mechanizmu,
nech už vyplývajú z čohokoľvek,

1:28:44.980,1:28:49.540
peniaze sa náhle a bezprostredne
menia z púhej ideálnej podoby

1:28:49.540,1:28:53.650
počítacích peňazí na tvrdú mincu.

1:28:53.650,1:28:57.229
Teraz sa už nedajú nahradiť
obyčajnými tovarmi.

1:28:57.229,1:29:01.179
Úžitková hodnota tovaru sa stane
bezcennou a hodnota tovaru mizne

1:29:01.179,1:29:04.280
pred jeho vlastnou hodnotovou formou.
Ešte len nedávno

1:29:04.280,1:29:06.630
prosperitou opojený buržoa

1:29:06.630,1:29:09.189
vo svojej osvieteneckej
namyslenosti vyhlásil

1:29:09.189,1:29:12.560
peniaze za prázdny prelud.

1:29:12.560,1:29:14.749
Len tovar sú peniaze.

1:29:14.749,1:29:19.539
Len peniaze sú tovar!
ozýva sa teraz na svetovom trhu.

1:29:19.539,1:29:23.230
Tak ako jeleň ručí po čerstvej vode,
buržuova duša piští po peniazoch,

1:29:23.230,1:29:24.989
jedinom bohatstve.

1:29:24.989,1:29:30.359
Protiklad medzi tovarom a jeho hodnotovou
podobou, peniazmi, sa v kríze vystupňuje

1:29:30.359,1:29:35.159
na absolútne protirečenie.“

1:29:35.159,1:29:37.659
Ďalej hovorí o hlade po peniazoch.

1:29:37.659,1:29:42.219
Keď ste pred šiestimi mesiacmi
otvorili ekonomickú tlač,

1:29:42.219,1:29:45.599
všetci hovorili o nadbytočnej likvidite

1:29:45.599,1:29:47.489
na trhoch.

1:29:47.489,1:29:51.070
Povaľoval sa tam nadbytok likvidity,
ktorý nevedel, čo so sebou.

1:29:51.070,1:29:53.369
Všade bol nadbytočný kapitál.

1:29:53.369,1:29:57.319
Keď ste si chceli požičať, jednoducho
ste požiadali o úver a dali vám ho,

1:29:57.319,1:30:00.849
dostali ste subprime úver, čokoľvek.

1:30:00.849,1:30:03.219
A v priebehu posledných týždňov
zrazu došlo k tomu,

1:30:03.219,1:30:06.269
že Federálna banka musí

1:30:06.269,1:30:08.610
dávať systému injekcie likvidity.

1:30:08.610,1:30:11.059
Potrebovali skutočné peniaze.

1:30:11.059,1:30:15.189
Všetky tie domy v skutočnosti
nemali dostatočnú hodnotu.

1:30:15.189,1:30:22.189
Inými slovami, na trhoch sa
hralo s fiktívnou hodnotou.

1:30:22.380,1:30:26.309
Marx kdesi vtipne poznamenáva,

1:30:26.309,1:30:29.340
že keď sa špekuluje,

1:30:29.340,1:30:31.800
každý je protestant,

1:30:31.800,1:30:34.789
koná na len základe viery.

1:30:34.789,1:30:41.609
Keď príde kríza, všetci chcú skutočné peniaze,
vracajú sa ku katolicizmu peňažnej bázy.

1:30:41.609,1:30:43.150
A tak sa vraciame

1:30:43.150,1:30:44.929
k pojmu hodnoty.

1:30:44.929,1:30:47.839
Kde je hodnota v tejto chvíli?

1:30:47.839,1:30:50.369
Kde existuje?

1:30:50.369,1:30:53.339
A čo sú to za peniaze,
s ktorými obchodujú

1:30:53.339,1:30:56.699
tie fabriky na dlhové balíčky,
ktorých je New York plný?

1:30:56.699,1:31:00.030
Čo to všetko znamená?

1:31:00.030,1:31:04.819
Ako to súvisí s hodnotou,

1:31:04.819,1:31:07.980
so spoločensky nutným pracovným časom?

1:31:07.980,1:31:13.260
Marx tu poukazuje na to,

1:31:13.260,1:31:17.169
že keď sa peňažný systém oslobodí

1:31:17.169,1:31:22.209
od bezprostredných pút spoločensky
nutného pracovného času,

1:31:22.209,1:31:25.570
začne robiť bláznivé veci.

1:31:25.570,1:31:30.030
A tieto veci

1:31:30.030,1:31:36.579
vedú k rôznym problémom
v globálnej ekonomike.

1:31:36.579,1:31:40.419
No úverový systém
má ďalšie aspekty.

1:31:42.449,1:31:48.019
Marx hovorí, že „Úverové peniaze vznikajú
bezprostredne z funkcie peňazí ako platidla…“,

1:31:48.019,1:31:52.789
a ďalej, „Peniaze sa stávajú všeobecným
tovarom zmlúv. Renty, dane atď.

1:31:52.789,1:31:55.599
sa premieňajú z naturálnych dávok

1:31:55.599,1:31:59.679
na peňažné platby.“

1:31:59.679,1:32:03.309
Monetizácia všetkého.

1:32:03.309,1:32:05.489
V minulosti si cirkev brala

1:32:05.489,1:32:10.579
desiatok z poľnohospodárskeho
produktu roľníkov,

1:32:10.579,1:32:15.079
potom došlo k monetizácii desiatkov.

1:32:15.079,1:32:22.079
A nakoniec sa monetizuje
a komodifikuje všetko.

1:32:27.959,1:32:31.689
To vedie k ďalšej dvojakosti, dualite:

1:32:31.689,1:32:34.760
najprv je potrebný záloh, rezervný fond,

1:32:34.760,1:32:36.959
a tento rezervný fond

1:32:36.959,1:32:40.540
musí fungovať v rámci
tohto systému,

1:32:40.540,1:32:41.999
tejto formy

1:32:41.999,1:32:46.439
kolobehu P – T – P.

1:32:46.439,1:32:51.869
K tomu vedie tento argument.

1:32:51.869,1:32:53.629
No potom Marx hovorí,

1:32:53.629,1:32:58.010
v záverečnej a stručnej časti
o svetových peniazoch,

1:33:00.599,1:33:06.610
že jednotlivé štáty síce
spravujú svoje vlastné

1:33:06.610,1:33:10.489
peňažné systémy, peňažné zásoby,
známky peňazí a tak ďalej,

1:33:11.649,1:33:13.610
ale

1:33:13.610,1:33:20.61
disciplinuje ich pritom
svetový trh, čo znamená,

1:33:20.829,1:33:24.849
že výmena tovarov na svetovom
trhu sa v určitej chvíli

1:33:24.849,1:33:28.110
stane zásadnou,

1:33:28.110,1:33:31.009
pre fungovanie

1:33:31.009,1:33:35.460
peňažného systému.

1:33:36.960,1:33:41.119
Štát hrá veľmi dôležitú úlohu

1:33:41.870,1:33:48.870
pri stabilizácii peňažného
systému vo vnútri svojich hraníc.

1:33:50.969,1:33:53.540
Spočiatku pritom naviazal

1:33:53.540,1:33:56.139
svoj peňažný systém

1:33:56.139,1:34:03.139
na kovovú bázu – zlato či striebro.

1:34:03.360,1:34:05.599
A táto kovová báza

1:34:05.599,1:34:08.300
hrala rozhodujúcu
úlohu vo výstavbe

1:34:08.300,1:34:12.249
prvého finančného
peňažného systému.

1:34:12.249,1:34:16.530
Bolo mimoriadne dôležité
zabezpečiť stabilitu

1:34:16.530,1:34:21.619
tejto kovovej bázy.

1:34:21.619,1:34:24.229
Je zaujímavé, že

1:34:24.229,1:34:27.699
John Locke vo svojej
rozprave o náboženskej tolerancii

1:34:27.699,1:34:31.779
píše, že by sme sa mali
navzájom tolerovať,

1:34:31.779,1:34:37.659
pokiaľ ide o vierovyznanie, že by sme
nemali upaľovať kacírov a tak ďalej.

1:34:37.659,1:34:40.429
V rovnakom období sa

1:34:40.429,1:34:42.880
Sir Isaac Newton

1:34:42.880,1:34:46.909
stal šéfom kráľovskej mincovne.

1:34:46.909,1:34:51.440
Jeho úlohou bolo

1:34:52.419,1:34:56.019
zabezpečiť kvalitu meny,

1:34:56.019,1:34:58.549
skúšať zlato,

1:34:58.549,1:35:01.889
skúšať hmotnosť striebra.

1:35:01.889,1:35:05.409
V tomto období začal
prekvitať obchod,

1:35:05.409,1:35:08.569
čo viedlo k falšovaniu mincí

1:35:08.569,1:35:11.719
pomocou ich opilovania a zľahčenia.

1:35:11.719,1:35:16.369
Zobrali ste striebornú mincu
a odpílili z nej malý kúsok.

1:35:16.369,1:35:21.969
Keď ste to spravili s dostatočným množstvom
mincí, získali ste množstvo malých kúskov.

1:35:21.969,1:35:24.879
Tieto kúsky slúžili ako materiál
na výrobu nových mincí.

1:35:24.879,1:35:27.799
Dobrý spôsob, ako získať peniaze.

1:35:27.799,1:35:32.560
Čo s tým spravil Isaac Newton?
Pár takých podvodníkov chytil

1:35:32.560,1:35:36.079
a nechali ich verejne
obesiť v Tyburne.

1:35:36.079,1:35:44.150
Takže už neupaľovali ľudí pre vierovyznanie.
Vešali ich pre falšovanie mincí.

1:35:44.150,1:35:45.999
Boha nahradil mamon,

1:35:45.999,1:35:52.460
pokiaľ ide o trest smrti.

1:35:52.460,1:35:56.420
Každopádne, dostávame sa k problému,
ktorý určite trápi mnohých z vás:

1:35:56.420,1:35:58.300
Čo sa stalo s kovovou bázou?

1:35:58.300,1:36:02.540
Kapitalizmus spočíval

1:36:02.540,1:36:04.630
na kovovej báze

1:36:04.630,1:36:08.059
do konca 60. či 70. rokov
dvadsiateho storočia.

1:36:08.059,1:36:12.319
Vtedy táto báza čelila

1:36:12.319,1:36:17.209
obrovskému tlaku.

1:36:17.209,1:36:21.179
Nakoniec sa zrútila,

1:36:21.179,1:36:24.539
takže v roku 1973 sa prešlo
na globálny peňažný systém,

1:36:24.539,1:36:29.050
ktorý už nie je založený

1:36:29.050,1:36:33.759
na žiadnom kovovom tovare.

1:36:33.759,1:36:37.260
Všimnite si však, že zlato
je stále dôležité.

1:36:37.260,1:36:40.429
Cena zlata sa stále kótuje.

1:36:40.429,1:36:44.929
A v ťažkých časoch si môžete položiť otázku,
či chcete mať úspory v zlate,

1:36:44.929,1:36:49.030
alebo v dolároch, eurách, jenoch atď.

1:36:49.030,1:36:50.630
Môže to byť

1:36:50.630,1:36:52.169
celkom dôležité.

1:36:52.169,1:36:56.750
Zlato teda z peňažnej scény
zďaleka nevymizlo.

1:36:56.750,1:37:02.119
Mnohí ľudia stále tvrdia, a majú na to argumenty,
že by sme sa mali vrátiť k zlatému štandardu,

1:37:02.119,1:37:06.609
lebo súčasný peňažný systém
je jednoducho šialený.

1:37:06.609,1:37:10.880
Po roku 1973 došlo k tomu,

1:37:10.880,1:37:17.260
že sa meny spojili

1:37:17.260,1:37:21.250
so spotrebným košom, s košom tovarov.

1:37:21.250,1:37:27.260
Chvíľu sa zdalo, že by
mohli fungovať petrodoláre,

1:37:27.260,1:37:31.869
že dolárová hodnota ropy

1:37:31.869,1:37:33.230
bola hlavným faktorom v koši.

1:37:33.230,1:37:39.499
Lenže potom začali ceny ropy
príliš kolísať, a navyše

1:37:39.499,1:37:44.610
cenu ropy príliš
kontrolovali krajiny OPECu.

1:37:44.610,1:37:51.610
Dnes to teda funguje tak, že sa
menová špekulácia zameriava

1:37:51.849,1:37:58.340
na vzťah medzi produktivitou celej ekonomiky,

1:37:58.340,1:38:03.260
t. j. celkovým objemom
tovarov a služieb,

1:38:03.260,1:38:06.509
k hodnote meny danej krajiny.

1:38:06.509,1:38:07.830
Porovnáva sa

1:38:07.830,1:38:11.250
celkový produkt Japonska,

1:38:11.250,1:38:15.249
Západného Nemecka, teda dnes EÚ,

1:38:15.249,1:38:21.829
Spojených štátov a Číny. Potom,
ako sa porovnajú, sa položí otázka,

1:38:21.829,1:38:26.079
ktorá z týchto ekonomík

1:38:26.079,1:38:33.029
vyrába taký kôš tovarov, ktorý dokáže
fungovať ako stabilný základ?

1:38:33.029,1:38:38.050
Ak je to čínska ekonomika,
hodnota čínskej meny vzrastie.

1:38:38.050,1:38:44.499
Problémy vzniknú v momente, keď do toho
vstúpi štát a začne robiť rôzne čudné veci.

1:38:44.499,1:38:47.329
Skôr či neskôr sa však vynára otázka

1:38:47.329,1:38:51.019
o povahe koša tovarov,

1:38:51.019,1:38:53.659
ktorý je základom

1:38:53.659,1:38:59.199
hodnoty. Inými slovami: tento kôš už nie je
pripútaný k jedinému tovaru, napríklad zlatu.

1:38:59.199,1:39:00.889
Je pripútaný

1:39:00.889,1:39:03.929
k imaginárnej

1:39:03.929,1:39:04.550
predstave,

1:39:04.550,1:39:07.609
a tu do veci vstupujú štatistiky.

1:39:07.609,1:39:11.239
V tomto svete by sme
nevedeli fungovať,

1:39:11.239,1:39:13.480
ak by sme nemali

1:39:13.480,1:39:15.789
obrovské množstvá štatistík.

1:39:15.789,1:39:18.599
O čom tieto štatistiky sú?

1:39:18.599,1:39:20.479
O HDP…

1:39:20.479,1:39:24.649
Kto tieto štatistiky tvorí a zbiera
pre ne údaje? Svetová banka,

1:39:24.649,1:39:28.029
Banka pre medzinárodné platby.

1:39:28.029,1:39:30.119
Oni tieto dáta vytvárajú.

1:39:30.119,1:39:31.969
Obrovské množstvá dát.

1:39:31.969,1:39:36.849
Človek sa niekedy čuduje, na čom sa
zakladajú, ale každopádne sú tu.

1:39:36.849,1:39:38.789
A tieto dáta pomáhajú

1:39:38.789,1:39:44.309
vytvoriť fikciu, že existuje
čosi ako národná ekonomika.

1:39:44.309,1:39:47.479
To je skutočný problém, pretože nič také
neexistuje. Z globálneho hľadiska

1:39:47.479,1:39:49.680
obchoduje každý s každým,

1:39:49.680,1:39:51.409
ale predsa tu máme fikciu,

1:39:51.409,1:39:53.159
že existujú národné ekonomiky.

1:39:53.159,1:39:57.270
A keď sa národnej ekonomike USA darí,
hodnota dolára rastie,

1:39:57.270,1:40:01.519
keď nie, hodnota dolára klesá.

1:40:01.519,1:40:04.849
Dolár čelil v poslednom čase veľkému
tlaku, pretože americkej ekonomike

1:40:04.849,1:40:07.799
sa v porovnaní s ostatnými veľmi nedarí,

1:40:07.799,1:40:11.439
podľa určitých ukazovateľov.

1:40:11.439,1:40:14.499
Potom do toho vstúpia špekulanti, tvrdiac,
že sa nepoužívajú správne ukazovatele.

1:40:14.499,1:40:20.599
A ak vás o tom dokážu presvedčiť,
hodnoty sa pomenia a oni na pohybe meny

1:40:20.599,1:40:24.439
zarobia balík peňazí.

1:40:24.439,1:40:25.800
George Soros zarobil

1:40:25.800,1:40:30.249
za päť dní asi dve miliardy

1:40:30.249,1:40:37.249
vďaka špekuláciám s hodnotou
britskej libry v pomere k ERM.

1:40:38.260,1:40:43.029
Má páky na to, aby
vyvolal takéto pohyby.

1:40:43.029,1:40:50.849
V Marxovej argumentácii
je teda zabudovaný

1:40:50.849,1:40:52.339
spôsob, ako pochopiť

1:40:52.339,1:40:57.529
vzťah medzi veľmi stabilným
peňažným tovarom, zlatom,

1:40:57.529,1:40:59.690
ktorým sa začína Marxova

1:40:59.690,1:41:01.619
analýza peňazí

1:41:03.320,1:41:07.429
a reálnych, problematických, všeobecných peňazí,
ktoré sa nakoniec vynoria z kolobehu P – T – P,

1:41:07.429,1:41:09.320
spolu s množstvom problémov.

1:41:09.320,1:41:12.380
Myslím, že Marxovi sa to celkom podarilo

1:41:12.380,1:41:16.159
a dá sa z toho vychádzať.

1:41:16.159,1:41:23.959
Samozrejme, od Marxových čias
sa veľa zmenilo, a tieto

1:41:23.959,1:41:27.510
premeny treba vziať do úvahy,

1:41:27.510,1:41:32.560
ale vidí sa mi, že Marx tu postavil
argument veľmi užitočný

1:41:32.560,1:41:38.570
v úvahách o súčasnej situácii.

1:41:38.570,1:41:42.650
Vychádzajúc z Marxových argumentov
môžeme veľa pochopiť o protirečeniach,

1:41:42.650,1:41:44.549
ktoré sú prítomné

1:41:44.549,1:41:47.510
v súčasnom

1:41:47.510,1:41:50.570
politicko-ekonomickom systéme.

1:41:50.570,1:41:57.539
Napríklad kríza subprime hypoték je zaujímavá.

1:41:57.539,1:42:00.969
Bolo jasné, že dôjde

1:42:00.969,1:42:03.000
ku krachu trhu s nehnuteľnosťami,

1:42:03.000,1:42:04.570
skôr či neskôr.

1:42:04.570,1:42:08.130
Pred dvoma či troma rokmi som si myslel, že k tomu
už-už dôjde, ale podarilo sa im to zažehnať.

1:42:08.130,1:42:12.290
Dnes to máme tu a otázka znie:
Ako ďaleko to zájde,

1:42:12.290,1:42:15.590
kým prejdú zase k niečomu inému,

1:42:15.590,1:42:19.109
k nejakej inej fiktívnej forme?

1:42:19.109,1:42:21.800
Samozrejme, za týmto všetkým leží

1:42:21.800,1:42:23.729
vznik

1:42:23.729,1:42:26.369
imaginárnych foriem.

1:42:26.369,1:42:30.519
Všimnite si, ako Marx zdôrazňuje
imaginárne kvality vecí.

1:42:30.519,1:42:35.209
Predstavujeme si, že je to také,
predstavujeme si, že je to onaké.

1:42:35.209,1:42:38.689
Bez týchto imaginárnych záležitostí

1:42:38.689,1:42:40.809
sa nezaobídeme.

1:42:40.809,1:42:41.979
Práve ony

1:42:41.979,1:42:44.300
umožňujú, aby systém fungoval.

1:42:44.300,1:42:45.649
Sú doň zabudované.

1:42:45.649,1:42:48.210
Nie je to však tak,
že by sme mohli povedať:

1:42:48.210,1:42:49.579
Zbavme sa fetišizmu,

1:42:49.579,1:42:53.550
zbavme sa týchto imaginárnych vecí,
a všetko bude v poriadku.

1:42:53.550,1:42:56.789
Nie, tak sa to nedá.

1:42:56.789,1:43:01.750
Tieto veci sú spoločensky nutné,
sú súčasťou kapitalistického systému.

1:43:01.750,1:43:03.440
Tak vzniká otázka:

1:43:03.440,1:43:04.599
Čo s tým?

1:43:04.599,1:43:06.550
Ako ich konfrontovať?

1:43:06.550,1:43:12.859
Čo s ich očividne
problematickými dôsledkami?

1:43:12.859,1:43:15.479
K takýmto otázkam vedie

1:43:15.479,1:43:19.419
táto kapitola.

1:43:19.419,1:43:23.050
Posledná otázka, ktorá sa týka

1:43:23.050,1:43:26.590
tejto kapitoly, je: Koľko z nej
naozaj potrebujete na to,

1:43:26.590,1:43:30.249
aby ste rozumeli zvyšku
I. zväzku Kapitálu?

1:43:30.249,1:43:31.239
Odpoveď znie:

1:43:31.239,1:43:34.650
Nie veľa.

1:43:34.650,1:43:37.099
Zvyšok prvého zväzku

1:43:37.099,1:43:40.179
sa odvoláva na niektoré základné
tvrdenia z tejto kapitoly,

1:43:40.179,1:43:42.260
ktoré sa dajú zhrnúť

1:43:42.260,1:43:44.419
do štyroch alebo piatich téz,

1:43:44.419,1:43:47.819
a inak len pokračuje
analýzou ďalších vecí.

1:43:47.819,1:43:51.880
Marxovi tu išlo o to, položiť základy

1:43:51.880,1:43:55.579
– tak ako v predchádzajúcich kapitolách –

1:43:55.579,1:43:59.099
pre magnum opus, teda pre prácu,

1:43:59.099,1:44:06.989
ktorá mala zahŕňať teóriu úverových systémov,
finančných inštitúcií a štruktúr, zásahov štátu.

1:44:06.989,1:44:10.690
Snaží sa tu teda položiť

1:44:10.690,1:44:15.320
systematický základ
oveľa širšieho projektu

1:44:15.320,1:44:17.659
Určite vás poteší,

1:44:17.659,1:44:21.620
že nemusíte dôkladne pochopiť všetky
nuansy tejto kapitoly, hoci sú

1:44:21.620,1:44:26.710
zaujímavé a dôležité pre
našu súčasnú situáciu.

1:44:26.710,1:44:29.169
Nemusíte chápať každú nuansu,

1:44:29.169,1:44:36.169
aby ste mohli čítať ďalšie kapitoly,
ktoré sú oveľa jednoduchšie a priamejšie.

1:44:38.369,1:44:42.090
Takže z najhoršieho ste vonku.

1:44:42.090,1:44:44.659
Môžeme prejsť k ľahšej časti.

1:44:44.659,1:44:48.590
Máme pár minút na otázky. Mrzí ma,
že sa to tak pretiahlo, ale ide o

1:44:48.590,1:44:51.669
náročnú a zamotanú kapitolu,

1:44:51.669,1:44:53.359
ktorá si vyžaduje

1:44:53.359,1:44:54.989
množstvo komentárov,

1:44:54.989,1:44:57.849
aby bola jasná.

1:44:57.849,1:45:04.129
Máte nejaké pripomienky, otázky?

1:45:04.129,1:45:05.760
» ŠTUDENT: Keď hovoríte o akumulácii
vecí a jej hraniciach,

1:45:05.760,1:45:07.139
» ŠTUDENT: Keď hovoríte o akumulácii
vecí a jej hraniciach,

1:45:07.139,1:45:10.879
bol som sa len tak pozrieť
v obchode Yankee Candle.

1:45:10.879,1:45:12.879
Vedľa neho otvorili múzeum áut,

1:45:12.879,1:45:14.329
veľmi veľké múzeum,
tak som sa po ňom prešiel

1:45:14.329,1:45:18.280
a všimol som si, že na všetkých
autách bolo čosi osobné.

1:45:18.280,1:45:22.599
Ukázalo sa, že múzeum tvorí
obrovská osobná zbierka

1:45:22.599,1:45:26.730
majiteľa a zakladateľa Yankee Candle.

1:45:26.730,1:45:27.999
Pôvodne to bola garáž, z ktorej
sa stalo obrovské múzeum,

1:45:27.999,1:45:31.790
pri vstupe sa platí, no
majiteľ sa na tých autách vozí,

1:45:31.790,1:45:37.400
kedy chce. A nie je tu žiadna hranica.
Bolo to obrovské.

1:45:37.400,1:45:39.770
» HARVEY: Ale nie také obrovské,

1:45:39.770,1:45:42.560
ako keby to stálo 20 miliárd dolárov.

1:45:42.560,1:45:48.349
O to tu ide. Ľudia síce hromadia
veľké množstvá takýchto vecí,

1:45:48.349,1:45:55.219
ale koľko jácht môžete mať?
Koľko rezidencií môžete mať?

1:45:55.219,1:45:58.689
Pokiaľ ide o úžitkovú hodnotu,
sú tu určité hranice.

1:45:58.689,1:46:02.440
Dôležitá je však
akumulácia peňažnej moci,

1:46:02.440,1:46:05.580
ktorá je bezhraničná.

1:46:05.580,1:46:10.989
Jedným z dôležitých momentov v Kapitáli

1:46:10.989,1:46:16.380
bude práve bezhraničnosť tejto moci.

1:46:16.380,1:46:19.619
» HARVEY: Nech sa páči.

1:46:19.619,1:46:26.619
» ŠTUDENT: Chcem sa opýtať na papierové peniaze.
Ako je to s ich historickým a logickým vývojom?

1:46:30.449,1:46:34.510
» HARVEY: Rôzne poukážky a podobné veci
existovali už veľmi dávno, v rôznych podobách.

1:46:34.510,1:46:39.230
Papierové reprezentácie, ako aj známky,

1:46:39.230,1:46:41.050
sú veľmi staré.

1:46:41.050,1:46:44.959
Tým sa vraciame k tomu, čo som
už hovoril o peňažnej forme,

1:46:44.959,1:46:48.820
že peňažné formy existujú už dávno.
Zaujímavá otázka je, ako sa

1:46:48.820,1:46:50.949
tieto formy

1:46:50.949,1:46:56.709
stali súčasťou kapitalistickej
podoby či definície peňazí.

1:46:56.709,1:46:59.299
To isté sa týka časovosti, temporality.

1:46:59.299,1:47:04.610
Kapitalizmus nevynašiel temporalitu.

1:47:04.610,1:47:09.269
Každá spoločnosť má svoje
chápanie času a priestoru.

1:47:09.269,1:47:11.459
O tom existujú

1:47:11.459,1:47:15.070
veľmi staré historické
a antropologické dáta.

1:47:15.070,1:47:18.480
Kapitalizmus však presadzuje

1:47:18.480,1:47:23.769
veľmi špecifické
definície temporality.

1:47:23.769,1:47:27.290
V jednej sa práve nachádzame:
je pol deviatej a všetci chcete ísť domov.

1:47:27.290,1:47:31.139
Ak by ste sa naozaj chceli učiť,
zostali by ste tu

1:47:31.139,1:47:34.829
do piatej ráno, však?

1:47:34.829,1:47:40.540
To je od vás veľmi milé…
Ale chápete, čo myslím.

1:47:40.540,1:47:44.650
Máme tu určité chápanie času,

1:47:44.650,1:47:48.809
ktoré stanovuje školský harmonogram, takže
napríklad začíname a končíme v určitom čase.

1:47:48.809,1:47:50.849
Je to tam zabudované.

1:47:50.849,1:47:55.459
Prijímame to ako normálne, takže
sa to stáva normálnym.

1:47:57.300,1:48:01.100
Z mladosti si však pamätám
intelektuálne diskusie,

1:48:01.100,1:48:03.820
keď bolo všetko krásne,

1:48:03.820,1:48:08.199
ktoré trvali celý deň a celú noc,

1:48:08.199,1:48:12.329
a neboli ničím ohraničené. Namiesto
toho, aby sme chodili do školy,

1:48:14.260,1:48:19.469
diskutovali sme. Bola to
iná predstava o čase.

1:48:19.469,1:48:30.080
Problém bol v tom, že sme nemali nič
iné na práci a hodiny boli nudné.

1:48:30.080,1:48:31.770
Takže, tieto definície sa

1:48:33.040,1:48:37.250
menia, a to Marx hovorí
v celej tejto knihe,

1:48:38.349,1:48:42.459
že totiž kategórie politickej ekonómie
vznikajú s nástupom kapitalizmu.

1:48:42.459,1:48:46.929
Naša predstava o čase je špecifická,
kapitalizmus má špecifickú temporalitu.

1:48:46.929,1:48:49.799
O tom hovorí aj historik E. P. Thompson:

1:48:49.799,1:48:52.229
vznik priemyselnej pracovnej disciplíny,

1:48:52.229,1:48:55.349
čo všetko zahŕňala a ako sa vynucovala.

1:48:55.349,1:48:57.849
Niečo z toho sa objaví aj

1:48:57.849,1:49:00.939
v Marxovom Kapitáli.

1:49:00.939,1:49:06.530
Dobre, zostaňme pri tomto. Nabudúce
budeme v tejto ságe pokračovať.

Unless otherwise stated, the content of this page is licensed under Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 3.0 License