Once you have translated a line of English text, replace the English text with the new translation.
Please do not change the time codes.
0:00:00.000,0:00:01.439
» CITÁCIE PODĽA slov. vydania I. zväzku Kapitálu z r. 1985
(prel. prof. dr. Štefan Heretik, DrSc.). «
0:00:01.439,0:00:04.780
» NEIL SMITH: Z tých čias si pamätám,
že naša diskusia bola veľmi
0:00:04.780,0:00:06.120
zameraná na text.
0:00:06.120,0:00:08.599
A z rozhovorov so študentmi tu
0:00:08.599,0:00:13.509
som mal dojem, že hoci to stále
tvorí jadro tvojej práce s touto knihou,
0:00:14.869,0:00:15.900
predsa len sa
0:00:15.900,0:00:18.960
spôsob, akým to učíš, vyvinul
0:00:18.960,0:00:20.770
a zmenil.
0:00:20.770,0:00:25.230
V istom zmysle je to dnes čosi väčšie,
už sa to neodohráva len pri malom stole,
0:00:25.230,0:00:30.240
s čitateľskou skupinou. Je to oveľa väčšia
skupina. Ale určite je tu rovnaká zmes
0:00:30.240,0:00:35.360
akademikov, študentov, zamestnancov školy,
aktivistov, a tak ďalej, ktorí sa na tom podieľajú.
0:00:35.360,0:00:39.230
Ale zároveň sa mi zdá,
že tvoj prístup k tejto
0:00:39.230,0:00:45.560
knihe sa tiež zmenil.
Mohol by si sa pokúsiť
0:00:45.560,0:00:49.950
to trochu rozvinúť? » DAVID HARVEY: Jedna
zo skvelých vecí na tom je,
0:00:49.950,0:00:51.790
a keď sa nad tým zamyslíš,
0:00:51.790,0:00:57.470
učiť o tej istej knihe takmer 40 rokov,
to sa zdá byť neskutočne nudné…
0:00:57.470,0:01:01.150
A väčšina ľudí, ak by rovnaký kurz
učila 40 rokov,
0:01:01.150,0:01:02.670
by sa jednoducho zbláznila.
0:01:02.670,0:01:04.220
Ale
0:01:04.220,0:01:07.740
vždy, keď to robím,
nájdem si nový uhol pohľadu.
0:01:07.740,0:01:12.329
A tento uhol pohľadu je často niečo, čo som
si v texte predtým nevšimol, čo zrazu vyskočí
0:01:12.329,0:01:15.439
ako veľmi významné.
0:01:15.439,0:01:19.090
A ďalšia vec je, že sa
menia okolnosti,
0:01:19.090,0:01:21.170
menia sa záujmy ľudí,
0:01:21.170,0:01:24.250
intelektuálne pozadie,
na ktorom prichádzajú
0:01:24.250,0:01:26.130
ku Kapitálu, sa mení,
0:01:26.130,0:01:29.190
takže zobrať si tento text a skúsiť
0:01:29.190,0:01:30.830
ho zasadiť
0:01:30.830,0:01:36.570
do meniacich sa historických a geografických
okolností je vlastne… samo o sebe
0:01:36.570,0:01:40.930
veľmi zaujímavé cvičenie. Vždy ma
to veľmi, veľmi bavilo.
0:01:40.930,0:01:44.060
Ďalšia vec, ku ktorej dochádza, je,
0:01:44.060,0:01:47.750
že v tejto knihe teraz vidím veľa vecí,
ktoré som tam predtým nevidel –
0:01:47.750,0:01:51.420
sčasti preto, lebo som ju prešiel s toľkými rôznymi
ľuďmi, ktorí na ňu hľadeli z rôznych uhlov,
0:01:51.420,0:01:55.170
takže ju začínam vidieť z ich uhlu pohľadu,
a tak vidím veci, ktoré som predtým nevidel.
0:01:55.170,0:02:00.400
Ale súvisí to aj s tým, že sa rozšírili
a posunuli moje vlastné intelektuálne záujmy,
0:02:00.400,0:02:01.580
takže
0:02:01.580,0:02:03.310
v určitom zmysle
0:02:03.310,0:02:07.830
sa mení spôsob, akým o Kapitáli premýšľam
a ako ho učím, do veľkej miery podľa toho,
0:02:07.830,0:02:14.830
o akých okolnostiach
dnes píšem.
0:02:14.830,0:02:19.830
[Hudba]
0:02:29.029,0:02:32.299
Chcel by som sa opýtať, koľkí z vás
0:02:32.299,0:02:35.529
si naozaj prečítali
tieto dve kapitoly?
0:02:35.529,0:02:42.529
Fíha. Koľkí to nečítali?
0:02:42.659,0:02:49.059
Už to nerobte.
0:02:49.059,0:02:52.729
Jedna z vecí, ktoré
som navrhol minule,
0:02:52.729,0:02:56.399
bola, že je dobrý nápad,
keď čítate
0:02:56.399,0:03:00.799
určitú časť,
0:03:00.799,0:03:06.099
vrátiť sa k jej hlavnej myšlienke, pretože
tak si môžete zakresliť vlastnú cestu
0:03:06.099,0:03:08.729
naprieč textom.
0:03:08.729,0:03:12.299
Minule sme sa zaoberali
0:03:12.299,0:03:14.099
prvou časťou
0:03:14.099,0:03:16.919
prvej kapitoly,
0:03:16.919,0:03:20.550
a ukázal som vám, že sa to dá
rozložiť na veľmi jednoduchú
0:03:20.550,0:03:22.179
štruktúru,
0:03:22.179,0:03:24.359
ktorá vyzerá takto.
0:03:24.359,0:03:30.299
Marx začína tovarom
0:03:30.299,0:03:33.329
ako základom
0:03:33.329,0:03:37.680
pre svoje skúmanie
kapitalistického výrobného spôsobu,
0:03:37.680,0:03:39.219
a hneď ukazuje,
0:03:39.219,0:03:43.099
že má dvojaký charakter:
má jednak úžitkovú hodnotu,
0:03:43.099,0:03:50.099
a zároveň výmennú hodnotu.
0:03:52.199,0:03:57.609
Záhada výmennej hodnoty spočíva v tom,
že táto obrovská masa heterogénnych
0:03:57.609,0:04:03.289
úžitkových hodnôt sa nejakým spôsobom stáva
0:04:03.289,0:04:05.669
kompatibilnou, súmerateľnou.
0:04:05.669,0:04:07.289
A tak
0:04:07.289,0:04:11.219
Marx tvrdí, že za výmennou
hodnotou sa musí skrývať niečo
0:04:11.219,0:04:16.559
čím možno vysvetliť
túto súmerateľnosť.
0:04:16.559,0:04:22.109
A čo je to, čo sa skrýva
za týmto pojmom hodnoty.
0:04:22.109,0:04:25.119
A Marx to definuje ako
0:04:25.119,0:04:32.119
spoločensky nutný pracovný čas.
0:04:39.430,0:04:44.199
Aby práca, ktorá sa na niečo vynaloží,
0:04:44.199,0:04:48.430
bola spoločensky nutná, toto niečo musí
byť úžitkovou hodnotou pre niekoho.
0:04:48.430,0:04:50.389
Takže Marx opäť hovorí
0:04:50.389,0:04:54.129
o úžitkovej hodnote,
takže hodnotu vidíme ako
0:04:54.129,0:05:01.849
zjednotenie úžitkovej hodnoty a výmennej hodnoty
v pojme spoločensky nutného pracovného času.
0:05:01.849,0:05:06.180
Ak si teraz položíme otázku,
aká je štruktúra
0:05:06.180,0:05:08.389
nasledujúcich dvoch častí,
0:05:08.389,0:05:10.729
vyzerá to asi takto:
0:05:10.729,0:05:13.030
Marx sa sústredí
0:05:13.030,0:05:15.430
na pracovný čas.
0:05:15.430,0:05:17.300
Už odlíšil
0:05:17.300,0:05:21.020
medzi
0:05:21.020,0:05:25.079
rôznorodými množstvami pracovného času,
ktoré sa v skutočnosti vynaložia,
0:05:25.079,0:05:27.919
a niečím, čo nazýva abstraktnou prácou.
0:05:27.919,0:05:32.199
Takže tu berie pojem, na ktorý
0:05:32.199,0:05:34.069
len odkázal v prvej časti,
0:05:34.069,0:05:38.270
delí ho a hovorí,
spoločensky nutný pracovný čas
0:05:38.270,0:05:40.629
má dva aspekty:
0:05:40.629,0:05:45.000
konkrétna čiže užitočná práca
0:05:45.000,0:05:50.150
a abstraktná práca,
0:05:50.150,0:05:54.429
a hovorí o rozdiele medzi nimi.
0:05:54.429,0:05:58.939
V konečnom dôsledku je však pracovný proces len jeden.
Nie je to tak, že by sa v jednom pracovnom procese vynakladala
0:05:58.939,0:06:01.280
konkrétna práca a v druhom abstraktná.
0:06:01.280,0:06:04.720
Nie. Je jeden pracovný proces
a ten má takýto dvojaký charakter.
0:06:04.720,0:06:08.150
Je zároveň konkrétny i abstraktný.
0:06:08.150,0:06:10.609
Otázka znie, ako zistíme,
0:06:10.609,0:06:16.679
aká je abstraktná hodnota
tovarov, ktoré sme vyrobili?
0:06:16.679,0:06:21.689
A odpoveď nájdeme len vo chvíli,
0:06:21.689,0:06:28.689
keď sa abstraktná a konkrétna
práca zídu v momente výmeny.
0:06:34.889,0:06:41.889
Takže teraz sa pozrieme na výmenu
a na to, ako výmena vedie k spôsobu
0:06:42.120,0:06:43.780
vyjadrenia hodnoty,
0:06:43.780,0:06:48.039
reprezentácie hodnoty, pretože vieme,
že hodnota je spoločenský vzťah,
0:06:48.039,0:06:51.899
že je teda nemateriálna.
0:06:51.899,0:06:56.719
A to, čo vzíde z výmeny,
0:06:56.719,0:07:00.129
je opäť dvojakosť, dualita.
0:07:00.129,0:07:17.889
Relatívna a ekvivalentná forma hodnoty.
0:07:17.889,0:07:23.449
A tieto relatívne a ekvivalentné
formy sa nakoniec zjednotia,
0:07:23.449,0:07:28.339
v tejto dlhej a podľa mňa trochu
nafúknutej tretej časti,
0:07:28.339,0:07:31.629
v myšlienke,
že existuje
0:07:31.629,0:07:36.699
určitý spôsob, ako sa
hodnota vyjadruje.
0:07:36.699,0:07:38.769
A vyjadruje sa
0:07:38.769,0:07:48.299
vo forme peňažného tovaru.
0:07:48.299,0:07:53.099
To si treba zapamätať pri čítaní
ďalšej časti. Peňažný tovar niečo skrýva,
0:07:53.099,0:07:55.619
skrýva spoločenské vzťahy.
0:07:55.619,0:07:57.870
A ďalšia časť je práve
0:07:57.870,0:08:00.209
o tom, že
0:08:00.209,0:08:03.220
existujú spoločenské vzťahy
medzi vecami, a materiálne
0:08:03.220,0:08:06.490
vzťahy medzi ľuďmi.
0:08:06.490,0:08:08.919
Objavuje sa tu istý vzor
0:08:08.919,0:08:12.099
v štruktúre argumentácie.
0:08:12.099,0:08:15.669
Dochádza tu k akémusi rozvíjaniu.
0:08:15.669,0:08:19.569
Argument sa rozvíja.
0:08:19.569,0:08:22.900
A ak sa pozriete na logickú štruktúru
0:08:22.900,0:08:29.900
argumentácie v Kapitáli, zistíte,
že takýto rozvoj tu prebieha neustále.
0:08:29.969,0:08:33.800
Klasický spôsob uvažovania
v hegelovskej logike je, samozrejme,
0:08:33.800,0:08:36.110
téza – antitéza – syntéza.
0:08:36.110,0:08:39.010
Ale toto nie sú body syntézy.
0:08:39.010,0:08:41.759
Sú to body, v ktorých sa
stelesňuje napätie,
0:08:41.759,0:08:43.320
protirečenie,
0:08:43.320,0:08:45.090
ktoré treba
0:08:45.090,0:08:48.200
ďalej rozvíjať a skúmať.
0:08:48.200,0:08:51.070
V tejto prvej časti,
0:08:51.070,0:08:56.690
máme argument, že existuje rozdiel medzi
abstraktnou a konkrétnou prácou,
0:08:56.690,0:08:58.970
ale teraz ho rozvíjame.
0:08:58.970,0:09:01.960
A z toho vzíde pochopenie spôsobu,
0:09:01.960,0:09:05.510
ako výmenné procesy vedú
k vzniku reprezentácie hodnoty
0:09:05.510,0:09:07.140
v peňažnom tovare,
0:09:07.140,0:09:08.990
v peňažnej forme,
0:09:08.990,0:09:15.360
vo všeobecnom ekvivalente,
ako hovorí Marx.
0:09:15.360,0:09:19.850
Takže vidíte, že tento proces
0:09:19.850,0:09:24.480
reprezentácie sa v Kapitáli rozvíja.
0:09:24.480,0:09:26.870
Samozrejme, na každom bode
0:09:26.870,0:09:30.680
Marx pridá mnoho ďalších postrehov.
0:09:30.680,0:09:33.760
Takže toto je, ak chcete,
0:09:33.760,0:09:39.050
akási kostra argumentu. Ale pri
výstavbe argumentu Marx pridáva
0:09:39.050,0:09:41.820
ďalšie prvky.
0:09:41.820,0:09:44.400
A pri včleňovaní týchto prvkov
0:09:44.400,0:09:48.510
sa ukazuje, že dochádza
k postupnému
0:09:48.510,0:09:53.240
rozvíjaniu. Jednak v tomto
lineárnom zmysle, že sa to
0:09:53.240,0:09:55.340
postupne rozvíja.
Marx smeruje od
0:09:55.340,0:10:00.220
veľmi úzkeho poňatia tovaru
k čoraz širšej koncepcii,
0:10:00.220,0:10:05.110
ktorá vznika na ceste
týmito rôznymi prvkami.
0:10:05.110,0:10:10.220
Pozrime sa teraz
veľmi konkrétne
0:10:10.220,0:10:14.020
na druhú časť.
0:10:14.020,0:10:19.370
Na strane 50 začína tým,
0:10:19.370,0:10:24.210
že veľmi skromne vyhlási:
„Túto dvojakú povahu práce
0:10:24.210,0:10:31.160
obsiahnutej v tovare som
kriticky dokázal po prvý raz.
0:10:31.160,0:10:38.020
Keďže tento bod je osou, okolo ktorej sa točí pochopenie
politickej ekonómie, treba ho tu bližšie objasniť.“
0:10:38.020,0:10:40.010
To je veľmi slušný
spôsob, ako povedať:
0:10:40.010,0:10:44.960
v tej miere, v akej klasická politická
ekonómia toto rozlíšenie nerobila,
0:10:44.960,0:10:48.280
bola celá politická
ekonómia úplne chybná,
0:10:48.280,0:10:56.500
a ja to napravím, pretože
toto rozlíšenie je základné.
0:10:56.500,0:11:00.090
Prvý kúsok tejto druhej časti
sa pozerá na konrétnu prácu,
0:11:00.090,0:11:04.470
podobne ako predtým skúmal množstvo
rôznorodých úžitkových hodnôt,
0:11:04.470,0:11:09.070
teraz sa pozrie na
množstvo rôznorodých
0:11:09.070,0:11:11.630
konkrétnych pracovných procesov,
0:11:11.630,0:11:15.390
ktoré vyrábajú rôzne artikle:
košele, topánky, jablká, hrušky,
0:11:15.390,0:11:16.890
a tak ďalej.
0:11:16.890,0:11:18.879
Vyžadujú si rôznu kvalifikáciu,
0:11:18.879,0:11:23.450
rôzne techniky,
rôzne suroviny,
0:11:23.450,0:11:28.670
takže sám pracovný proces
je niečo heterogénne.
0:11:28.670,0:11:31.660
Nejde len o to, že sa vyrábajú
rôznorodé produkty,
0:11:31.660,0:11:36.570
samotné pracovné procesy
sú rôznorodé:
0:11:36.570,0:11:38.650
spriadanie a tkanie,
0:11:38.650,0:11:44.210
výroba topánok, pečenie chleba atď. –
všetky si vyžadujú rozličné zručnosti,
0:11:44.210,0:11:47.760
a tá rôznorodosť je
jednoducho fascinujúca.
0:11:47.760,0:11:51.110
Takže Marx hovorí
o tejto rôznorodosti.
0:11:51.110,0:11:52.990
Pritom však
0:11:52.990,0:11:57.030
robí jeden ťah,
ktorým argument rozširuje.
0:11:57.030,0:12:01.160
A tento ťah je podľa mňa
mimoriadne dôležitý.
0:12:01.160,0:12:04.950
Marx ho robí na konci strany 51,
0:12:04.950,0:12:10.520
v predposlednom odseku, kde píše:
0:12:10.520,0:12:15.770
„Práca ako tvorkyňa úžitkových
hodnôt, ako užitočná práca,
0:12:15.770,0:12:19.510
je teda podmienkou
existencie človeka,
0:12:19.510,0:12:24.170
nezávislou od akýchkoľvek spoločenských foriem…“
0:12:24.170,0:12:25.059
Marx len málokedy
0:12:25.059,0:12:29.499
v Kapitáli hovorí niečo takéto,
pretože ho zaujíma len to,
0:12:29.499,0:12:31.420
ako funguje kapitalizmus.
0:12:31.420,0:12:37.190
Ale tu hovorí, že úžitkové hodnoty sa musia vyrábať
bez ohľadu na to, aká je spoločnosť, o ktorej hovoríme.
0:12:37.190,0:12:41.610
„[užitočná práca] je večnou
prírodnou nevyhnutnosťou,
0:12:41.610,0:12:48.240
bez ktorej by nebola možná výmena látok medzi
človekom a prírodou, teda ľudský život.“
0:12:48.240,0:12:50.680
Tu sa teda
0:12:50.680,0:12:53.780
zavádza
0:12:53.780,0:12:58.780
myšlienka metabolického vzťahu
výmeny látok s prírodou,
0:12:58.780,0:13:03.630
ako niečo, čo treba
včleniť do argumentácie,
0:13:03.630,0:13:07.490
včleniť do analýzy.
0:13:07.490,0:13:13.340
V Kapitáli tomu Marx
nevenuje veľkú pozornosť,
0:13:13.340,0:13:16.770
ale tu tým chce vlastne povedať:
0:13:16.770,0:13:19.220
cleý tento proces sa nedá skúmať
0:13:19.220,0:13:22.179
bez toho, aby sme sa pozreli
0:13:22.179,0:13:25.230
na metabolický vzťah k prírode.
0:13:25.230,0:13:29.060
A neskôr to trošku vysvetľuje:
„Úžitkové hodnoty…
0:13:29.060,0:13:33.070
sú spojením dvoch prvkov:
prírodnej látky
0:13:33.070,0:13:34.910
a práce.
0:13:34.910,0:13:38.430
Ak odhliadneme od súhrnu všetkých rozličných
užitočných prác, ktoré sú obsianuté
0:13:38.430,0:13:44.280
v kabáte, plátne atď., ostane
vždy materiálny substrát,
0:13:44.280,0:13:49.550
ktorý je tu od prírody
bez pričinenia človeka.
0:13:49.550,0:13:52.620
Človek môže vo svojej výrobe
postupovať len tak
0:13:52.620,0:13:54.880
ako sama príroda.“
0:13:54.880,0:13:59.250
Musíte postupovať v súlade
s prírodnými zákonmi.
0:13:59.250,0:14:03.260
Môžete „len meniť formy látky.
0:14:03.260,0:14:08.450
Ba čo viac. Pri tomto premieňaní foriem
ho ustavične podporujú prírodné sily.
0:14:08.450,0:14:13.980
Práca teda nie je jediným zdrojom
úžitkových hodnôt, látkového bohatstva…
0:14:13.980,0:14:18.140
Ako hovorí William Petty, práca je
otcom bohatstva
0:14:18.140,0:14:20.820
a pôda jeho matkou.“
0:14:20.820,0:14:24.530
Táto rodovo [genderovo]
určená metafora
0:14:24.530,0:14:29.190
je samozrejme veľmi rozšírená
od 17. storočia, takže Marx
0:14:29.190,0:14:35.790
len opakuje niečo, čo existovalo
od čias osvietenstva.
0:14:35.790,0:14:37.730
Ale všimnite si:
0:14:37.730,0:14:43.690
látkové bohatstvo nie je
to isté ako hodnota.
0:14:43.690,0:14:45.240
Látkové bohatstvo
0:14:45.240,0:14:50.280
bude súhrn úžitkových hodnôt,
ktoré máte k dispozícii.
0:14:50.280,0:14:53.970
Hodnota týchto úžitkových hodnôt
0:14:53.970,0:14:56.510
sa môže rôzne meniť.
0:14:56.510,0:14:59.580
Môžete mať množstvo úžitkových hodnôt
0:14:59.580,0:15:03.430
s veľmi malou hodnotou,
lebo je v nich málo práce,
0:15:03.430,0:15:04.710
alebo môžete mať
0:15:04.710,0:15:09.360
veľmi málo úžitkových hodnôt, ktoré vyžadujú
veľa práce. Takže vzťah medzi
0:15:09.360,0:15:13.510
bohatstvom a hodnotou zďaleka nie je
jednoznačný či priamo úmerný.
0:15:13.510,0:15:15.580
Marxovo poňatie bohatstva
0:15:15.580,0:15:19.910
sa teda týka materiálneho súhrnu
0:15:19.910,0:15:26.620
úžitkových hodnôt,
ktoré máme k dispozícii.
0:15:26.620,0:15:32.930
Ďalej uvádza niekoľko poznámok.
0:15:32.930,0:15:39.620
Táto rôznorodá práca
predstavuje menší hlavolam.
0:15:39.620,0:15:44.180
Rozličné zručnosti,
rozličná produktivita
0:15:44.180,0:15:47.900
odlišných výrobcov,
0:15:47.900,0:15:53.720
na to sa musíme pozrieť
na nasledujúcich dvoch stranách.
0:15:53.720,0:16:00.360
Marx hovorí, že aby mohol
postúpiť v skúmaní,
0:16:00.360,0:16:08.070
potrebuje jednoduché
meradlo hodnoty.
0:16:08.070,0:16:12.690
A toto meradlo bude nazývať, ako
hovorí na rozhraní strán 52 a 53,
0:16:12.690,0:16:16.410
„jednoduchá priemerná práca“.
0:16:16.410,0:16:18.750
Jednoduchá priemerná práca
0:16:18.750,0:16:23.010
nie je nemenná: „mení síce svoj
charakter v rôznych krajinách
0:16:23.010,0:16:24.820
a kultúrnych epochách,
0:16:24.820,0:16:28.350
v určitej spoločnosti je však daná.“
0:16:28.350,0:16:31.410
Takto postupuje často.
0:16:31.410,0:16:35.370
Pre účely analýzy budem predpokladať,
že je niečo dané, hoci viem,
0:16:35.370,0:16:36.970
že sa to stále mení.
0:16:36.970,0:16:40.540
Ale pre účely analýzy budem
predpokladať, že existuje
0:16:40.540,0:16:42.970
niečo ako jednoduchá priemerná práca,
0:16:42.970,0:16:48.670
a práve o tom je
abstrakcia hodnoty.
0:16:48.670,0:16:53.530
Navyše, pokiaľ ide o otázku
rôznych zručností
0:16:53.530,0:16:57.260
a zložitej práce,
jednoducho poviem:
0:16:57.260,0:17:03.390
„Zložitejšia práca platí len ako umocnená
alebo skôr znásobená jednoduchá práca,
0:17:03.390,0:17:07.829
takže menšie množstvo zložitej práce
sa rovná väčšiemu množstvu
0:17:07.829,0:17:10.440
jednoduchej práce.“
0:17:10.440,0:17:16.630
Dodáva: „Skúsenosť ukazuje,
že táto redukcia prebieha ustavične.“
0:17:16.630,0:17:20.330
Nehovorí, aká skúsenosť to ukazuje.
0:17:20.330,0:17:26.760
Ide tu o pomerne problematický argument,
známy v marxistickej teórii ako
0:17:26.760,0:17:34.090
„problém redukcie kvalifikovanej
práce na jednoduchú prácu“.
0:17:34.090,0:17:38.309
Predstavuje určité ťažkosti, vzhľadom na to,
ako niektorí ľudia používali Marxovu
0:17:38.309,0:17:40.750
teóriu hodnoty.
Chcem naznačiť,
0:17:40.750,0:17:44.090
že táto pasáž skrýva niečo,
0:17:44.090,0:17:46.370
čo je trocha problematické
0:17:46.370,0:17:49.610
a čo je predmetom kontroverzií
0:17:49.610,0:17:54.289
v oblasti marxológie.
0:17:54.289,0:17:57.850
Preto teraz len
0:17:57.850,0:17:59.630
položím otázku,
0:17:59.630,0:18:03.370
ktorú táto pasáž vzbudzuje.
Aká skúsenosť
0:18:03.370,0:18:05.530
ukazuje, že táto redukcia
0:18:05.530,0:18:11.100
sa deje neustále? Ako
k tejto redukcii dochádza?
0:18:11.100,0:18:15.309
Neskôr narazíme na príklady,
0:18:15.309,0:18:20.040
ktoré tento argument vysvetlia.
0:18:20.040,0:18:24.400
Na konci odseku hovorí:
„Pre zjednodušenie považujeme
0:18:24.400,0:18:29.930
v ďalšom výklade každý druh pracovnej sily
bezprostredne za jednoduchú pracovnú silu,
0:18:29.930,0:18:32.490
čím si ušetríme námahu
0:18:32.490,0:18:37.810
spojenú s redukciou.“
0:18:37.810,0:18:40.100
Ako som naznačil,
0:18:40.100,0:18:44.480
túto stratégiu Marx občas používa.
Narazí na určité ťažkosti
0:18:44.480,0:18:49.490
a povie: V poriadku, vidím tento problém,
ale zjednoduším si ho.
0:18:49.490,0:18:52.930
Pre účely argumentácie budem pokračovať,
0:18:52.930,0:18:56.450
akoby bol tento pojem
jednoduchej priemernej práce
0:18:56.450,0:19:03.450
adekvátny z hľadiska môjho argumentu.
0:19:03.910,0:19:09.400
Na stranách 53 a 54
0:19:09.400,0:19:12.900
hovorí viac
0:19:12.900,0:19:15.280
o abstraktnej kvalite práce.
0:19:15.280,0:19:19.380
Prechádza od skúmania
konkrétnej práce,
0:19:19.380,0:19:22.830
kde sa pozrel na vzťah k prírode
a problém kvalifikácie,
0:19:22.830,0:19:25.820
a bližšie sa pozerá,
0:19:25.820,0:19:31.010
ak to tak možno povedať,
na abstraktnú stránku argumentu.
0:19:31.010,0:19:37.350
Samozrejme, pokiaľ ide o túto abstraktnú stránku,
máme do činenia s kvantitatívnym vzťahom.
0:19:37.350,0:19:42.710
O časovom trvaní práce
hovorí niekoľko vecí.
0:19:42.710,0:19:46.730
Ako toto časové
trvanie práce funguje.
0:19:46.730,0:19:51.520
Ako prvé si všíma,
na strane 54,
0:19:51.520,0:19:57.360
v druhom odseku, že
„rastúcemu množstvu látkového bohatstva“
0:19:57.360,0:20:05.640
môže „zodpovedať súčasný
pokles veľkosti jeho hodnoty.“
0:20:07.210,0:20:11.250
Hodnota závisí od
ľudskej produktivity.
0:20:11.250,0:20:15.549
Vysoko produktívni ľudia môžu vyrobiť
veľké množstvo látkového bohatstva
0:20:15.549,0:20:17.410
veľmi rýchlo.
0:20:17.410,0:20:20.590
Vďaka tomu pracujú
kratšie, takže množstvo
0:20:20.590,0:20:24.090
hodnoty, ktoré vytvoria, môže byť veľmi nízke,
pričom množstvo látkového bohatstva
0:20:24.090,0:20:25.760
môže byť obrovské.
0:20:25.760,0:20:30.860
Takže znova: Marx zdôrazňuje
rozlíšenie látkového bohatstva
0:20:30.860,0:20:34.200
a hodnoty.
0:20:34.200,0:20:39.780
A podotýka, že kým
zmeny v produktivite
0:20:39.780,0:20:45.070
vplývajú na množstvo látkového
bohatstva, nemusia mať žiadny účinok
0:20:45.070,0:20:47.780
na tvorbu hodnoty.
0:20:47.780,0:20:51.080
Uvidíme, že také prípady môžu nasťať,
0:20:51.080,0:20:55.140
ale zmena v produktívnej sile práce
0:20:55.140,0:21:04.000
sama o sebe nemá priamy
vplyv na zmenu hodnoty.
0:21:04.000,0:21:08.540
Na konci strany 54
sa uvádza definícia:
0:21:08.540,0:21:13.929
„Každý práca je na jednej strane vynakladaním
ľudskej pracovnej sily vo fyziologickom zmysle
0:21:13.929,0:21:18.140
a vďaka tejto vlastnosti rovnakej ľudskej čiže
abstraktnej ľudskej práce vytvára
0:21:18.140,0:21:20.210
hodnotu tovarov.
0:21:20.210,0:21:23.990
Na druhej strane každá práca je vynakladaním
ľudskej pracovnej sily v osobitnej
0:21:23.990,0:21:25.570
účelnej forme
0:21:25.570,0:21:32.570
a vďaka tejto vlastnosti konkrétnej
užitočnej práce vyrába úžitkové hodnoty.“
0:21:33.860,0:21:39.740
To jednoducho znamená,
že ak trvá hodinu
0:21:39.740,0:21:43.660
jednoduchej práce, kým sa vyrobí kabát,
0:21:43.660,0:21:45.110
a spolu sa vyrobí desať kabátov,
0:21:45.110,0:21:47.280
potom veľkosť ich hodnoty je desať.
0:21:47.280,0:21:52.290
Ak ich vyrobíte pätnásť, bude to pätnásť.
0:21:52.290,0:21:53.629
» ŠTUDENT: Pritom hodnota jedného kabáta zostáva rovnaká.
» HARVEY: Áno, zostáva rovnaká.
0:21:53.629,0:21:57.419
Ďalej hovorí o tom, čo sa stane,
keď hodnota jedného kabáta klesne.
0:21:57.419,0:22:04.419
To súvisí so zmenami produktivity.
0:22:05.310,0:22:08.800
Časť tretia: Forma hodnoty
0:22:08.800,0:22:11.630
čiže výmenná hodnota.
0:22:11.630,0:22:17.900
Znova tu máme
0:22:17.900,0:22:21.220
úvodný argument,
0:22:21.220,0:22:28.220
ktorý približuje problém.
0:22:29.240,0:22:36.240
Začína diskusiou
o predmetnosti tovarov
0:22:36.920,0:22:41.669
a o tom, že hoci tovary
majú objektívne kvality,
0:22:41.669,0:22:45.500
napriek tomu (s. 55):
0:22:45.500,0:22:47.259
„nevchádza do ich
0:22:47.259,0:22:52.090
hodnotovej predmetnosti
ani atóm prírodnej látky.“
0:22:52.090,0:22:56.940
A to je „V priamom protiklade
k zmyslovo hrubej predmetnosti
0:22:56.940,0:23:02.100
tovarových telies“, tovarov
ako fyzických predmetov.
0:23:02.100,0:23:06.990
Ďalej hovorí: „Ak si však spomenieme, že tovary
majú hodnotovú predmetnosť, len pokiaľ
0:23:06.990,0:23:11.330
sú výrazom
0:23:11.330,0:23:14.840
tej istej spoločenskej
jednotky, ľudskej práce,
0:23:14.840,0:23:22.340
že teda ich hodnotová
predmetnosť je čisto spoločenská,
0:23:22.340,0:23:25.370
potom sa rozumie
samo sebou aj to,
0:23:25.370,0:23:32.370
že sa môže prejavovať len
v spoločenskom vzťahu tovaru k tovaru.“
0:23:33.690,0:23:36.430
No, toto je trošku zvláštne.
0:23:36.430,0:23:40.070
Marx tu hovorí,
0:23:40.070,0:23:43.500
že hodnota tovaru je nemateriálna.
0:23:43.500,0:23:48.950
Ani atóm prírodnej látky nevchádza
do hodnoty tovaru.
0:23:48.950,0:23:51.370
Marxov základný pojem, hodnota,
0:23:51.370,0:23:53.670
je niečo nemateriálne.
0:23:53.670,0:23:58.320
Ale zároveň predmetné, objektívne.
0:23:58.320,0:24:02.570
To veľmi nezapadá do obrazu
Marxa ako niekoho, kto je
0:24:02.570,0:24:06.440
hrubým materialistom, pre ktorého všetko musí
byť statické a materiálne, a čo nie je materiálne,
0:24:06.440,0:24:07.169
to nie je ničím.
0:24:07.169,0:24:09.870
Lenže tu máme celkom základný pojem hodnoty,
0:24:09.870,0:24:12.240
ktorá je nemateriálna,
ale predmetná, objektívna.
0:24:12.240,0:24:16.890
A nemateriálna je, pretože
je to spoločenský vzťah.
0:24:16.890,0:24:20.350
Dajú sa spoločenské vzťahy vidieť?
0:24:20.350,0:24:27.350
Môžu ioty alebo atómy či molekuly
vstupovať do spoločenských vzťahov?
0:24:27.880,0:24:29.750
Takto to nefunguje.
0:24:29.750,0:24:35.660
Vieme však, že spoločenské vzťahy sú objektívne.
0:24:35.660,0:24:39.240
Medzi mnou a vami existuje
spoločenský vzťah.
0:24:39.240,0:24:42.480
To, čo sa deje v tejto miestnosti,
by sa dalo opísať ako spoločenský vzťah
0:24:42.480,0:24:44.880
medzi učiteľom a tými, ktorých učí.
0:24:44.880,0:24:48.950
A dalo by sa o tom rozprávať, aké to má objektívne
dôsledky, pokiaľ ide o známkovanie,
0:24:48.950,0:24:51.080
a tak ďalej.
0:24:51.080,0:24:55.220
Ale nedá sa to zmerať ako určité množstvo atómov,
ako nejaký pohyb, žiadne molekuly spoločenského vzťahu
0:24:55.220,0:24:56.950
tu nelietajú vzduchom,
0:24:56.950,0:25:00.320
z môjho mozgu nič neletí
do vašich mozgov a podobne.
0:25:00.320,0:25:01.809
Tak to nefunguje.
0:25:01.809,0:25:04.950
Je to nemateriálne,
ale objektívne.
0:25:04.950,0:25:10.500
Hdnota je nemateriálna, ale objektívna,
je to spoločenský vzťah,
0:25:10.500,0:25:16.130
ktorý sa spredmetňuje v tovare.
0:25:16.130,0:25:18.400
A tento proces spredmetnenia
0:25:18.400,0:25:21.570
je samozrejme spredmetnením
0:25:21.570,0:25:23.360
procesu vo veci,
0:25:23.360,0:25:27.630
pretože tento proces je
spoločensky nutný pracovný čas.
0:25:27.630,0:25:31.750
Proces sa teda
spredmetňuje vo veci.
0:25:31.750,0:25:35.400
Ako sa to deje,
0:25:35.400,0:25:39.990
to je zaujímavá otázka.
0:25:39.990,0:25:43.960
A ďalej: ako tovar vyjadruje
0:25:43.960,0:25:47.970
tento hodnotový vzťah
objektívne, v podobe veci?
0:25:47.970,0:25:49.970
A Marxova odpoveď je,
0:25:49.970,0:25:52.350
že si nemôžete zobrať tovar,
0:25:52.350,0:25:55.060
napríklad tento stôl,
0:25:55.060,0:25:59.940
začať ho pitvať a urobiť chemickú analýzu atď.,
0:25:59.940,0:26:04.110
a zistiť z toho, aká je jeho hodnota
ako čosi vnútorné tomuto stolu.
0:26:04.110,0:26:08.559
Hodnotu stola zistíte len tak, že ho
dáte do výmenného vzťahu
0:26:08.559,0:26:11.299
k niečomu inému.
0:26:11.299,0:26:15.030
Neskôr Marx použije
pojem gravitácie
0:26:15.030,0:26:17.870
v podobnom príklade.
0:26:17.870,0:26:23.140
Je veľmi ťažké, vlastne
nemožné, zobrať kameň
0:26:23.140,0:26:27.160
rozobrať ho a nájsť
v ňom gravitáciu.
0:26:27.160,0:26:30.830
Gravitáciu objavíte len vtedy, keď kameň
postavíte do vzťahu k inému kameňu,
0:26:30.830,0:26:34.590
je to len vzťah telies.
0:26:34.590,0:26:39.840
Je to nemateriálne, ale objektívne.
0:26:39.840,0:26:43.900
Toto je Marxov základný pojem,
takže je veľmi dôležité, aby ste
0:26:43.900,0:26:48.330
to chápali už na začiatku.
0:26:48.330,0:26:51.640
Takže keď niekto príde a povie, jasné,
Marx je jeden z tých nudných materialistov…
0:26:51.640,0:26:54.180
Fakticky?
0:26:54.180,0:26:57.530
Jeho základný pojem vyjadruje niečo
nemateriálne a zároveň objektívny.
0:26:57.530,0:26:59.910
A o tom to celé je.
0:26:59.910,0:27:02.049
A táto nemateriálnosť spočíva, samozrejme,
0:27:02.049,0:27:06.110
v spoločensky nutnom pracovnom čase.
0:27:06.110,0:27:09.830
Ale aby sme zistili, aký tento
spoločensky nutný pracovný čas je,
0:27:09.830,0:27:13.220
musíme mať javovú formu.
0:27:13.220,0:27:18.360
Takže na strane 55 opäť
veľmi skromne vyhlasuje:
0:27:18.360,0:27:23.890
„Tu nám však prichodí urobiť to, o čo
sa buržoázna ekonómia ani len nepokúsila,
0:27:23.890,0:27:27.500
teda sledovať vývin
vyjadrenia hodnoty,
0:27:27.500,0:27:31.160
ako ho obsahuje
hodnotový vzťah tovarov,
0:27:31.160,0:27:33.830
od jeho najjednoduchšej,
najmenej zjavnej podoby
0:27:33.830,0:27:36.120
až po oslepujúcu peňažnú formu.
0:27:36.120,0:27:43.120
Tým zároveň zmizne
tajomstvo peňazí.“
0:27:44.340,0:27:48.590
Nasleduje podľa môjho názoru
0:27:48.590,0:27:53.210
veľmi nudná exegéza týchto vzťahov.
0:27:53.210,0:27:58.130
Stačí, ak si ten prejdeme
argument vo všeobecnosti,
0:27:58.130,0:28:02.049
pričom dospejeme k niečomu
veľmi dôležitému.
0:28:02.049,0:28:06.400
Ukáže sa, že odbočky ako bol
vzťah k prírode, sa tu včleňujú
0:28:06.400,0:28:07.920
do argumentu.
0:28:07.920,0:28:09.850
Argument je takýto:
0:28:09.850,0:28:12.580
Mám tovar.
0:28:12.580,0:28:16.470
Neviem, aká je jeho
(abstraktná) hodnota.
0:28:16.470,0:28:21.080
Veľmi rád by som to vedel,
a mám mieru (abstraktnej) hodnoty
0:28:21.080,0:28:22.460
môjho tovaru.
0:28:22.460,0:28:25.020
Lebo aj vy máte tovar.
0:28:25.020,0:28:26.919
Takže poviem, dobre,
0:28:26.919,0:28:29.320
zmeriam hodnotu
0:28:29.320,0:28:33.580
môjho tovaru pomocou vášho tovaru.
Vy máte tovar v ekvivalentnej forme,
0:28:33.580,0:28:37.539
ja mám tovar v relatívnej forme.
0:28:37.539,0:28:40.110
Ak by sme boli v situácii
naturálnej výmeny, barteru,
0:28:40.110,0:28:44.190
vy by ste zároveň mali relatívnu formu,
relatívnu k môjmu ekvivalentu.
0:28:44.190,0:28:48.570
Pri barteri existuje práve toľko
ekvivalentov, koľko je tovarov,
0:28:48.570,0:28:52.470
a rovnako - práve toľko relatívnych
foriem, koľko je tovarov.
0:28:52.470,0:28:54.109
Takže toto je jednoduchá verzia:
0:28:54.109,0:28:55.130
ide tu asi o to,
0:28:55.130,0:28:57.660
že jediný spôsob,
0:28:57.660,0:29:01.300
ako zistiť hodnotu tohto stola,
je vymeniť ho za niečo iné,
0:29:01.300,0:29:05.440
pričom vaša práca
bude slúžiť ako miera
0:29:05.440,0:29:08.270
abstraktnej práce v mojom tovare.
0:29:08.270,0:29:12.780
Marx to potom rozširuje
a hovorí: Čo sa stane,
0:29:12.780,0:29:16.100
ak mám topánky a vy máte košeľu,
pričom vy nechcete topánky,
0:29:16.100,0:29:21.720
lenže ja chcem vašu košeľu? Vymeníme si
topánky za košeľu, a vy tie topánky
0:29:21.720,0:29:25.400
vymeníte s niekým iným za niečo, čo chcete.
0:29:25.400,0:29:28.340
Ide teda o proces, ktorý takto
pokračuje ďalej a ďalej.
0:29:28.340,0:29:31.200
A predstavte si niekoho,
0:29:31.200,0:29:34.230
kto má množstvo konzerv s tuniakom,
pričom je jediný, kto ich má.
0:29:34.230,0:29:38.130
A každý chce konzervy s tuniakom,
takže zrazu sú tieto konzervy
0:29:38.130,0:29:41.060
veľmi dôležité,
0:29:41.060,0:29:44.080
takže sa rôzne tovary
vymieňajú za rovnakú vec, za konzervy.
0:29:44.080,0:29:46.470
Marx teda prechádza rôznymi
0:29:46.470,0:29:47.820
formami týchto vzťahov
0:29:47.820,0:29:51.730
a v konečnom dôsledku vidíme,
že sa tu kryštalizuje
0:29:51.730,0:29:55.380
myšlienka, že existuje jeden tovar,
0:29:55.380,0:29:59.040
alebo jeden druh tovaru,
ktorý sa začína
0:29:59.040,0:30:01.390
používať
0:30:01.390,0:30:04.850
ako ekvivalent.
0:30:04.850,0:30:08.610
Z tohto postupne kryštalizuje
všeobecný ekvivalent.
0:30:08.610,0:30:12.330
Jeden tovar
0:30:12.330,0:30:16.230
sa stáva ústredným ekvivalentom
vo všetkých výmenách,
0:30:16.230,0:30:17.840
a tento tovar
0:30:17.840,0:30:20.820
budeme nazývať peňazným tovarom,
pričom tým klasickým
0:30:20.820,0:30:23.950
je zlato.
0:30:23.950,0:30:28.350
Jeden tovar sa teda vykryštalizuje.
0:30:28.350,0:30:31.670
Treba tu uviesť niekoľko postrehov
0:30:31.670,0:30:34.130
a Marx ich ešte veľakrát pripomenie.
0:30:34.130,0:30:38.390
Aby sa toto odohralo,
0:30:38.390,0:30:40.720
musí byť výmena všeobecná,
0:30:40.720,0:30:46.590
musí sa stať, ako to nazve Marx,
„pravidelným spoločenským procesom“.
0:30:46.590,0:30:49.490
Nemôže byť len príležitostná,
0:30:49.490,0:30:53.420
musí byť všeobecná a systematická.
0:30:53.420,0:30:56.150
Ak nie je všeobecná a systematická,
0:30:56.150,0:30:58.320
potom je nepravdepodobné,
0:30:58.320,0:31:03.580
že z nej vzíde všeobecný
ekvivalent ako zlato.
0:31:03.580,0:31:05.830
Ale to, čo tu Marx robí,
0:31:05.830,0:31:08.210
je niečo veľmi odlišné
od argumentácie
0:31:08.210,0:31:11.940
klasickej politickej ekonómie.
Hovorí, že peňažná forma
0:31:11.940,0:31:15.990
vyrastá z výmenného vzťahu.
0:31:15.990,0:31:18.700
Nie je nanútená zvonka.
0:31:18.700,0:31:23.110
Nie je to tak, že niekto dostal dobrý
nápad a povedal: Zaveďme si peniaze!
0:31:23.110,0:31:24.200
Nič také.
0:31:24.200,0:31:28.080
Peniaze vyrastajú
0:31:28.080,0:31:31.430
z jednoduchých aktov výmeny,
ktoré postupne narastajú
0:31:31.430,0:31:34.190
do bodu, keď sa stávajú všeobecnými
0:31:34.190,0:31:37.390
pre celú spoločnosť.
0:31:37.390,0:31:39.700
Je tu zaujímavá otázka:
0:31:39.700,0:31:45.510
Ide o historický,
alebo o logický argument?
0:31:45.510,0:31:49.360
Na to budeme v Kapitáli narážať
často, a mali by ste o tom
0:31:49.360,0:31:54.510
premýšľať.
0:31:54.510,0:31:59.010
V 19. storočí existovala tendencia interpretovať
Marxa tak, akoby bola jeho argumentácia historická
0:31:59.010,0:32:03.399
a zároveň logická.
0:32:03.399,0:32:07.409
Myslím, že tí
z vás, čo poznáte
0:32:07.409,0:32:11.700
archeológiu, antropológiu
a dejiny atď., by povedali,
0:32:11.700,0:32:16.960
že toto sa nedá chápať
ako historický argument.
0:32:16.960,0:32:19.170
Existuje priveľa
0:32:19.170,0:32:24.360
symbolických systémov, ako sú mince atď., rôzneho druhu,
ktoré sa vyskytujú v rôznych obdobiach, historicky a archeologicky,
0:32:24.360,0:32:26.240
a tak ďalej,
0:32:26.240,0:32:32.080
a pritom tam neexistovali nijaké
jasné výmenné vzťahy tohto druhu.
0:32:32.080,0:32:37.040
Najlepšie preto bude, ak to nebudeme
chápať ako historický argument.
0:32:37.040,0:32:40.490
Ide tu, a takto to podľa mňa
0:32:40.490,0:32:43.220
treba chápať,
0:32:43.220,0:32:46.830
o logický argument týkajúci sa
0:32:46.830,0:32:52.010
vzťahu medzi peňaznou formou
a tovarovou výmenou.
0:32:52.010,0:32:55.960
Z hľadiska historického
to znamená toto:
0:32:55.960,0:32:59.140
mohli existovať najrôznejšie druhy
0:32:59.140,0:33:02.230
systémov, povedzme peňažných systémov,
0:33:02.230,0:33:04.870
v rôznych okolnostiach, napríklad
0:33:04.870,0:33:09.110
výmena lastúr alebo príbehov atď.
0:33:09.110,0:33:11.950
Existovali najrôznejšie
systémy tohto druhu
0:33:11.950,0:33:15.400
lenže v tej miere
0:33:15.400,0:33:22.350
v akej sa kapitalistická tovarová výmena stáva
všeobecnou, podriaďuje si všetky tieto formy
0:33:22.350,0:33:24.290
pod tento jednotný vzťah medzi
0:33:24.290,0:33:26.600
peňažnou formou
0:33:26.600,0:33:32.240
a tovarovou formou.
0:33:32.240,0:33:37.750
Takže v tomto zmysle možno
povedať: logika kapitalizmu,
0:33:37.750,0:33:41.410
kapitalistický systém,
0:33:41.410,0:33:46.030
v ktorom sa výmena stáva pravidelným
spoločenským procesom,
0:33:46.030,0:33:50.070
v takomto systéme
0:33:50.070,0:33:54.760
sa peniaze a tovary dostanú
do takéhoto vzťahu,
0:33:54.760,0:33:57.440
bez ohľadu na to,
0:33:57.440,0:34:04.160
aký bol pôvodný
základ peňažnej formy.
0:34:04.160,0:34:09.240
Tento argument však má
určité špecifiká.
0:34:09.240,0:34:15.309
Chcem upozorniť na
0:34:15.309,0:34:19.699
určité vyjadrenia,
ktoré sú tu dôležité.
0:34:19.699,0:34:26.699
Na strane 58,
0:34:30.999,0:34:32.249
v druhom odseku,
0:34:32.249,0:34:35.999
Marx hovorí o ľudskej práci všeobecne,
a hovorí, „Nestačí však
0:34:35.999,0:34:41.149
vyjadriť špecifický charakter práce,
z ktorej pozostáva hodnota plátna.
0:34:41.149,0:34:44.259
Ľudská práca v plynulom stave…“
0:34:44.259,0:34:48.819
Často budem
0:34:48.819,0:34:54.119
upozorňovať na spôsob, akým Marx zohladňuje
plynulosť vecí.
0:34:54.119,0:35:00.349
„…ľudská pracovná sila v plynulom stave čiže
ľudská práca, vytvára hodnotu, ale nie je hodnotou.
0:35:00.349,0:35:07.349
Stáva sa hodnotou v stuhnutom stave,
v predmetnej forme,“ teda spredmetnením.
0:35:07.400,0:35:14.400
Znova tu je vzťah
procesu a veci.
0:35:15.579,0:35:17.669
A toto je vždy
akoby v pozadí
0:35:17.669,0:35:19.870
a vždy budeme
narážať na pasáže,
0:35:19.870,0:35:24.189
kde to Marx zdôrazní.
0:35:24.189,0:35:27.369
Na spôsobe,
0:35:27.369,0:35:32.980
akým fungujú tieto
0:35:32.980,0:35:37.660
relatívne a ekvivalentné
formy, je čosi zvláštne.
0:35:37.660,0:35:44.660
Marx si všíma tri osobitosti.
Prvú ukazuje na strane 62:
0:35:46.289,0:35:47.930
„Prvá osobitosť,
0:35:47.930,0:35:52.380
ktorá je nápadná pri skúmaní
ekvivalentnej formy, je táto:
0:35:52.380,0:35:59.380
úžitková hodnota sa stáva javovou
formou svojho opaku, hodnoty.“
0:35:59.519,0:36:05.259
Tento vzťah je zahrnutý už
na samom začiatku tohto argumentu.
0:36:05.259,0:36:08.519
Vaša úžitková hodnota, ktorú
vlastníte, slúži ako ekvivalent
0:36:08.519,0:36:11.900
voči môjmu tovaru v relatívnej forme.
0:36:11.900,0:36:16.069
A je to táto úžitková hodnota, nie niečo
všeobecné, ale táto úžitková hodnota,
0:36:16.069,0:36:19.140
a z tohto protirečenia nikdy
0:36:19.140,0:36:20.169
neunikneme.
0:36:20.169,0:36:22.519
Že jednotlivá úžitková hodnota,
0:36:22.519,0:36:27.729
v konečnom dôsledku to bude zlato,
0:36:27.729,0:36:34.729
sa stáva javovou formou
svojho opaku, hodnoty.
0:36:35.139,0:36:39.859
Na strane 63 to pokračuje,
0:36:39.859,0:36:43.049
keď Marx hovorí
0:36:43.049,0:36:51.109
- a tu už anticipuje
argument o fetišizme -
0:36:51.109,0:36:55.960
že „Keďže relatívna forma hodnoty tovaru,
napríklad plátna, vyjadruje, že je hodnotou
0:36:55.960,0:36:59.400
ako niečo celkom odlišné od
jeho telesa a jeho vlastností,
0:36:59.400,0:37:02.900
napríklad ako niečo rovné kabátu,
0:37:02.900,0:37:05.400
už sám tento výraz naznačuje,
0:37:05.400,0:37:11.509
že v sebe skrýva
spoločenský vzťah.“
0:37:11.509,0:37:13.489
V časti o fetišizme sa budeme
0:37:13.489,0:37:17.029
veľa zaoberať tým,
ako sa veci skrývajú.
0:37:17.029,0:37:19.709
Tu vlastne hovorí:
toto skrývanie
0:37:19.709,0:37:23.289
sa odohráva v rámci logického
vzťahu, ktorý vzniká
0:37:23.289,0:37:25.269
medzi tovarmi
0:37:25.269,0:37:29.329
a ich peňažným vyjadrením.
O kúsok ďalej
0:37:29.329,0:37:34.749
hovorí: „Stadiaľ záhadnosť
ekvivalentnej formy,
0:37:34.749,0:37:38.419
ktorá buržoázne obmedzenému politickému
ekonómovi udrie do očí až vtedy,
0:37:38.419,0:37:42.749
keď táto forma vystupuje pred ním
v hotovej podobe, v peniazoch.“
0:37:42.749,0:37:46.799
Ďalej sa trochu
0:37:46.799,0:37:53.509
naváža do klasických politických
ekonómov za ich chyby.
0:37:53.509,0:37:56.569
Takže na strane 64 píše:
0:37:56.569,0:38:00.759
„Teleso tovaru, ktorý slúži ako
ekvivalent, prejavuje sa vždy len
0:38:00.759,0:38:07.759
ako stelesnenie abstraktnej ľudskej práce a je vždy
produktom určitej užitočnej, konkrétnej práce.“
0:38:08.269,0:38:12.819
Určitá konkrétna práca
vyrába zlato.
0:38:12.819,0:38:17.259
Ale zlato má byť vyjadrením
0:38:17.259,0:38:21.579
abstraktnej ľudskej práce.
0:38:21.579,0:38:25.519
Druhá osobitosť je
v polovici strany 64:
0:38:25.519,0:38:29.259
„Druhou osobitosťou ekvivalentnej
formy teda je,
0:38:29.259,0:38:31.309
že konkrétna práca
0:38:31.309,0:38:37.279
sa stáva javovou formou svojho opaku,
abstraktnej ľudskej práce.“
0:38:37.279,0:38:39.149
A tretia osobitosť,
0:38:39.149,0:38:43.429
na konci strany 64: „Treťou osobitosťou
ekvivalentnej formy teda je,
0:38:43.429,0:38:46.849
že súkromná práca sa stáva
formou svojho opaku,
0:38:46.849,0:38:53.829
pracou v bezprostredne
spoločenskej forme.“
0:38:53.829,0:38:59.549
Vidíte, že sa tu objavujú
rôzne protirečenia.
0:38:59.549,0:39:05.430
Vyjadrením hodnoty jedného tovaru
je nejaký iný tovar,
0:39:05.430,0:39:09.549
určitá úžitková hodnota
vyrobená v určitých konkrétnych
0:39:09.549,0:39:13.209
pracovných podmienkach,
0:39:13.209,0:39:18.249
ktorú si v zásade môže
privlastniť každý jednotlivec,
0:39:18.249,0:39:18.729
a
0:39:18.729,0:39:21.880
zároveň má slúžiť ako
všeobecné vyjadrenie
0:39:21.880,0:39:29.670
celého sveta tovarovej výroby.
0:39:29.670,0:39:33.669
Napätie. Nemusíme však
0:39:33.669,0:39:37.429
uvažovať o súkromnom privlastňovaní.
0:39:37.429,0:39:42.919
Ak je zlato peňažným tovarom, ak je
0:39:42.919,0:39:47.489
tým tovarom, ktorý je
v strede všetkého tohto,
0:39:47.489,0:39:51.409
kto sú potom výrobcovia zlata?
0:39:51.409,0:39:55.519
Koncom 60. rokov 20. storočia
došlo k zaujímavému momentu,
0:39:55.519,0:40:00.039
keď dvoma najväčšími producentmi
zlata na svetovom trhu
0:40:00.039,0:40:06.229
boli ZSSR a Juhoafrická republika.
0:40:06.229,0:40:11.609
Kapitalizmus z toho
nebol veľmi nadšený.
0:40:11.609,0:40:14.769
Totiž,
0:40:14.769,0:40:20.109
ZSSR a Juhoafrická republika mohli
úplne rozhodiť ponuku zlata,
0:40:20.109,0:40:24.410
napríklad mohli zahltiť trh
alebo urobiť niečo iné.
0:40:24.410,0:40:25.970
Takže v tomto zmysle
0:40:25.970,0:40:30.649
jedným z dôvodov, mnohých
dôvodov, prečo sa prešlo
0:40:30.649,0:40:34.969
na nekovovú
0:40:34.969,0:40:40.419
peňažnú základňu
v 70. rokoch, bolo to, že
0:40:40.419,0:40:47.419
mocnosti vo Washingtone,
Londýne, Tokiu atď. sa rozhodli,
0:40:47.889,0:40:52.259
že zlato nemôže
zostať tým základom,
0:40:52.259,0:40:53.939
nemôže ním zostať,
0:40:53.939,0:40:58.189
vzhľadom na politickú zodpovednosť, ktorá s tým súvisí.
Takže tieto protirečenia, o ktorých tu Marx hovorí,
0:40:58.189,0:41:02.239
môžu vypuknúť
0:41:02.239,0:41:05.959
rôznymi spôsobmi.
0:41:05.959,0:41:09.689
Kto ovláda peňažnú zásobu? Kto ovláda
tieto úžitkové hodnoty? Aké sú
0:41:09.689,0:41:11.859
podmienky práce?
0:41:11.859,0:41:13.319
Čo sa stane,
0:41:13.319,0:41:16.489
ako sa to stalo v roku 1848,
keď bolo objavené
0:41:16.489,0:41:19.249
kalifornské zlato,
0:41:19.249,0:41:23.229
keď nastane prílev zlata
na svetový trh? Čo sa stalo,
0:41:23.229,0:41:25.109
keď Španieli prišli
0:41:25.109,0:41:28.959
do Južnej Ameriky, ukradli Inkom
všetok zlato atď.
0:41:28.959,0:41:32.259
a zaplavili Európu zlatom
0:41:32.259,0:41:37.219
v 16. a 17. storočí, čo viedlo
k obrovskej inflácii? Inými slovami,
0:41:37.219,0:41:41.659
fakt, že určitý tovar
0:41:41.659,0:41:45.789
má túto schopnosť byť
všeobecným ekvivalentom,
0:41:45.789,0:41:48.779
so všetkými tými osobitosťami,
0:41:48.779,0:41:50.719
vedie k problémom.
0:41:50.719,0:41:54.670
Je to akoby jednoduchý vzťah
medzi zvláštnym a všeobecným,
0:41:54.670,0:41:56.469
pričom to zvláštne
0:41:56.469,0:42:01.829
predstavuje mieru všeobecného.
0:42:01.829,0:42:03.949
Napätie, protirečenia,
0:42:03.949,0:42:07.989
peňažné protirečenia – Marxova
analýza je toho neskôr plná.
0:42:07.989,0:42:09.910
Tu len vytvára
0:42:09.910,0:42:14.429
určité základy.
0:42:14.429,0:42:16.469
Na strane 65
0:42:16.469,0:42:22.329
si všíma niečo, čo je tiež veľmi
dôležité, pokiaľ ide o výmenu.
0:42:22.329,0:42:26.249
Veľmi rád cituje Aristotela.
0:42:26.249,0:42:31.659
A všíma si, že Aristoteles hovorí:
0:42:31.659,0:42:35.309
Ak sa dve veci vymieňajú,
0:42:35.309,0:42:37.739
musí byť v tejto výmene
0:42:37.739,0:42:41.059
nejaký ekvivalent.
0:42:41.059,0:42:48.059
Aristoteles si všimol, že výmena
predpokladá ekvivalentnosť.
0:42:49.799,0:42:54.309
Ale nepoznal teóriu pracovnej hodnoty.
0:42:54.309,0:42:58.299
Prečo? Pre otroctvo.
0:42:58.299,0:43:01.329
Neexistoval žiadny slobodný trh práce atď.
0:43:01.329,0:43:04.860
Aristoteles si teda všimol niečo
veľmi dôležité o povahe výmeny,
0:43:04.860,0:43:07.320
o povahe ekonomík,
0:43:07.320,0:43:11.239
a to je princíp ekvivalentnosti.
0:43:11.239,0:43:14.829
Neznamenalo to, že aj ľudia sú si rovní, ekvivalentní,
ale že niekde v tom systéme existuje akýsi princíp,
0:43:14.829,0:43:18.769
ktorý hovorí, že toto
je ekvivalentom tohto.
0:43:18.769,0:43:20.500
A tento princíp ekvivalentnosti
0:43:20.500,0:43:27.500
je čosi, čo bude veľmi
dôležité pre fungovanie trhov.
0:43:28.839,0:43:31.079
Takže Aristoteles,
na strane 65, hovorí:
0:43:31.079,0:43:35.079
„Výmena nie je možná bez rovnosti,
ale rovnosť nie je možná
0:43:35.079,0:43:40.349
bez vzájomnej merateľnosti.“
0:43:40.349,0:43:41.909
To je čosi,
0:43:41.909,0:43:50.819
čo je veľmi dôležité
pre fungovanie trhov.
0:43:53.599,0:43:55.039
Ide teraz o to,
0:43:55.039,0:43:59.889
že čím viac sa
všeobecný ekvivalent
0:43:59.889,0:44:04.519
stáva súčasťou tohto
argumentu, deje sa to…
0:44:04.519,0:44:11.519
– a Marx na to poukazuje znova
na strane 66 dole –
0:44:14.009,0:44:20.469
že: „Vnútorný protiklad úžitkovej
hodnoty a hodnoty, skrytý v tovare,
0:44:20.469,0:44:25.619
sa teda prejavuje vo vonkajšom
protiklade, t. j. vo vzťahu
0:44:25.619,0:44:29.279
dvoch tovarov; v tomto
vzťahu ten tovar,
0:44:29.279,0:44:33.499
ktorého hodnota sa má vyjadriť, vystupuje
bezprostredne len ako úžitková hodnota,
0:44:33.499,0:44:35.190
naproti tomu druhý tovar,
0:44:35.190,0:44:41.799
v ktorom sa hodnota vyjadruje, vystupuje
bezprostredne len ako výmenná hodnota.“
0:44:41.799,0:44:44.689
Tu vidíme
0:44:44.689,0:44:48.429
počiatky vzniku niečoho,
čo bude veľmi
0:44:48.429,0:44:50.779
dôležité v celom argumente.
0:44:50.779,0:44:53.589
Vnútorný protiklad
0:44:53.589,0:44:56.179
tovaru,
0:44:56.179,0:44:59.409
protiklad úžitkovej
hodnoty a hodnoty,
0:44:59.409,0:45:03.679
sa nakoniec vyjadrí vo
vonkajšom protiklade medzi
0:45:03.679,0:45:05.269
svetom tovarov
0:45:05.269,0:45:10.209
a svetom peňazí.
0:45:10.209,0:45:12.519
Tieto dva svety
0:45:12.519,0:45:15.629
sa zrazu oddelia.
0:45:15.629,0:45:20.879
A keďže sa oddelia, občas
sa môžu stať nepriateľskými.
0:45:20.879,0:45:24.910
Inými slovami: od vnútorného
protikladu prechádzame
0:45:24.910,0:45:25.599
k vonkajšiemu protikladu,
0:45:25.599,0:45:34.629
ktorý má potenciál
antagonizmu.
0:45:39.619,0:45:45.679
Celý príbeh sa končí tým,
0:45:45.679,0:45:50.839
ako sa rozšírená forma hodnoty
0:45:50.839,0:45:57.499
mení na všeobecný ekvivalent.
0:45:57.499,0:46:01.949
A tak sa peniaze stávajú
0:46:01.949,0:46:04.919
vyjadrením,
0:46:04.919,0:46:09.429
peňažný tovar sa stáva
vyjadrením hodnoty.
0:46:09.429,0:46:14.089
Na strane 72, v prvej polovici, píše:
0:46:14.089,0:46:14.879
„Napokon
0:46:14.879,0:46:19.999
jeden osobitný druh tovaru nadobúda
všeobecnú ekvivalentnú formu,
0:46:19.999,0:46:24.349
pretože všetky ostatné tovary robia z neho
materiál pre svoju jednotnú, všeobecnú
0:46:24.349,0:46:29.059
formu hodnoty.“
0:46:29.059,0:46:33.699
Všimnite si nasledujúcu vetu: „Lenže v tej istej
miere, v akej sa vôbec vyvíja forma hodnoty,
0:46:33.699,0:46:38.169
vyvíja sa aj protiklad medzi jej obidvoma pólmi,
0:46:38.169,0:46:45.169
medzi relatívnou formou hodnoty
a ekvivalentnou formou.“
0:46:45.679,0:46:48.309
A tak sa dostávame k poslednej časti
0:46:48.309,0:46:51.159
o peňažnej forme.
0:46:51.159,0:46:52.969
Pozreli sme sa teda
0:46:52.969,0:46:55.559
na spôsob,
0:46:55.559,0:46:59.749
akým sa konkrétne a abstraktné
stretáva vo výmene,
0:46:59.749,0:47:03.029
ako sa relatívna a ekvivalentná forma hodnoty
0:47:03.029,0:47:04.589
vyvíjajú
0:47:04.589,0:47:11.049
a vytvárajú peňažný tovar.
0:47:11.049,0:47:14.289
To nás vedie k fetišizmu,
0:47:14.289,0:47:21.289
ale dajme si najprv otázky k tejto
a predchádzajúcej časti.
0:47:21.289,0:47:24.289
» ŠTUDENT: Hovorili ste,
že sa na to dá pozerať
0:47:24.289,0:47:27.289
ako na logický argument,
alebo ako na historický argument.
0:47:27.289,0:47:35.289
Zaujímavé je, že niektorí tento prístup
uplatnili na historickú analýzu
0:47:35.289,0:47:41.289
a prišli s koncepciou kontingencie
a kodifikácie, podľa ktorej sa kapitalizmus
0:47:41.289,0:47:48.289
vyvíja ako séria náhod, ktoré sa kodifikujú.
A potom je tu otázka vedomia.
0:47:48.289,0:47:54.289
V tejto súvislosti mi napadá pojem
formy, ktorá je adekvátna obsahu,
0:47:54.289,0:48:01.289
a čo potom možno povedať o spoločenských
vzťahoch v kapitalizme,
0:48:01.289,0:48:07.890
v ktorom sa vyjadrenia stelesňujú
vo veciach, ktoré sú protirečivé,
0:48:07.890,0:48:15.890
napríklad ako vyjadrenie hodnoty je protirečivé,
lebo sa vyjadruje v úžitkovej hodnote niečoho.
0:48:15.890,0:48:22.890
Ako to súvisí s myšlienkou, že pravda
je zhoda reprezentácie a samotnej veci,
0:48:22.890,0:48:27.660
znamená to, že ide o akési
absurdity v spoločnosti?
0:48:27.660,0:48:31.390
» DAVID HARVEY: Nie, nie sú to absurdity,
v tom zmysle, že Marx neustále hovorí
0:48:31.390,0:48:35.959
o zvnútornení protirečení.
0:48:35.959,0:48:42.159
A toto zvnútornenie protirečenia
vedie k ďalším protirečeniam.
0:48:42.159,0:48:44.709
A ide o tieto napätia, ktoré…
0:48:44.709,0:48:50.369
Tu sa celý argument
dosť komplikuje,
0:48:50.369,0:48:51.709
a nechcel by som
0:48:51.709,0:48:57.659
do toho teraz zachádzať,
ale ide o to,
0:48:57.659,0:49:00.420
či hovoríme len o Marxovom
0:49:00.420,0:49:03.429
spôsobe reprezentácie.
0:49:03.429,0:49:09.799
Ide len o to, že Marx hovorí o protirečeniach v jazyku?
Alebo je reč o skutočných protirečeniach, ktoré naozaj existujú?
0:49:09.799,0:49:11.619
Už som naznačil,
0:49:11.619,0:49:15.359
že sa mi zdá fascinujúce,
ako Marx
0:49:15.359,0:49:19.579
v tejto kapitole ukazuje
protirečenie v peňažnej forme.
0:49:19.579,0:49:23.399
A keď sa na to pozerám a kladiem si
otázku, prečo sa zlatý štandard
0:49:23.399,0:49:26.780
v 60. rokoch zrušil,
pomyslím si –
0:49:26.780,0:49:30.940
tá Marxova analýza skutočne
pomáha niečo z toho pochopiť.
0:49:30.940,0:49:36.379
A myslím si, že to protirečenie bolo v tomto
prípade veľmi reálne, to tvrdí aj literatúra.
0:49:36.379,0:49:38.830
Bola tu nervozita z moci,
ktorú mali k dispozícii
0:49:38.830,0:49:42.409
ZSSR a Juhoafrická republika.
0:49:42.409,0:49:46.309
Takže
0:49:46.309,0:49:50.569
vzťah medzi Marxovou argumentáciou
a realitou okolo nás,
0:49:50.569,0:49:54.329
a napätím v našich životoch,
je vždy zložitý
0:49:54.329,0:49:56.339
a treba si to samostatne premyslieť.
0:49:56.339,0:50:00.289
Treba si to samostatne premyslieť.
Ale ide tu
0:50:00.289,0:50:02.629
o logický argument, v ktorom
0:50:02.629,0:50:07.189
hovorí o spôsobe, akým sa tieto
protirečenia zvnútorňujú.
0:50:07.189,0:50:10.659
V niečom, čo nazývame peniaze.
Ale čo sú peniaze?
0:50:10.659,0:50:13.529
To je veľmi zaujímavá otázka.
Koľkí z vás sa nad tým niekedy zamysleli?
0:50:13.529,0:50:17.049
Čo sú peniaze? Kde sa vzali?
0:50:17.049,0:50:21.939
A keď si prečítate Dickensovu knihu
Dombey a syn,
0:50:21.939,0:50:24.690
kde malý Paul zomiera a pýta sa,
0:50:24.690,0:50:27.219
Ocko, čo sú peniaze?
0:50:27.219,0:50:32.069
A pán Dombey, veľký podnikateľ,
mu nevie odpovedať.
0:50:32.069,0:50:36.879
A matka malého Paula zomrela. Tak sa
pýta, či ju môžu peniaze vrátiť späť.
0:50:36.879,0:50:39.279
A pán Dombey nevie,
čo má povedať.
0:50:39.279,0:50:42.689
Čo sú peniaze? Čo to je?
0:50:42.689,0:50:48.130
Máme ich stále pri sebe, stále ich
používame, ale sú hlboko protirečivé.
0:50:48.130,0:50:53.339
Aj pokiaľ ide o náš vzťah
k nim, pokiaľ ide o fetiš.
0:50:53.339,0:50:57.999
Aj ja sa niekedy zobudím
a idem sa pozrieť, čo sa deje
0:50:57.999,0:51:00.390
s akciami v mojom
penzijnom fonde…
0:51:00.390,0:51:04.359
Takže existuje niečo ako
fetiš, a čo to je? Poznáte to –
0:51:04.359,0:51:06.579
Dvojpercentný výnos, skvelé!
0:51:06.579,0:51:11.409
Alebo: nie, kleslo to o desať, panebože!
Vlastne mám protikladný vzťah
0:51:11.409,0:51:15.720
k pádom akciového trhu.
Z politického hľadiska ma to teší.
0:51:15.720,0:51:18.049
Z osobného hľadiska je to hrozné,
0:51:18.049,0:51:20.429
lebo môžem prísť o úspory.
0:51:20.429,0:51:24.289
Takže takéto protirečenia a napätia
sú v našich životoch neustále.
0:51:24.289,0:51:27.859
Treba o nich asi rozmýšľať.
0:51:27.859,0:51:31.419
Jedna zo zaujímavých vecí na tejto
časti je, že je napísaná úplne
0:51:31.419,0:51:33.839
odlišným štýlom.
0:51:33.839,0:51:38.119
V tretej časti 1. kapitoly
píše Marx ako účtovník,
0:51:38.119,0:51:41.369
toto sa rovná tamtomu
a tak ďalej.
0:51:43.359,0:51:45.989
Tu nás zase čaká Marx,
0:51:45.989,0:51:50.749
ktorý hovorí
0:51:50.749,0:51:51.460
o záhadách,
0:51:51.460,0:51:56.619
vlkolakoch a tak ďalej.
0:51:56.619,0:51:59.889
Ide o veľmi odlišný štýl.
0:51:59.889,0:52:04.309
Jedným z dôsledkov toho bolo,
0:52:04.309,0:52:09.349
že mnohí túto časť
považovali za čosi navyše
0:52:09.349,0:52:11.229
ako nejakú
0:52:11.229,0:52:13.680
odbočku, niečo vedľajšie.
0:52:13.680,0:52:17.640
A preto to neberú veľmi vážne,
0:52:17.640,0:52:20.500
keď hovoria o všeobecnej teórii,
0:52:20.500,0:52:23.499
ktorú Marx predkladá v Kapitáli.
Iná časť ľudí zase
0:52:23.499,0:52:27.519
neberie veľký ohľad na tú
všeobecnú teóriu a chápe časť
0:52:27.519,0:52:29.659
o fetišizme ako zlatý klinec,
0:52:29.659,0:52:32.009
zlatú baňu
0:52:32.009,0:52:34.349
a rozširujú ju na veľkú
spoločensko-literárnu
0:52:34.349,0:52:35.909
teóriu a podobne.
0:52:35.909,0:52:40.139
Myslím si, že je
veľmi dôležité,
0:52:40.139,0:52:44.769
že Marx túto časť vložil do druhého vydania Kapitálu
z pôvodného dodatku, podobne ako tretiu časť o forme hodnoty.
0:52:44.769,0:52:48.660
Prepísal tieto časti a v druhom vydaní ich
dal do prvej kapitoly, čo bol z jeho strany
0:52:48.660,0:52:50.149
vedomé rozhodnutie.
0:52:50.149,0:52:54.759
Hovorí to tiež niečo
o Marxovej technike,
0:52:54.759,0:52:58.549
že je podľa neho v poriadku,
ak sa menia štýly
0:52:58.549,0:53:01.999
v závislosti od témy.
0:53:01.999,0:53:08.699
Marxov štýl zodpovedá tomu,
čo chce povedať.
0:53:08.699,0:53:11.330
Jednou z otázok,
ktoré si musíme položiť,
0:53:11.330,0:53:12.559
je: Akú úlohu
0:53:12.559,0:53:15.389
táto časť hrá
0:53:15.389,0:53:19.689
v Marxovej argumentácii ako takej?
Túto úlohu, myslím,
0:53:19.689,0:53:22.919
odhalili už zmienky o tom,
0:53:22.919,0:53:26.119
ako sa veci skrývajú,
0:53:26.119,0:53:30.130
ako sa veci stávajú záhadnými,
0:53:30.130,0:53:32.229
ako sú veci prekryté,
0:53:32.229,0:53:34.899
ako nevidíme, čo sa skutočne deje,
0:53:34.899,0:53:38.829
aké zložité protirečivé vzťahy
0:53:38.829,0:53:43.739
existujú medzi peňažnou formou s jej konkrétnymi
vlastnosťami a funkciou všeobecného ekvivalentu,
0:53:43.739,0:53:45.780
ktorú má plniť.
0:53:45.780,0:53:48.659
Takže takéto vzťahy
0:53:48.659,0:53:52.959
už máme pred sebou a tu
sa stávajú predmetom záujmu,
0:53:52.959,0:53:58.519
podobne ako iné časti skladačky.
Tu sa sústredíme na tieto vzťahy.
0:53:58.519,0:54:03.069
Myšlienky, ktoré boli predtým latentné,
sa zrazu stávajú hlavným
0:54:03.069,0:54:05.129
predmetom argumentácie.
0:54:05.129,0:54:08.059
To, čo tu Marxa zaujíma,
0:54:08.059,0:54:12.390
sú dve veci.
0:54:12.390,0:54:16.669
Po prvé, Marx predkladá
0:54:16.669,0:54:20.309
pojem fetišového charakteru tovarov,
0:54:20.309,0:54:22.099
v ktorom ide o to, že
0:54:22.099,0:54:26.640
bežná, zmyslami vnímateľná vec
0:54:26.640,0:54:30.669
sa premieňa na niečo,
ako hovorí na strane 75,
0:54:30.669,0:54:34.589
čo je „zmyslovo nadzmyslové“.
0:54:34.589,0:54:37.269
Niečo, čo,
0:54:37.269,0:54:44.269
na strane 76, je „zmyslovo nadzmyslová
vec čiže spoločenská vec“.
0:54:48.759,0:54:52.389
Tajuplný charakter tovaru,
0:54:52.389,0:54:55.249
ako hovorí,
0:54:55.249,0:55:01.449
vychádza z jeho spoločenského charakteru.
0:55:01.449,0:55:06.039
Na strane 75 píše, že „Tajuplnosť
tovarovej formy spočíva teda
0:55:06.039,0:55:07.719
jednoducho v tom,
0:55:07.719,0:55:12.249
že ľuďom odráža spoločenský
charakter ich práce
0:55:12.249,0:55:16.349
ako predmetný charakter samých produktov
práce, ako spoločenské prírodné vlastnosti
0:55:16.349,0:55:19.599
týchto vecí.“
0:55:19.599,0:55:21.900
A o čosi nižšie:
0:55:21.900,0:55:23.709
„V tomto prípade iba určitý
0:55:23.709,0:55:27.969
spoločenský vzťah
medzi samými ľuďmi
0:55:27.969,0:55:31.229
nadobúda v ich očiach
fantazmagorickú formu
0:55:31.229,0:55:35.089
vzťahu medzi vecami.“
0:55:35.089,0:55:38.059
A potom robí krátku
odbočku k náboženstvu,
0:55:38.059,0:55:41.179
a hovorí: „Toto nazývam fetišizmom,
0:55:41.179,0:55:43.620
ktorý sa prilepí na produkty práce,
0:55:43.620,0:55:46.529
len čo sa vyrábajú ako tovary,
0:55:46.529,0:55:51.059
a je teda neoddeliteľný
od tovarovej výroby.“
0:55:51.059,0:55:55.909
Táto neoddeliteľnosť od tovarovej
výroby je mimoriadne dôležitá.
0:55:55.909,0:55:58.599
Hovorí, že fetišizmus nie je niečo,
0:55:58.599,0:56:01.619
čoho sa môžete len tak zbaviť.
0:56:01.619,0:56:04.579
Nie je to záležitosť vedomia,
0:56:04.579,0:56:07.049
je to záležitosť
0:56:07.049,0:56:09.349
niečoho, čo je hlboko zakorenené
v spôsobe,
0:56:09.349,0:56:13.079
akým sa tovary vyrábajú a vymieňajú.
0:56:13.079,0:56:14.879
A ďalej,
0:56:14.879,0:56:16.450
na strane 76
0:56:16.450,0:56:20.439
je táto kľúčová pasáž:
0:56:20.439,0:56:24.579
„Čiže súkromné práce sa
naozaj uplatnia ako
0:56:24.579,0:56:28.059
články úhrnnej
spoločenskej práce
0:56:28.059,0:56:33.569
len na základe vzťahov, do ktorých
výmena stavia produkty práce
0:56:33.569,0:56:37.499
a prostredníctvom nich
aj výrobcov.
0:56:37.499,0:56:40.039
Pret sa výrobcom
0:56:40.039,0:56:43.000
spoločenské vzťahy
ich súkromných prác
0:56:43.000,0:56:48.159
javia ako to, čím sú“,
toto je dôležité: to, čím sú,
0:56:48.159,0:56:52.969
„t. j. nie ako bezprostredne spoločenské
vzťahy osôb v ich prácach samých,
0:56:52.969,0:56:56.539
ale naopak ako
vecné vzťahy osôb
0:56:56.539,0:57:03.539
a spoločenské vzťahy vecí.“
0:57:08.509,0:57:13.179
V istom zmysle je ten
argument pomerne jednoduchý.
0:57:13.179,0:57:16.900
Ľudia sa v kapitalizme
k sebe nevzťahujú
0:57:16.900,0:57:19.549
priamo ako ľudské bytosti.
0:57:19.549,0:57:23.219
Vzťahujú sa k sebe prostredníctvom
množstva produktov,
0:57:23.219,0:57:31.579
ktoré nachádzajú na trhu.
0:57:31.579,0:57:37.349
Ale keď ideme na trh a spýtame sa:
Prečo toto stojí dvakrát toľko, ako tamto?,
0:57:37.349,0:57:42.099
to, s čím tu máme do činenia,
je vyjadrenie spoločenského vzťahu,
0:57:42.099,0:57:45.359
ktorý má podľa Marxa
čosi spoločné
0:57:45.359,0:57:51.419
s hodnotou, so spoločensky
nutným pracovným časom.
0:57:51.419,0:57:56.139
Aké to má dôsledky?
0:57:56.139,0:58:00.069
Je ich niekoľko.
0:58:00.069,0:58:01.709
Po prvé,
0:58:01.709,0:58:05.849
nevieme nič o
0:58:05.849,0:58:08.429
podmienkach práce,
0:58:08.429,0:58:13.489
v ktorých pracovali ľudia,
aby sme mali čo jesť na raňajky.
0:58:13.489,0:58:15.769
Nemáme to odkiaľ vedieť.
0:58:15.769,0:58:19.529
Je to príliš komplikované, príliš
rozvetvené, príliš vzdialené.
0:58:19.529,0:58:23.199
A keď zohľadníte vstupy, ktoré sú potrebné
na výrobu vstupov, potrebných na výrobu vstupov…
0:58:23.199,0:58:27.489
Uhlie, z ktorého sa vyrába oceľ,
z ktorej sa robí traktor, ktorý sa používa…
0:58:27.489,0:58:33.939
Milióny a milióny a milióny ľudí
takto súvisia s našimi raňajkami.
0:58:33.939,0:58:36.440
Vzniká tak veľká otázka:
0:58:36.440,0:58:39.069
Kde sa tieto raňajky berú?
0:58:39.069,0:58:42.989
Svoj kurz o úvode do geografie
0:58:42.989,0:58:46.879
som zvykol začať otázkou:
Kde sa berú vaše raňajky?
0:58:46.879,0:58:47.680
Máte čas
0:58:47.680,0:58:49.349
na rozmyslenie.
0:58:49.349,0:58:55.029
Prvá odpoveď znela: Kúpil som ich v obchode.
Tak to teda nie, skúste ísť trochu ďalej.
0:58:55.029,0:58:58.169
Čo viete o ľuďoch, ktorí to vyrobili?
A kým prišiel tretí týždeň kurzu,
0:58:58.169,0:59:05.049
študenti hovorili: Dnes som
radšej ani neraňajkoval.
0:59:05.049,0:59:10.119
Myslím, že sa v nich zrazu
objavil pocit viny,
0:59:10.119,0:59:13.269
a typickou reakciou je
urobiť niečo také.
0:59:13.269,0:59:17.059
Každopádne, ide tu o to,
0:59:17.059,0:59:18.839
že spoločenské vzťahy
0:59:18.839,0:59:21.359
vecí
0:59:21.359,0:59:26.489
sprostredkúvajú naše vzťahy medzi
ľuďmi a všetko čo sa deje.
0:59:26.489,0:59:28.369
Marx síce netvrdí to, čo poviem,
0:59:28.369,0:59:33.160
ale mal som napríklad spor
0:59:33.160,0:59:37.390
s nábožnými ľuďmi, ktorí trvajú
na morálnom správaní a hovoria,
0:59:37.390,0:59:41.619
že vždy ide o vzťah človeka k človeku,
byť dobrý k blížnemu,
0:59:41.619,0:59:42.440
k susedovi,
0:59:42.440,0:59:45.909
pomôcť človeku na ulici
a tak podobne.
0:59:45.909,0:59:49.779
A ja im na to poviem, dobre, ale čo s tými
ľuďmi, vďaka ktorým máte na stole raňajky?
0:59:49.779,0:59:53.689
Akú morálnu zodpovednosť máte voči
nim? A odpoveď je vždy: Nie,
0:59:53.689,0:59:57.229
to ma nezaujíma.
Lenže práve tu je
0:59:57.229,1:00:00.719
naše spoločenské spojenie
so svetom práce.
1:00:00.719,1:00:05.379
A je veľmi zložité zistiť, ako to
funguje. Len občas sa dozvieme,
1:00:05.379,1:00:08.809
poznáte to, že
1:00:08.809,1:00:12.890
určitý produkt sa vyrába v otrasných
podmienkach, treba ho bojkotovať,
1:00:12.890,1:00:14.419
alebo bojkotovať iný produkt.
1:00:14.419,1:00:16.289
Ale vidíte,
1:00:16.289,1:00:20.839
aký strašne komplikovaný
tento svet je.
1:00:20.839,1:00:27.839
A ako trhový systém, najmä v peňažnom
tovare, pred nami skrýva toľko
1:00:27.959,1:00:32.749
toho, čo sa deje
vo svete okolo nás.
1:00:32.749,1:00:36.750
Preto Marx začína
tým, že hovorí,
1:00:36.750,1:00:42.469
že musíme konfrontovať spôsob,
akým tento svet funguje.
1:00:42.469,1:00:46.639
A uvedomiť si, že sa
to pred nami zakrýva
1:00:46.639,1:00:53.469
v dôsledku toho,
ako funguje trh.
1:00:53.469,1:00:55.999
Pritom sa
1:00:55.999,1:00:59.539
Marx vracia
1:00:59.539,1:01:01.890
k myšlienke,
1:01:01.890,1:01:04.229
že tovary sú objektívne,
1:01:04.229,1:01:07.139
že síce existujú,
1:01:07.139,1:01:09.389
ale nemôžete ísť do obchodu
1:01:09.389,1:01:12.750
a pozrieť sa na hlávkový šalát
a zistiť, či bol vyrobený
1:01:12.750,1:01:18.469
v podmienkach vykorisťovania
alebo inak, to sa jednoducho nedá.
1:01:18.469,1:01:23.010
Nijako to nezistíte. A ak
dôjde k bojkotu grepov
1:01:23.010,1:01:23.829
z jednej krajiny,
1:01:23.829,1:01:26.319
zrazu zistíte, že
sa na trhu objavia
1:01:26.319,1:01:30.859
grepy z úplne inej krajiny.
1:01:30.859,1:01:32.949
Marx pokračuje ďalej
1:01:32.949,1:01:34.949
a hovorí:
1:01:34.949,1:01:39.159
Musíme pochopiť, píše na strane 77,
že „Ľudia teda nedávajú produkty
1:01:39.159,1:01:43.169
svojej práce do vzájomného
vzťahu ako hodnoty,
1:01:43.169,1:01:47.979
lebo v týchto veciach vidia
len čisto vecné obaly rovnorodej
1:01:47.979,1:01:48.929
ľudskej práce.
1:01:48.929,1:01:51.019
Naopak.
1:01:51.019,1:01:53.759
Tým, že svoje rozličné výrobky
1:01:53.759,1:01:55.910
dávajú vo výmene
na roveň ako hodnoty,
1:01:55.910,1:01:59.439
dávajú vzájomne na roveň
svoje rôzne práce ako ľudskú prácu.
1:01:59.439,1:02:04.379
Nevedia o tom, ale robia to.
Hodnota teda nemá napísané na čele,
1:02:04.379,1:02:05.589
čím je.
1:02:05.589,1:02:08.410
Naopak, hodnota premieňa
každý produkt práce
1:02:08.410,1:02:10.959
na spoločenský hieroglyf.“
1:02:10.959,1:02:12.970
Neskôr sa, ako hovorí,
1:02:12.970,1:02:16.779
pokúšame rozlúštiť
tento hieroglyf.
1:02:16.779,1:02:21.380
Ale: „Neskorší vedecký objav, že
pokiaľ sú produkty práce hodnotami,
1:02:21.380,1:02:25.299
sú iba vecným vyjadrením ľudskej
práce vynaloženej na ich výrobu,
1:02:25.299,1:02:29.399
je epochálny v dejinách
vývoja ľudstva,
1:02:29.399,1:02:33.779
ale vôbec neporušuje
predmetné zdanie
1:02:33.779,1:02:37.369
spoločenského charakteru práce.“
1:02:37.369,1:02:42.759
Znova je tu reč o zovšeobecnení
výmenného procesu,
1:02:42.759,1:02:43.979
na globálny
1:02:43.979,1:02:49.279
svet tovarov, globálnu štruktúru.
1:02:49.279,1:02:53.339
Znova sa vracia k myšlienke,
že hodnota nechodí po svete
1:02:53.339,1:02:55.899
a nerozpráva o sebe, čo je.
1:02:55.899,1:03:01.129
Hodnota vzniká, ako aj pojem hodnoty
vzniká, zo všetkých týchto procesov.
1:03:01.129,1:03:04.939
Nepredchádza im, vzniká z nich.
1:03:04.939,1:03:07.839
A hodnotový vzťah je
čosi, čo sa vyrába
1:03:07.839,1:03:13.399
špecificky v rámci
kapitalistickej spoločnosti.
1:03:13.399,1:03:17.159
A až v kapitalistickej spoločnosti
1:03:17.159,1:03:21.469
vznikla teória
pracovnej hodnoty.
1:03:21.469,1:03:23.119
Jedným z prvých mysliteľov,
1:03:23.119,1:03:28.159
ktorí prišli s určitou verziou
teórie pracovnej hodnoty, bol Hobbes.
1:03:28.159,1:03:33.719
Od neho sa odvíja celá línia, Locke, Hume
a ďalší ľudia, ktorí to rozoberali,
1:03:33.719,1:03:35.059
až nakoniec
1:03:35.059,1:03:39.109
sa dostávame k teórii pracovnej hodnoty
Adama Smitha a teórii pracovnej hodnoty
1:03:39.109,1:03:41.969
Davida Ricarda.
1:03:41.969,1:03:45.589
Takže teória pracovnej hodnoty
nie je čosi, čo existovalo vždy.
1:03:45.589,1:03:46.279
Vznikla
1:03:46.279,1:03:54.000
so vzostupom kapitalizmu. Ale, ako
sme videli, teória pracovnej hodnoty
1:03:54.000,1:03:59.059
v klasickej politickej
ekonómii hovorila, že
1:03:59.059,1:04:00.079
ide o pracovný čas,
1:04:00.079,1:04:04.459
nie spoločensky nutný pracovný čas. Nemali
rozlíšenie konkrétnej a abstraktnej práce,
1:04:04.459,1:04:08.849
teda to, o čom Marx už hovoril.
1:04:08.849,1:04:13.049
Takže teória pracovnej hodnoty,
resp. jej vzostup, bol spojený
1:04:13.049,1:04:18.059
s nástupom epochy buržoázie.
1:04:18.059,1:04:20.669
Z toho vyplýva,
1:04:20.669,1:04:23.439
že zničenie buržoázneho
1:04:23.439,1:04:28.619
hospodárstva, zničenie kapitalizmu,
1:04:28.619,1:04:30.399
by si vyžadovalo
1:04:30.399,1:04:32.549
vytvoriť alternatívnu
hodnotovú štruktúru,
1:04:32.549,1:04:35.109
alternatívny hodnotový systém.
1:04:35.109,1:04:39.150
Alebo naopak, ak sa vám nepáči
hodnotový systém kapitalizmu a chcete
1:04:39.150,1:04:43.279
niečo iné, potom by ste sa
mali rýchlo stať revolucionárom,
1:04:43.279,1:04:46.559
lebo toto je hlavná forma hodnoty,
1:04:46.559,1:04:48.099
ktorá pôsobí v našej spoločnosti.
1:04:48.099,1:04:52.929
A pôsobí, ako hovorí Marx,
za našimi chrbtami.
1:04:52.929,1:04:59.309
Nevidíme ju, nerozumieme
jej dôsledkom.
1:04:59.309,1:05:03.459
To vedie k schizofrenickým
formám hodnôt, k dobrým
1:05:03.459,1:05:06.969
vzťahom s blížnymi na jednej strane,
ale aj ľahostajnosti k tomu, čo sa deje
1:05:06.969,1:05:09.669
na trhu.
1:05:09.669,1:05:19.649
Takáto rozpoltenosť.
1:05:19.969,1:05:23.169
Ďalej sa dostávame
1:05:23.169,1:05:25.099
k niečomu, čo bude
1:05:25.099,1:05:26.269
veľmi dôležité
1:05:26.269,1:05:28.759
v ďalšej kapitole.
1:05:28.759,1:05:31.909
Na strane 78 hore
1:05:31.909,1:05:36.529
hovorí
1:05:36.529,1:05:42.129
o proporciách, v akých
sa tovary vymieňajú.
1:05:42.129,1:05:47.410
Je zrejmé, že sa tieto
pomery veľmi menia.
1:05:47.410,1:05:52.089
„…veľkosti hodnoty“ „sa ustavične menia
nezávisle od vôle, predvídavosti a konania
1:05:52.089,1:05:55.799
vymieňajúcich osôb.
1:05:55.799,1:05:59.099
Ich vlastný spoločenský pohyb
má pre nich formu pohybu
1:05:59.099,1:06:05.619
vecí, ktorý ich kontroluje, namiesto
toho, aby ho sami konrolovali.“
1:06:05.619,1:06:08.769
Teda výrobcovia.
1:06:08.769,1:06:11.919
Kto ovláda celý systém?
1:06:11.919,1:06:13.669
Výrobcovia?
1:06:13.669,1:06:18.529
Alebo ovláda systém výrobcov?
1:06:18.529,1:06:25.789
Samozrejme, predstava,
že ich ovláda systém,
1:06:25.789,1:06:27.989
nie je len Marxova.
1:06:27.989,1:06:29.589
Mysliteľ, ktorý
1:06:29.589,1:06:33.199
ju najväčšmi presadzoval,
bol Adam Smith,
1:06:33.199,1:06:37.709
ktorý hovoril o
„neviditeľnej ruke trhu“.
1:06:37.709,1:06:42.159
Táto skrytá ruka
trhu riadi veci.
1:06:42.159,1:06:47.339
Jednotlivci by
v správne fungujúcej,
1:06:47.339,1:06:53.139
doknale fungujúcej trhovej spoločnosti
nemali žiadnu kontrolu nad systémom.
1:06:53.139,1:07:00.629
Trh by tu bol
kontrolným mechanizmom.
1:07:00.629,1:07:04.579
A táto skrytá ruka
by nás doviedla až
1:07:04.579,1:07:11.579
do úžasnej kapitalistickej utópie.
1:07:12.809,1:07:15.499
Ale, hovorí Marx,
1:07:15.499,1:07:19.239
v tomto trhovom systéme,
1:07:19.239,1:07:23.749
na strane 78,
1:07:23.749,1:07:25.409
dochádza k tomu, že
1:07:25.409,1:07:27.889
„v náhodných a stále kolísajúcich
1:07:27.889,1:07:33.309
výmenných pomeroch ich produktov,“
1:07:33.309,1:07:34.669
to si môžete predstaviť
1:07:34.669,1:07:38.119
ako kolísanie
ponuky a dopytu,
1:07:38.119,1:07:44.079
„sa ako regulujúci prírodný zákon násilne presadzuje
pracovný čas spoločensky nutný na ich výrobu,
1:07:44.079,1:07:51.059
podobne ako sa presadzuje zákon tiaže,
keď sa niekomu zrúti na hlavu dom.
1:07:51.059,1:07:56.369
Určenie veľkosti hodnoty pracovným
časom je teda tajomstvo
1:07:56.369,1:08:00.159
skryté za zjavnými pohybmi
relatívnych hodnôt tovarov.“
1:08:00.159,1:08:02.769
Skryté za výkyvmi trhu.
1:08:02.769,1:08:07.359
„Odhalenie tohto tajomstva
odstraňuje zdanie čisto náhodného
1:08:07.359,1:08:09.349
určenia veľkosti hodnoty
1:08:09.349,1:08:16.349
produktov práce, vôbec však neodstraňuje
vecnú formu tohto určenia.“
1:08:18.900,1:08:23.440
Takže za všetkými týmito trhovými výkyvmi,
a za skrytou rukou trhu, existuje
1:08:23.440,1:08:25.939
regulatívny princíp,
ktorý sa tu vynára,
1:08:25.939,1:08:28.509
a týmto princípom
1:08:28.509,1:08:32.579
je spoločensky nutný
pracovný čas,
1:08:32.579,1:08:34.729
stelesnený v tovaroch,
1:08:34.729,1:08:35.859
ktorý tvorí
1:08:35.859,1:08:40.259
priemerné výmenné pomery
s inými tovarmi.
1:08:40.259,1:08:46.969
To je ten regulatívny princíp.
1:08:46.969,1:08:49.689
A toto je, ak chcete, prvá časť
1:08:49.689,1:08:52.140
argumentu o fetišizme.
1:08:52.140,1:08:55.659
Druhá časť sa začína hneď ďalej,
1:08:55.659,1:09:01.119
kde nás Marx odvádza
do sveta myšlienok.
1:09:01.119,1:09:04.789
Ako premýšľame o svete,
1:09:04.789,1:09:09.509
keď fyzické ukazovatele
1:09:09.509,1:09:12.069
hovoria: je to takto,
1:09:12.069,1:09:19.069
pričom vieme, že je to inak.
1:09:20.089,1:09:23.089
Pojem fetišizmu
1:09:23.089,1:09:25.139
naznačuje, že
1:09:25.139,1:09:27.979
existuje hlbší
pohľad na veci,
1:09:27.979,1:09:32.279
ktorý sa líši od toho, ako
sa veci javia na povrchu.
1:09:32.279,1:09:37.539
Marx niekde píše,
1:09:37.539,1:09:42.579
že keby všetko bolo tak, ako sa to
na povrchu javí, veda by bola zbytočná.
1:09:42.579,1:09:46.329
A ide mu o to, vybudovať
politickú ekonómiu ako vedu.
1:09:46.329,1:09:48.649
Túto vedu berie veľmi vážne.
1:09:48.649,1:09:51.400
Chce preto zostaviť aparát,
1:09:51.400,1:09:53.179
ktorému sa podarí preniknúť
1:09:53.179,1:09:57.509
za fetišizmus, za povrchové
javy. Ako to urobiť?
1:09:57.509,1:10:02.130
A ako k tomu pristupovali
iní myslitelia?
1:10:02.130,1:10:05.730
Samozrejme, Marx zisťuje, že mnohí si
túto otázku vôbec nevšimli,
1:10:05.730,1:10:11.589
nechali sa oklamať
povrchovými javmi.
1:10:11.589,1:10:17.030
Vráťme sa však k tej zásadnej veci: „javia sa
ako to, čím sú“. Teda povrchové javy
1:10:17.030,1:10:23.269
nie sú jednoducho ilúzie.
1:10:23.269,1:10:28.030
Skutočne chodíme do supermarketu,
nakupujeme, platíme peniazmi,
1:10:28.030,1:10:29.840
tieto veci skutočne robíme.
1:10:29.840,1:10:31.830
To je naša činnosť.
1:10:31.830,1:10:38.679
Vidíme, ako to robíme, ide
o konanie, ktoré je skutočné.
1:10:38.679,1:10:43.319
Toto treba zohľadniť.
Inými slovami:
1:10:43.319,1:10:51.679
Musíte sa zaoberať touto skutočnosťou
a zároveň tou hlbšou štruktúrou za ňou.
1:10:51.679,1:10:54.269
To je známy
1:10:54.269,1:10:58.949
postup vo vedeckom úsilí.
1:10:58.949,1:11:03.320
Čo iné robí psychoanalýza,
ako to, že povie: Pozrite,
1:11:03.320,1:11:08.560
povrchový jav správania
skrýva čosi iné.
1:11:08.560,1:11:10.850
Psychoanalytik by však
asi nepovedal:
1:11:10.850,1:11:15.190
Tento agresívny človek, ktorý
drží nôž, on sa len cíti neistý,
1:11:15.190,1:11:18.759
takže sa nemusíte báť.
1:11:18.759,1:11:20.569
Jasné, že by vám poradil,
aby ste sa tomu človeku vyhli.
1:11:20.569,1:11:24.260
Nepovie, že to je ilúzia.
1:11:24.260,1:11:25.810
Nie, je to skutočné.
1:11:25.810,1:11:30.459
Ale zároveň viete, že v pozadí
sa odohráva niečo iné,
1:11:30.459,1:11:33.959
než ako sa to javí na povrchu.
Marx argumentuje podobne.
1:11:33.959,1:11:35.669
Vlastne je priekopníkom
1:11:35.669,1:11:39.719
tohto typu argumentácie
v spoločenských vedách.
1:11:39.719,1:11:42.030
Myslím si, že mnoho ľudí
1:11:42.030,1:11:44.439
tútu schopnosť prevzalo od neho.
1:11:44.439,1:11:47.590
Marx zaujíma,
1:11:47.590,1:11:50.469
ako sa povrchové javy vykladali
1:11:50.469,1:11:59.760
v politickej ekonómii.
1:12:00.090,1:12:01.669
A ako hovorí
1:12:01.669,1:12:05.429
na strane 78, „Uvažovanie
o formách ľudského života,
1:12:05.429,1:12:09.809
teda aj ich vedecká analýza, sa vôbec
uberá cestou, ktorá je v protiklade
1:12:09.809,1:12:11.570
so skutočným vývojom.
1:12:11.570,1:12:15.860
Začína sa post festum, a vychádza teda
z hotových výsledkov procesu vývoja.
1:12:15.860,1:12:16.799
To znamená:
1:12:16.799,1:12:20.459
chceme pochopiť svet, v ktorom sme teraz,
a musíme sa prepracovať smerom dozadu k momentu,
1:12:20.459,1:12:23.449
keď sa zrodil.
1:12:23.449,1:12:27.479
„Takto len analýza
cien tovarov viedla
1:12:27.479,1:12:30.840
k určeniu veľkosti hodnoty…“
1:12:30.840,1:12:32.750
Začali sme v supermarkete
1:12:32.750,1:12:36.199
a pýtali sa, čo je spoločnou hodnotou?
1:12:36.199,1:12:40.639
„Ale práve táto hotová forma – peňažná
forma – sveta tovarov vecne zastiera
1:12:40.639,1:12:42.649
spoločenský charakter súkromných prác
1:12:42.649,1:12:45.819
a teda aj spoločenské vzťahy
medzi súkromnými výrobcami,
1:12:45.819,1:12:49.949
namiesto toho,
1:12:49.949,1:12:53.369
aby ich obnažila.“
1:12:53.369,1:12:58.119
Ďalej hovorí o kategóriách
buržoáznej ekonómie.
1:12:58.119,1:13:02.619
Hovorí, že „Práve formy tohto druhu
tvoria kategórie buržoáznej ekonómie.
1:13:02.619,1:13:06.480
Sú to spoločensky platné, teda
objektívne myšlienkové formy
1:13:06.480,1:13:11.139
výrobných vzťahov tohto historicky určeného
spoločenského spôsobu výroby, tovarovej výroby.“
1:13:11.139,1:13:15.349
„Preto všetok mysticizmus tovarového sveta,
všetky čary a kúzla, ktoré zahmlievajú
1:13:15.349,1:13:17.760
produkty práce na základe
tovarovej výroby,
1:13:17.760,1:13:19.900
ihneď zmiznú, len čo prejdeme
1:13:19.900,1:13:23.849
k iným formám výroby.“
1:13:23.849,1:13:30.599
Potom sa Marx zabáva
s mýtom o Robinsonovi Crusoe.
1:13:30.599,1:13:33.150
Tento mýtus používali
1:13:33.150,1:13:38.380
súdobí politickí ekonómovia
v predstavách o tom,
1:13:38.380,1:13:43.369
ako by sa niekto, kto žije
v prirodzenom stave,
1:13:43.369,1:13:47.309
rozhodoval o regulovaní vlastného života,
ako by reguloval svoj vzťah k prírode,
1:13:47.309,1:13:50.769
čo robiť, ako to robiť,
takéto záležitosti.
1:13:50.769,1:13:54.349
A Defoe vytvoril takýto mýtus,
1:13:54.349,1:13:58.950
ktorý v podobe akejsi robinsonovskej
ekonomiky hral veľmi významnú úlohu
1:13:58.950,1:14:01.089
v politicko-ekonomických teóriách.
1:14:01.089,1:14:04.949
Marx sa na tom trochu zabáva,
keď poznamenáva, že
1:14:04.949,1:14:09.339
Robinsona „učí skúsenosť“ a keďže
1:14:09.339,1:14:14.029
„zo stroskotanej lode zachránil hodinky, hlavnú
účtovnú knihu, atrament a pero, ako správny Angličan
1:14:14.029,1:14:16.409
začína čoskoro o sebe
viesť účtovné záznamy“
1:14:16.409,1:14:21.489
Inak povedané, celá táto predstava bola
založená na anglickom politickom živote,
1:14:21.489,1:14:25.500
a ekonómovia si predstavovali,
že takto by
1:14:25.500,1:14:29.429
racionálna bytosť v prirodzenom
stave skutočne regulovala
1:14:29.429,1:14:32.769
svoj život. Takže Marx si
tu z toho trochu strieľa.
1:14:32.769,1:14:35.579
A hovorí, opusťme teraz
Robinsonov ostrov.
1:14:35.579,1:14:41.749
Mimochodom, myslím si, že ekonómovia
nečítali správny ten správny román od Defoa.
1:14:41.749,1:14:44.609
Mali si pozrieť
Moll Flandersovú.
1:14:44.609,1:14:50.349
Je to oveľa lepšie. Moll je
klasická tovarová postava.
1:14:50.349,1:14:54.249
Chodí sem a tam a špekuluje
s vášňami ostatných,
1:14:54.249,1:14:57.110
a dovolí každému špekulovať
s jej vlastnými vášňami.
1:14:57.110,1:15:00.929
V Moll Flandersovej je
jeden skvelý moment, keď
1:15:00.929,1:15:06.349
utratí posledné peniaze na to, aby si prenajala
fiaker a elegantne sa obliekla na bál.
1:15:06.349,1:15:09.829
Ide na ten bál a stretne muža,
1:15:09.829,1:15:13.449
tancujú spolu a rozhodnú sa
ujsť a zobrať sa,
1:15:13.449,1:15:15.960
a keď sa ráno zobudia
v hostinci, on hovorí:
1:15:15.960,1:15:18.530
Dúfam, že máš nejaké peniaze,
lebo ja som švorc.
1:15:18.530,1:15:21.790
Ona na to - Ani ja nič nemám,
a obaja sa smejú a odídu preč…
1:15:21.790,1:15:23.949
Je to čarovný
1:15:23.949,1:15:27.429
moment, keď dochádza k takým tovarovým
kolíziám. Ona potom putuje do kolónií,
1:15:27.429,1:15:30.539
dostane sa do Virginie,
do väzenia pre dlžníkov…
1:15:30.539,1:15:32.179
Je to oveľa lepšia
1:15:32.179,1:15:37.449
metafora kapitalizmu
ako Robinson Crusoe.
1:15:37.449,1:15:41.219
Každopádne, opúšťame
Robinsonov ostrov
1:15:41.219,1:15:43.169
a pozrieme sa na
1:15:43.169,1:15:47.650
situáciu pred kapitalizmom.
1:15:47.650,1:15:53.859
Svet osobnej závislosti
v stredovekej Európe.
1:15:53.859,1:15:56.480
Hovorí o robote v zmysle
práce na panskom,
1:15:56.480,1:16:00.980
pričom „spoločenské vzťahy
osôb v ich prácach
1:16:00.980,1:16:03.550
sa rozhodne javia ako
ich vlastné osobné vzťahy,
1:16:03.550,1:16:06.729
a nie sú maskované
spoločenskými vzťahmi vecí,
1:16:06.729,1:16:09.779
produktmi práce.“
1:16:09.779,1:16:15.439
Ak pracujete pre feudálneho pána,
pracujete toľko a toľko hodín
1:16:15.439,1:16:16.790
na panskom.
1:16:16.790,1:16:20.349
Tým sa to končí, je tu
vzťah osobnej závislosti.
1:16:20.349,1:16:22.449
Na tom nie je nič
1:16:22.449,1:16:26.650
tajomné, nepriehľadné,
a Marx hovorí to isté
1:16:26.650,1:16:29.569
o patriarchálnej výrobe
roľníckej rodiny.
1:16:29.569,1:16:32.449
A nakoniec
1:16:32.449,1:16:34.820
v polovici strany 80 hovorí:
1:16:34.820,1:16:36.569
„Napokon si pre
zmenu predstavme
1:16:36.569,1:16:41.069
združenie slobodných ľudí, ktorí pracujú
so spoločnými výrobnými prostriedkami
1:16:41.069,1:16:45.210
a svoje početné individuálne
pracovné sily vedome vynakladajú
1:16:45.210,1:16:48.609
ako jednu spoločenskú
pracovnú silu.“
1:16:48.609,1:16:52.099
Toto je jedna z mála pasáží, kde
Marx hovorí o akejsi predstave
1:16:52.099,1:16:56.840
socializmu a o tom, aký by
bol socializmus. A znova,
1:16:56.840,1:17:00.829
„Všetky určenia Robinsonovej
práce sa tu opakujú,
1:17:00.829,1:17:03.239
lenže spoločensky,
a nie individuálne.“
1:17:03.239,1:17:05.130
Ďalej hovorí o tom,
1:17:05.130,1:17:09.629
že spoločenské vzťahy by
v takejto spoločnosti
1:17:09.629,1:17:16.629
boli (s. 81) „priehľadne jednoduché
tak vo výrobe, ako aj v rozdeľovaní.“
1:17:16.780,1:17:21.350
Hovorí teda o veľmi
špecifickej črte,
1:17:21.350,1:17:24.989
nepriehľadnosti spoločenských vzťahov,
1:17:24.989,1:17:28.670
ktorou sa vyznačujú v kapitalizme,
a stavia ju do kontrastu s inými
1:17:28.670,1:17:33.260
spôsobmi výroby, aby
zdôraznil špecifickosť
1:17:33.260,1:17:37.159
sveta, v ktorom žijeme.
1:17:37.159,1:17:40.250
Ďalej uvádza
1:17:40.250,1:17:42.469
niekoľko poznámok,
1:17:42.469,1:17:46.249
ktoré sú zaujímavé i kontroverzné:
1:17:46.249,1:17:50.449
„Pre spoločnosť tovarových výrobcov,
ktorých všeobecný spoločenský výrobný vzťah
1:17:50.449,1:17:54.039
spočíva v tom, že sa správajú k svojim
výrobkom ako k tovarom, teda ako k hodnotám,
1:17:54.039,1:17:58.730
a v tejto vecnej forme dávajú svoje
súkromné práce do vzájomného vzťahu
1:17:58.730,1:18:02.310
ako rovnakú ľudskú prácu –
1:18:02.310,1:18:05.459
pre takúto spoločnosť je najviac
zodpovedajúcou formou náboženstva
1:18:05.459,1:18:09.789
kresťanstvo so svojím kultom
abstraktného človeka,
1:18:09.789,1:18:12.270
najmä v jeho buržoáznych vývinových
formách, v protestantizme, v deizme atď.“
1:18:12.270,1:18:15.710
Ako viete, Max Weber
neskôr túto tézu obrátil
1:18:15.710,1:18:19.619
a tvrdil, že kapitalizmus bol
v skutočnosti výrazom náboženskej viery,
1:18:19.619,1:18:20.900
kým Marx vlastne hovorí:
1:18:20.900,1:18:23.789
tieto zmeny v náboženstve,
vznik protestantstva,
1:18:23.789,1:18:25.209
boli obrazom, odrazom
1:18:25.209,1:18:29.649
vzostupu tovarových vzťahov,
nástupu teórie hodnoty,
1:18:29.649,1:18:30.250
hodnoty,
1:18:30.250,1:18:33.980
abstraktnej práce,
a tak ďalej.
1:18:33.980,1:18:36.780
A že daná podoba
náboženskej viery
1:18:36.780,1:18:39.119
v istom zmysle závisí od
1:18:39.119,1:18:45.799
premien v ekonomickej
a politickej štruktúre.
1:18:45.799,1:18:50.039
Ďalej poznamenáva, „V staroázijských,
antických atď. výrobných spôsoboch
1:18:50.039,1:18:53.170
hrá premena výrobku na tovar,
1:18:53.170,1:18:58.129
a teda jestvovanie ľudí ako
tovarových výrobcov, podradnú úlohu…“
1:18:58.129,1:19:02.799
Ďalej hovorí o dôsledkoch
1:19:02.799,1:19:06.909
trhovej výmeny na
náboženskú vieru.
1:19:06.909,1:19:09.500
A tieto rozličné druhy viery
a presvedčenia samozrejme
1:19:09.500,1:19:14.900
ovplyvňujú to, čo na s. 81 nazýva
„pupočnou šnúrou prirodzeného
1:19:14.900,1:19:20.049
rodového zväzku s ostatnými ľuďmi,
alebo…“ vzťahy bezprostednej nadvlády a poroby.
1:19:20.049,1:19:23.379
„Podmieňuje ich nízky stupeň
vývinu produktívnych síl práce
1:19:23.379,1:19:24.880
a tomu zodpovedajúce
1:19:24.880,1:19:28.920
obmedzené vzťahy ľudí
v materiálnom procese
1:19:28.920,1:19:29.659
výroby ich života,
1:19:29.659,1:19:33.419
teda voči sebe navzájom
a voči prírode.
1:19:33.419,1:19:37.989
Táto skutočná obmedzenosť sa ideálne odráža
v starých prírodných a ľudových náboženstvách.“
1:19:37.989,1:19:42.059
O čosi ďalej hovorí o tom, že „Podoba spoločenského
životného procesu, t. j. materiálneho výrobného procesu,
1:19:42.059,1:19:44.199
sa zbaví svojho zahmleného,
1:19:44.199,1:19:47.120
mystického závoja len vtedy,
keď sa ako produkt
1:19:47.120,1:19:50.919
slobodne zospoločenštených ľudí dostane
pod ich vedomú plánovitú kontrolu.
1:19:50.919,1:19:54.380
Na to je však potrebný
1:19:54.380,1:19:58.409
materiálny základ spoločnosti čiže
množstvo materiálnych existenčných podmienok,
1:19:58.409,1:20:05.409
ktoré sú zasa samy prirodzene vzniknutým produktom
dlhého a strastiplného historického vývinu.“
1:20:06.919,1:20:12.780
Tu Marxa vidíme špekulovať,
1:20:12.780,1:20:17.000
hovoriť o tom, že
myšlienky a viera
1:20:17.000,1:20:19.749
nie sú imúnne
1:20:19.749,1:20:24.699
voči takým vplyvom, a toto pokračuje
aj na nasledujúcich stranách.
1:20:24.699,1:20:27.469
Samozrejme, možno
diskutovať o tom,
1:20:27.469,1:20:29.380
do akej miery
1:20:29.380,1:20:32.099
sú tieto tvrdenia dôveryhodné.
1:20:32.099,1:20:33.989
Je však zrejmé,
1:20:33.989,1:20:39.599
ako vidno na s. 83 v poznámke
pod čiarou č. 33,
1:20:39.599,1:20:41.809
že Marxov argument
1:20:41.809,1:20:46.800
je redukcionistický,
1:20:46.800,1:20:49.969
keď hovorí, že:
1:20:49.969,1:20:52.909
„…môj názor, že určitý výrobný spôsob
1:20:52.909,1:20:57.760
a jemu zodpovedajúce výrobné vzťahy,
skrátka »ekonomická štruktúra spoločnosti
1:20:57.760,1:21:00.320
tvorí
1:21:00.320,1:21:05.129
reálnu základňu, nad ktorou sa
dvíha právna a politická nadstavba
1:21:05.129,1:21:09.440
a ktorej zodpovedajú určité
formy spoločenského vedomia«,
1:21:09.440,1:21:14.449
že »výrobný spôsob materiálneho života
podmieňuje sociálny, politický
1:21:14.449,1:21:17.399
a duševný životný proces vôbec«“
1:21:17.399,1:21:20.789
Toto Marx píše
1:21:20.789,1:21:22.270
v predslove k spisu
1:21:22.270,1:21:25.010
„Ku kritike politickej ekonómie“ (1859),
1:21:25.010,1:21:28.739
a drží sa toho
aj v Kapitáli.
1:21:28.739,1:21:31.150
Ide o redukcionistický argument,
1:21:31.150,1:21:32.800
podľa ktorého
1:21:32.800,1:21:35.909
na základe pochopenia
pracovného procesu
1:21:35.909,1:21:39.989
a povahy pracovného procesu, na základe
pochopenia, o čo v tomto procese ide,
1:21:39.989,1:21:43.039
ako ľudia organizujú svoju výrobu,
1:21:43.039,1:21:44.449
na základe tohto pochopenia
1:21:44.449,1:21:47.079
možno povedať veľa
1:21:47.079,1:21:49.449
o politike, o práve,
1:21:49.449,1:21:53.319
presvedčeniach a tak ďalej.
1:21:53.319,1:21:54.899
Nemusí sa vám páčiť
1:21:54.899,1:21:58.689
takýto redukcionistický argument. Môžete s ním
nesúhlasiť, ale treba si byť na čistom v tom,
1:21:58.689,1:22:00.919
že Marx to tvrdí.
1:22:00.919,1:22:03.379
Je o tom presvedčený
a považuje to
1:22:03.379,1:22:08.719
za dôležité.
1:22:08.719,1:22:10.339
Ja si myslím,
1:22:10.339,1:22:12.590
že ide o zaujímavú myšlienku,
1:22:12.590,1:22:17.169
ale ako všetky redukcionistické argumenty,
v konečnom dôsledku je nedostatočná.
1:22:17.169,1:22:21.149
Ale ak takúto redukcionistickú pozíciu
prijmete, začnete vidieť rôzne veci,
1:22:21.149,1:22:22.989
ktoré by ste si inak nevšimli.
1:22:22.989,1:22:27.280
A bez tohto redukcionistického
impulzu by Marx všeličo
1:22:27.280,1:22:30.869
nikdy nebol pochopil.
1:22:30.869,1:22:35.099
S podobným druhom redukcionizmu sa,
mimochodom, stretnete v biológii,
1:22:35.099,1:22:37.799
kde sa evolúcia
občas redukuje na
1:22:37.799,1:22:39.920
mikrofyziku a podobne.
1:22:39.920,1:22:41.139
A opäť,
1:22:41.139,1:22:45.920
možno tvrdiť, že takéto pokusy sú
v konečnom dôsledku neúspešné, že
1:22:45.920,1:22:51.310
napríklad evolúcia a genetické
dejiny dnes spolu súvisia,
1:22:51.310,1:22:55.470
ale také redukcionistické pokusy
viedli k veľmi dôležitým poznatkom
1:22:55.470,1:22:58.860
na poli biológie,
podobne ako
1:22:58.860,1:23:00.820
Marxovo
1:23:00.820,1:23:04.719
trvanie na princípoch
redukcionizmu
1:23:04.719,1:23:07.229
hrá veľmi dôležitú úlohu
1:23:07.229,1:23:11.129
v jeho skúmaní
a motívoch skúmania.
1:23:11.129,1:23:15.219
Nemám rád, keď niekto povie:
Aha, to je redukcionizmus
1:23:15.219,1:23:19.309
a preto tomu neverím.
1:23:19.309,1:23:22.949
Ak by ľudia nedokázali byť redukcionistami
v otázkach, ktoré nám kedysi boli úplne neznáme,
1:23:22.949,1:23:25.849
nevedeli by sme o ničom vôbec nič.
1:23:25.849,1:23:29.539
Vlastne sa vo vede neustále
snažíme zredukovať zložité veci
1:23:29.539,1:23:31.679
na jednoduché.
1:23:31.679,1:23:36.459
O tom sa veľa hovorí v súvislosti
s problémami výstavby poznania.
1:23:36.459,1:23:40.329
Jasné – chápeme, že svet je veľmi
zložitý, ale na druhej strane,
1:23:40.329,1:23:42.510
keď pochopíme niektoré
z tých jednoduchších vecí,
1:23:42.510,1:23:45.540
potom sa môžeme aj na zložité
veci pozrieť trochu inak,
1:23:45.540,1:23:48.199
a myslím, že o to ide aj Marxovi.
1:23:48.199,1:23:52.539
Ale tu je veľmi rezolútny,
v týchto pasážach veľmi
1:23:52.539,1:23:55.019
otvorene hovorí o tom,
1:23:55.019,1:23:59.349
že presvedčenia ľudí
1:23:59.349,1:24:03.379
sa nedajú oddeliť od povahy
politicko-ekonomického procesu,
1:24:03.379,1:24:06.769
v ktorom sú ľudia zapojení.
1:24:06.769,1:24:08.369
Chcem zdôrazniť, že
1:24:08.369,1:24:11.520
na strane 82
1:24:11.520,1:24:16.050
poznámka pod čiarou č. 32
1:24:16.050,1:24:20.599
je veľmi dôležitá, pretože tu rozoberá
to, čo nazýva hlavné nedostatky
1:24:20.599,1:24:27.469
klasickej politickej ekonómie.
1:24:27.469,1:24:30.549
Všíma si, že
1:24:30.549,1:24:36.269
by sme nemali robiť tú
istú chybu, teda chápať
1:24:36.269,1:24:39.109
teóriu hodnoty, teóriu
pracovnej hodnoty,
1:24:39.109,1:24:43.860
ako večnú prirodzenú
formu spoločenskej výroby.
1:24:43.860,1:24:46.230
Je to historický konštrukt,
1:24:46.230,1:24:52.400
a ako taký ho možno
historicky dekonštruovať.
1:24:52.400,1:24:55.109
No klasickí politickí
ekonómovia chápali
1:24:55.109,1:24:58.599
teóriu pracovnej hodnoty
ako pirodzenú.
1:24:58.599,1:25:02.570
Preto sa tiež vracali
k Robinsonovi Crusoe.
1:25:02.570,1:25:06.340
Čo by prirodzená bytosť robila
v prirodzenom stave? Nuž, robila by to,
1:25:06.340,1:25:10.389
čo Robinson Crusoe.
Čiže to, čo buržoa
1:25:10.389,1:25:19.339
17. storočia považoval za správne.
1:25:20.300,1:25:23.750
A na strane 82 píše,
1:25:23.750,1:25:27.749
že buržoázna politická ekonómia
„nikdy ani len nepoložila otázku,
1:25:27.749,1:25:32.400
prečo tento obsah nadobúda takúto
formu, prečo sa teda práca prejavuje
1:25:32.400,1:25:34.689
v hodnote
1:25:34.689,1:25:38.729
a miera práce
svojím trvaním
1:25:38.729,1:25:41.239
vo veľkosti hodnoty
produktu práce?
1:25:41.239,1:25:43.870
Formuly, ktoré majú
napísané na čele,
1:25:43.870,1:25:46.070
že patria takej
spoločenskej formácii,
1:25:46.070,1:25:50.629
kde človek ešte neovláda výrobný proces,
ale výrobný proces ovláda ľudí,
1:25:50.629,1:25:55.219
tieto formuly sú pre buržoázne vedomie
politickej ekonómie rovnako samozrejmou
1:25:55.219,1:26:00.710
prírodnou nevyhnutnosťou
ako sama produktívna práca.“
1:26:00.710,1:26:06.269
To je pomerne ničivá kritika
klasickej politickej ekonómie.
1:26:06.269,1:26:10.829
V istom zmysle bola
natoľko ničivá,
1:26:10.829,1:26:14.639
že po tom rozruchu,
čo nasledoval po Marxovi,
1:26:14.639,1:26:15.690
si ekonómia musela nájsť…
1:26:15.690,1:26:20.399
musela opustiť teóriu pracovnej hodnoty.
1:26:20.399,1:26:24.780
Takže teórie tzv. hraničného úžitku
v polovici 19. storočia,
1:26:24.780,1:26:28.870
si zoči-voči Marxovej kritike povedali:
jediný spôsob, ako to vyriešiť,
1:26:28.870,1:26:31.289
je zahodiť celú teóriu
pracovnej hodnoty.
1:26:31.289,1:26:35.739
Výsledkom bola teória hraničného
úžitku, ktorá o hodnote uvažuje
1:26:35.739,1:26:37.110
úplne inak.
1:26:37.110,1:26:41.830
Došlo k rekonštrukcii ekonómie ako
neoklasickej ekonómie, a nie klasickej
1:26:41.830,1:26:43.469
politickej ekonómie.
1:26:43.469,1:26:46.910
Pretože pri takejto kritike je veľmi ťažké
zostať prívržencom teórie pracovnej hodnoty.
1:26:46.910,1:26:53.420
Museli sa jej zbaviť, lebo inak
by skončili ako marxisti,
1:26:53.420,1:26:58.329
čo nikto nechcel, takže
klasických politických ekonómov
1:26:58.329,1:27:02.460
jednoducho zahodili,
odsunuli, najmä preto,
1:27:02.460,1:27:07.380
že Marx prišiel s kritikou, v dôsledku ktorej
sa už nedalo držať klasických pozícií bez toho,
1:27:07.380,1:27:13.779
aby ste uznali silu
Marxovej argumentácie.
1:27:13.779,1:27:17.579
Na strane 83 Marx píše:
„Do akej miery fetišizmus
1:27:17.579,1:27:21.499
tovarového sveta čiže predmetné
zdanie spoločenských určení práce
1:27:21.499,1:27:26.170
pomýlil časť ekonómov, dokazuje
okrem iného nudná a jalová škriepka
1:27:26.170,1:27:32.280
o úlohe prírody pri
tvorbe výmennej hodnoty.“
1:27:32.280,1:27:34.739
Samozrejme, táto škriepka trvá dodnes.
1:27:34.739,1:27:38.800
„Keďže výmenná hodnota je určitý spoločenský
spôsob, ako vyjadriť prácu vynaloženú na nejakú vec,
1:27:38.800,1:27:42.179
nemôže obsahovať viac prírodnej
látky ako povedzme
1:27:42.179,1:27:44.259
zmenkový kurz.“
1:27:44.259,1:27:47.289
Pokračuje tým, že hovorí
1:27:47.289,1:27:52.909
o ilúzii fyziokratov, podľa ktorej pozemková
renta vyrastá z pôdy, a nie zo spoločnosti.
1:27:52.909,1:27:55.289
Koniec je opäť zábavný,
1:27:55.289,1:27:58.030
lebo píše o tom,
1:27:58.030,1:28:01.320
čo by hovorili tovary,
keby vedeli rozprávať.
1:28:01.320,1:28:03.049
O jazyku tovarov
1:28:03.049,1:28:07.589
sa Marx už zmienil a nezastavili sme sa
pri tom, hoci je to celkom zaujímavé.
1:28:07.589,1:28:11.190
Každopádne: tovarový
fetišizmus. Má niekto
1:28:11.190,1:28:15.599
nejaké pripomienky? Nechcel by som priveľa
diskutovať o Marxovej zásadnej téze,
1:28:15.599,1:28:20.429
to môžeme inokedy. Chcem
prejsť aj druhú kapitolu,
1:28:20.429,1:28:23.699
takže sa do nej pusťme.
1:28:23.699,1:28:29.369
Druhá kapitola, dúfam,
nie je veľmi ťažká.
1:28:29.369,1:28:33.210
Marx tu jednoducho vykladá
1:28:33.210,1:28:38.819
podmienky výmeny.
1:28:38.819,1:28:39.790
Začína teda tým,
1:28:39.790,1:28:44.119
že povie,
1:28:44.119,1:28:47.670
že tovary nemôžu ísť na trh
samy, majú predsa majiteľov.
1:28:47.670,1:28:54.670
Treba teda čosi povedať nie len o tovaroch,
ale o vzťahu majiteľov k svojim tovarom.
1:28:55.189,1:28:57.990
A preto si Marx predstavuje
1:28:57.990,1:29:01.429
spoločnosť, v ktorej…
1:29:01.429,1:29:05.590
Na prvej strane druhej kapitoly, s. 85,
majitelia tovarov „Musia sa teda navzájom
1:29:05.590,1:29:07.989
uznávať ako súkromní vlastníci.
1:29:07.989,1:29:09.800
Tento právny vzťah,
1:29:09.800,1:29:12.370
ktorého formou je zmluva,
1:29:12.370,1:29:16.110
či už je podložená zákonom
alebo nie, je vôľový vzťah,
1:29:16.110,1:29:18.819
v ktorom sa odzrkadľuje
ekonomický vzťah.
1:29:18.819,1:29:23.260
Obsah tohto právneho vzťahu […] je
daný samým ekonomickým vzťahom.
1:29:23.260,1:29:26.989
Osoby tu existujú jedna pre druhú
len ako predstavitelia tovarov […]“,
1:29:26.989,1:29:33.219
a teraz sa pozrieme na „ekonomické
charakterové masky osôb“,
1:29:33.219,1:29:40.219
ktoré sú „len personifikáciou
ekonomických vzťahov“.
1:29:42.729,1:29:44.479
Pozrime sa najprv
na ten prvý kúsok.
1:29:44.479,1:29:49.839
Marx sa v celom Kapitáli
pozerá na personifikácie
1:29:49.839,1:29:51.379
spoločenských vzťahov.
1:29:51.379,1:29:55.750
Nebude hovoriť o jednotlivcoch.
1:29:55.750,1:29:59.090
Bude hovoriť o predávajúcich
a kupujúcich,
1:29:59.090,1:30:01.619
kapitalistoch a robotníkoch.
1:30:01.619,1:30:03.400
Bude hovoriť
1:30:03.400,1:30:05.689
o rolách.
1:30:05.689,1:30:08.769
Takže analýza sa
bude týkať toho,
1:30:08.769,1:30:12.029
čo ľudia v týchto rolách robia.
1:30:12.029,1:30:16.550
Jednotlivci môžu mať
aj iné roly
1:30:16.550,1:30:19.809
ale je pomerne obvyklé
1:30:19.809,1:30:22.919
povedať, že predmetom nášho skúmania
1:30:22.919,1:30:26.070
budú roly, a nie samotní ľudia.
1:30:26.070,1:30:31.050
Asi by ste nesúhlasili s názorom,
1:30:31.050,1:30:34.619
že diskusia o vzťahu medzi
1:30:34.619,1:30:37.429
vodičmi a chodcami
1:30:37.429,1:30:39.239
na uliciach Manhattanu
1:30:39.239,1:30:41.320
je nelegitímna, pretože
1:30:41.320,1:30:45.280
niektorí ľudia sú vodiči aj chodci.
1:30:45.280,1:30:47.380
Alebo by vám niekto vyčítal,
že nehovoríte o jednotlivcoch.
1:30:47.380,1:30:50.210
Vy by ste na to mohli povedať,
nie, má zmysel hovoriť o vzťahoch
1:30:50.210,1:30:55.439
chodcov a vodičov,
1:30:55.439,1:30:59.509
pretože sa tu deje čosi zaujímavé,
a samozrejme prídete na to,
1:30:59.509,1:31:03.199
že keď ste v aute ako vodič,
nadávate na chodcov,
1:31:03.199,1:31:06.790
a zase inokedy, keď ste chodec,
nadávate na vodičov.
1:31:06.790,1:31:09.949
Takže Marx bude hovoriť
o rolách, a bude takto hovoriť
1:31:09.949,1:31:11.429
celý čas.
1:31:11.429,1:31:14.429
Nebude veľa hovoriť o jednotlivcoch,
1:31:14.429,1:31:19.079
občas áno, ale zväčša hovorí o rolách.
1:31:19.079,1:31:24.059
A tieto roly sú v našom
prípade prísne vymedzené.
1:31:24.059,1:31:30.590
Všíma si jednotlivcov,
1:31:30.590,1:31:34.429
ktorí sú súkromnými vlastníkmi
1:31:34.429,1:31:37.419
tovaru, ktorý im patrí,
1:31:37.419,1:31:43.790
a s ktorým obchodujú v podmienkach
bez vonkajšieho donútenia.
1:31:43.790,1:31:48.530
Existuje tu teda vzájomný
1:31:48.530,1:31:53.219
rešpekt voči právam jednotlivcov.
1:31:53.219,1:31:57.820
To je vlastne opis právneho
1:31:57.820,1:32:02.559
a politického rámca, potrebného
na správne fungovanie trhov.
1:32:02.559,1:32:06.109
A v tomto kontexte píše:
1:32:06.109,1:32:09.800
Tovar je (s. 86)
1:32:09.800,1:32:15.279
„rodený leveller a cynik“
1:32:15.279,1:32:22.279
„vždy ochotný vymeniť si nielen dušu,
ale aj telo s každým iným tovarom…“
1:32:23.099,1:32:27.260
Majiteľ je ochotný
zbaviť sa ho,
1:32:27.260,1:32:31.389
kupujúci je ochotný
vziať si ho.
1:32:31.389,1:32:38.940
„Všetky tovary nemajú úžitkovú hodnotu pre svojich majiteľov,
ale majú úžitkovú hodnotu pre svojich nemajiteľov.
1:32:38.940,1:32:44.159
Preto musia všestranne
prechádzať z ruky do ruky.“
1:32:44.159,1:32:49.579
Tento argument je opäť
historicky špecifický.
1:32:49.579,1:32:54.949
Marx si v poznámke pod čiarou
trochu uťahuje z Proudhona,
1:32:54.949,1:32:58.420
z jeho anarchistickej vízie,
1:32:58.420,1:33:03.399
pretože Proudhon podľa Marxa
1:33:03.399,1:33:08.020
zobral pojem spravodlivosti,
buržoázny pojem spravodlivosti,
1:33:08.020,1:33:11.760
a buržoázny pojem práce,
1:33:11.760,1:33:14.380
pracovných vstupov, ako základ
1:33:14.380,1:33:19.749
budovania alternatívnej spoločnosti,
čo bolo podľa Marxa absurdné,
1:33:19.749,1:33:23.400
pretože to znamená prevziať
1:33:23.400,1:33:27.600
buržoázne vedomie v čistej podobe
1:33:27.600,1:33:30.989
a tvrdiť, že toto je spôsob, ako uniknúť
1:33:30.989,1:33:39.559
z buržoáznej spoločnosti.
Marx na to povie: nezmysel.
1:33:39.559,1:33:43.049
V druhej kapitole potom
do istej miery prechádzame
1:33:43.049,1:33:50.049
rekapituláciou spôsobu, akým
sa vykryštalizujú peniaze.
1:33:50.110,1:33:57.110
Ako Marx píše na s. 87: „Peňažný kryštál
je nevyhnutným produktom výmenného procesu…“
1:33:57.639,1:34:01.929
a „Historické rozšírenie
a prehĺbenie výmeny
1:34:01.929,1:34:05.679
rozvíja protiklad medzi úžitkovou hodnotou
a hodnotou, ktorý drieme v povahe tovaru.“
1:34:05.679,1:34:08.610
Na myšlienku tohto protikladu
sme už narazili.
1:34:08.610,1:34:10.920
Teraz sa k tomu vracia, rozvíja ju.
1:34:10.920,1:34:14.979
„Potreba, aby sa tento protiklad
vyjadril navonok pre výmenný styk,
1:34:14.979,1:34:17.170
vedie k vzniku
1:34:17.170,1:34:21.329
samostatnej formy hodnoty
tovaru a nedá pokoj,
1:34:21.329,1:34:25.220
kým ju definitívne nedosiahne
zdvojením tovaru
1:34:25.220,1:34:27.550
na tovar a peniaze.“
1:34:27.550,1:34:28.270
Inými slovami,
1:34:28.270,1:34:30.949
znova tu ide
o výmenný proces,
1:34:30.949,1:34:35.940
ktorý narastá a plodí
toto oddelenie.
1:34:35.940,1:34:41.699
Toto oddelenie však predpokladá,
1:34:41.699,1:34:45.760
ako píše na konci s. 87, že
máme do činenia s jednotlivcami,
1:34:45.760,1:34:47.269
súkromnými vlastníkmi,
1:34:47.269,1:34:52.769
a že „Veci samy osebe sú pre človeka
niečo vonkajšie, a preto sú scudziteľné.“
1:34:52.769,1:34:54.889
Scudziteľné v tomto prípade znamená:
1:34:54.889,1:35:00.719
Nie sú mojou bytostnou súčasťou,
môžem sa ich kedykoľvek zbaviť.
1:35:00.719,1:35:05.480
Kedykoľvek zbaviť sa môžete toho,
čo máte. Ak vás však k niečomu
1:35:05.480,1:35:10.199
viaže hlboké puto, nebudete sa toho môcť
zbaviť. Predpoklad je však taký, že
1:35:10.199,1:35:14.919
tovary sú takto scudziteľné.
1:35:14.919,1:35:19.099
A na strane 88 píše, že „Neustálym
opakovaním sa výmena
1:35:19.099,1:35:24.749
stáva pravidelným
spoločenským procesom.“
1:35:24.749,1:35:28.659
Tento všeobecný
spoločenský ekvivalent
1:35:28.659,1:35:32.199
prechádza rôznymi
spoločenskými poriadkami.
1:35:32.199,1:35:34.579
Na strane 89 hovorí o tom, že
1:35:34.579,1:35:39.909
„V tej istej miere, v akej tovarová
výmena láme iba svoje miestne putá,
1:35:39.909,1:35:44.309
a hodnota tovaru sa teda
rozvíja na materializáciu
1:35:44.309,1:35:45.039
ľudskej práce vôbec,
1:35:45.039,1:35:49.030
prechádza peňažná forma na tovary,
1:35:49.030,1:35:53.019
ktoré sú od prírody vhodné na
spoločenskú funkciu všeobecného ekvivalentu,
1:35:53.019,1:36:00.000
na drahé kovy.“
1:36:00.000,1:36:05.000
Zlato a striebro.
1:36:05.000,1:36:09.409
To vedie k ďalšej
dôležitej úvahe,
1:36:09.409,1:36:13.729
tiež na strane 89
1:36:13.729,1:36:16.139
tiež na strane 89
1:36:16.139,1:36:17.329
tiež na strane 89
1:36:17.329,1:36:21.719
„Videli sme, že peňažná forma je len
odrazom vzťahov všetkých ostatných tovarov
1:36:21.719,1:36:26.369
spätých s jedným tovarom.
To, že peniaze sú tovarom,
1:36:26.369,1:36:29.090
je objavom len pre toho,
1:36:29.090,1:36:29.900
kto vychádza
1:36:29.900,1:36:36.900
z ich hotovej podoby, aby
ich dodatočne analyzoval.“
1:36:37.479,1:36:41.849
Potom trochu hovorí o tom,
že peniaze môžu nadobudnúť
1:36:41.849,1:36:45.609
symbolickú podobu.
A potom píše:
1:36:45.609,1:36:51.269
„V tomto zmysle by bol
každý tovar znakom“
1:36:51.269,1:36:55.509
Znakom čoho? Znakom hodnoty.
1:36:55.509,1:37:02.509
„…vecným obalom ľudskej práce,
ktorá sa naň vynaložila.“
1:37:02.649,1:37:08.780
Často sa hovorí o tom,
ako chápať symbolické
1:37:08.780,1:37:13.019
aspekty ekonomík,
ako funguje symbolická ekonomika?
1:37:13.019,1:37:18.839
Marx tu otvára možnosť absorbovať
túto analýzu, čo by si vyžadovalo
1:37:18.839,1:37:23.710
určité úpravy, ale táto otázka sa dá
včleniť do Marxovej analýzy,
1:37:23.710,1:37:26.329
pretože si jasne uvedomuje,
1:37:26.329,1:37:28.099
že od samého začiatku
1:37:28.099,1:37:31.550
sú tovary symbolmi,
1:37:31.550,1:37:33.940
znakmi stelesnenej ľudskej práce.
1:37:33.940,1:37:39.090
Takže celý čas sa vlastne zaoberáme
symbolickou ekonomikou.
1:37:39.090,1:37:42.570
Povaha takýchto symbolických
ekonomík sa však
1:37:42.570,1:37:44.989
môže meniť.
1:37:44.989,1:37:49.429
Na to sa dá pozerať z hľadiska
našej súčasnej spoločnosti.
1:37:49.429,1:37:50.819
Treba si však
1:37:50.819,1:37:53.239
dať pozor na to,
1:37:53.239,1:37:56.840
aby sme neoddelili túto
symbolickú kvalitu
1:37:56.840,1:38:01.869
od jej zakotvenia
v teórii hodnoty.
1:38:01.869,1:38:05.260
Túto vlastnosť symbolov
treba vždy odvodiť
1:38:05.260,1:38:13.059
od týchto koreňov.
A ako hovorí,
1:38:13.059,1:38:15.150
v polovici strany 91,
1:38:15.150,1:38:19.939
„Ťažkosť nie je v tom, aby sme
pochopili, že peniaze sú tovarom,
1:38:19.939,1:38:24.550
ale v tom, ako, prečo a čím
1:38:24.550,1:38:29.769
sa tovar stáva peniazmi.“
1:38:29.769,1:38:32.800
To je ten hlavolam,
ktorým sa Marx zaoberal
1:38:32.800,1:38:39.800
v týchto častiach.
1:38:40.559,1:38:44.780
Preto na strane 91 dole
hovorí o mágii peňazí,
1:38:44.780,1:38:48.110
celkom dole.
1:38:48.110,1:38:52.179
A potom prichádza veľmi,
veľmi dôležitá veta:
1:38:52.179,1:38:57.409
„Čisto atomistické
správanie ľudí
1:38:57.409,1:38:59.639
v ich
1:38:59.639,1:39:03.859
spoločenskom výrobnom procese,
a teda vecná podoba
1:39:03.859,1:39:08.760
ich vlastných výrobných vzťahov, nezávislá od
ich kontroly a vedomého individuálneho konania,
1:39:08.760,1:39:12.879
prejavujú sa predovšetkým v tom,
1:39:12.879,1:39:17.789
že produkty ich práce všeobecne
nadobúdajú tovarovú formu.
1:39:17.789,1:39:19.349
Záhada fetiša peňazí
1:39:19.349,1:39:20.879
je len viditeľnou,
1:39:20.879,1:39:24.539
do očí bijúcou
1:39:24.539,1:39:29.229
záhadou fetiša tovaru.“
1:39:29.229,1:39:31.759
Marx tu akceptuje
1:39:31.759,1:39:37.380
Smithovu víziu
1:39:37.380,1:39:42.789
dokonale fungujúcej
trhovej ekonomiky,
1:39:42.789,1:39:48.900
v ktorej rozhodnutia
riadi neviditeľná ruka.
1:39:48.900,1:39:51.309
Nikto nie je šéfom,
1:39:51.309,1:39:55.159
žiadna osoba nemôže
ovládať ostatných,
1:39:55.159,1:39:57.879
každý sa musí riadiť tým,
1:39:57.879,1:40:04.590
čo Marx neskôr nazve doncujúcimi
zákonmi konkurencie na trhu.
1:40:04.590,1:40:08.190
Smithova téza bola,
1:40:08.190,1:40:12.249
že v skutočnosti nezáleží
na individuálnych motívoch
1:40:12.249,1:40:16.099
podnikateľov a nezávislých
indivíduí, aktérov trhu,
1:40:16.099,1:40:21.280
že môžu byť chamtiví,
altruistickí, akíkoľvek.
1:40:21.280,1:40:24.739
Môžu byť milí, krutí,
1:40:24.739,1:40:28.429
ale v konečnom dôsledku
podľa Smitha
1:40:28.429,1:40:33.739
takíto nezávislí jednotlivci,
slobodne konajúci na trhu,
1:40:33.739,1:40:38.690
sledujúci vlastné záujmy, potreby
a túžby, akokoľvek uznajú za vhodné,
1:40:38.690,1:40:43.949
vytvárajú spoločenský výsledok,
1:40:43.949,1:40:50.949
ktorý sprostredkovaný neviditeľnou rukou trhu
vedie k všeobecnému prospechu všetkých.
1:40:51.749,1:40:55.940
Marx túto víziu prijíma.
1:40:55.940,1:40:59.769
Je veľmi dôležité pochopiť, prečo.
1:40:59.769,1:41:05.029
Marxov Kapitál je kritikou
klasickej politickej ekonómie.
1:41:05.029,1:41:08.449
Klasická politická
ekonómia tvrdila,
1:41:08.449,1:41:11.790
že ak necháme trh na pokoji,
1:41:11.790,1:41:14.840
všetko bude v poriadku.
1:41:14.840,1:41:21.840
Ak sa dokážeme zbaviť štátu,
kontroly monopolov,
1:41:22.499,1:41:28.199
ak sa nám to podarí, dostaneme
spoločenský poriadok, ktorý bude
1:41:28.199,1:41:32.739
mimoriadne dynamický
a sociálne spravodlivý.
1:41:32.739,1:41:36.239
To bol Smithov utopický sen.
1:41:36.239,1:41:38.339
Bol to aj Ricardov utopický sen.
1:41:38.339,1:41:44.389
Išlo o sen liberálnej teórie.
1:41:44.389,1:41:49.309
Dnes je snom neoliberálnej teórie.
1:41:49.309,1:41:54.309
Nechajme trh robiť svoju prácu
a všetko bude v poriadku.
1:41:54.309,1:41:57.409
Marx má v tomto
momente na výber.
1:41:57.409,1:42:02.199
Mohol by jednoducho tvrdiť,
že trhy nefungujú.
1:42:02.199,1:42:06.429
Existujú monopoly, moc a tak ďalej.
1:42:06.429,1:42:08.430
Chaos, ničenie a tak ďalej.
1:42:08.430,1:42:16.379
Marx by mohol povedať, že tento
utopický projekt jednoducho neakceptuje.
1:42:16.379,1:42:18.980
Alebo, ako to robí tu,
1:42:18.980,1:42:23.179
prijať podmienky
tohto utopického sna,
1:42:23.179,1:42:25.119
a položiť si otázku:
1:42:25.119,1:42:30.300
Naozaj bude na prospech všetkým?
1:42:30.300,1:42:35.590
A veľkou tézou Kapitálu bude,
Nie!
1:42:35.590,1:42:39.320
Je to len na prospech buržoázie,
1:42:39.320,1:42:42.799
na prospech veľkoburžoázie,
1:42:42.799,1:42:45.859
a v neprospech robotníkov,
1:42:45.859,1:42:48.570
vo všetkých ohľadoch.
1:42:48.570,1:42:50.579
Čím viac sa priblížime
1:42:50.579,1:42:56.239
realizácii tohto utopického projektu
liberálnej, neoliberálnej teórie,
1:42:56.239,1:42:59.229
tým väčšia bude sociálna nerovnosť,
1:42:59.229,1:43:04.650
tým väčšia bude miera
nespravodlivosti v spoločnosti,
1:43:04.650,1:43:07.659
a tým väčšie bude ničenie
1:43:07.659,1:43:12.479
životného prostredia a pracujúcich.
1:43:12.479,1:43:18.419
Marx teda prijíma predpoklady diskusie
v klasickej politickej ekonómii,
1:43:18.419,1:43:26.829
aby ukázal, že sa ekonómia
mýli, pokiaľ ide o jej dôsledky.
1:43:26.829,1:43:30.920
A bude to ukazovať
krok za krokom.
1:43:30.920,1:43:34.530
Pritom bude predpokladať,
1:43:34.530,1:43:37.570
že klasické
1:43:37.570,1:43:41.059
podmienky, ktoré predstavuje
Smithova neviditeľná ruka,
1:43:41.059,1:43:47.010
skutočne existujú, že sa
ich podarilo dosiahnuť.
1:43:47.010,1:43:50.809
My vieme, že k tomu nikdy nedošlo.
1:43:50.809,1:43:56.109
Prešli sme si však istými historickými
obdobiami, v ktorých sa o to ľudia pokúsili,
1:43:56.109,1:44:00.900
napríklad v posledných 30 rokoch.
1:44:00.900,1:44:02.590
Takže Marx
1:44:02.590,1:44:07.370
sa pokúša dekonštruovať
1:44:07.370,1:44:13.929
klasickú politicko-ekonomickú
víziu liberálnej buržoázie,
1:44:13.929,1:44:20.929
aby ukázal, že slúži záujmom
liberálnej buržoázie.
1:44:21.039,1:44:24.309
Nás to však dostáva
do istého problému.
1:44:24.309,1:44:28.539
Pri čítaní Marxovej analýzy musíme
byť veľmi opatrní.
1:44:28.539,1:44:33.519
Hovorí o kapitalistickej spoločnosti,
alebo o teoretickej spoločnosti,
1:44:33.519,1:44:35.449
o ktorej sníval Adam Smith
1:44:35.449,1:44:39.099
a klasickí politickí ekonómovia?
1:44:39.099,1:44:43.310
A tieto dve veci sú niekedy
v nesúlade,
1:44:43.310,1:44:44.909
narážajú na seba.
1:44:44.909,1:44:49.380
Treba si na to dať pozor. Niekedy Marx
hovorí veci, ktoré nie sú nerealistické
1:44:49.380,1:44:54.380
práve v dôsledku predpokladu, ktorý prijíma.
1:44:54.380,1:44:55.629
Takže tak to je.
1:44:55.629,1:44:58.659
Náš čas vypršal,
1:44:58.659,1:45:02.409
nabudúce si prečítajte
kapitolu o peniazoch,
1:45:02.409,1:45:04.709
celú kapitolu o peniazoch.
1:45:04.709,1:45:10.219
Porozmýšľajte o jej štruktúre.
1:45:10.219,1:45:13.309
Je to veľmi ťažká kapitola,
1:45:13.309,1:45:18.709
takmer všetci to pri nej vzdajú.
1:45:18.709,1:45:20.539
Ak sa ňou prehryziete,
1:45:20.539,1:45:22.459
budete
1:45:22.459,1:45:24.760
v pohode.
1:45:24.760,1:45:28.519
Prejdeme si ju nabudúce. Ďakujem.
