Once you have translated a line of English text, replace the English text with the new translation.
Please do not change the time codes.
0:00:00.000,0:00:01.569
» CITÁCIE PODĽA slov. vydania I. zväzku Kapitálu z r. 1985
(prel. prof. dr. Štefan Heretik, DrSc.). «
0:00:01.569,0:00:02.840
» NEIL SMITH: Dnes vás čaká niečo extra.
0:00:02.840,0:00:07.259
Budeme sa rozprávať
s Davidom Harveym
0:00:07.259,0:00:08.809
o prednáškach, ktoré, myslím,
0:00:08.809,0:00:11.300
robí už asi štyridsať rokov.
0:00:11.300,0:00:13.919
Ide o prednášky o Marxovom Kapitáli.
Volám sa Neil Smith.
0:00:13.919,0:00:19.019
Učím antropológiu a geografiu na
City University v New Yorku
0:00:19.019,0:00:21.640
a David je mojím kolegom,
odkedy sem prišiel.
0:00:21.640,0:00:25.199
No predtým, dávno,
asi tridsať rokov predtým,
0:00:25.199,0:00:30.009
som bol Davidov študent na univerzite
Johns Hopkins v Baltimore, a tam
0:00:30.009,0:00:33.180
som sa prvýkrát dozvedel
0:00:33.180,0:00:37.580
o Kapitáli, a tam som ho
prvýkrát prečítal
0:00:37.580,0:00:41.620
práve s Davidom.
David, čo ťa inšpirovalo
0:00:41.620,0:00:44.570
k tomu, aby si si prečítal Kapitál?
Predpokladám, že to bolo
0:00:44.570,0:00:46.830
na samom začiatku 70. rokov.
0:00:46.830,0:00:48.790
» DAVID HARVEY: Bol to jeden
0:00:48.790,0:00:50.480
z tých historických momentov
0:00:50.480,0:00:53.360
keď sa to jednoducho zdalo
ako správna vec.
0:00:53.360,0:00:56.320
Prišiel som z Anglicka,
0:00:56.320,0:00:59.770
v lete 1969 som
z lode vystúpil v USA.
0:00:59.770,0:01:01.670
Prišiel som do Baltimoru,
0:01:01.670,0:01:07.250
kde v roku 1968 došlo
k obrovskej erupcii násilia
0:01:07.250,0:01:11.240
po zavraždení Martina Luthera Kinga,
0:01:11.240,0:01:14.660
otázky občianskych práv boli v meste
0:01:14.660,0:01:17.750
veľmi vypuklé, rovnako ako rasizmus,
0:01:17.750,0:01:20.530
vojna vo Vietname bola v plnom prúde,
0:01:20.530,0:01:21.970
protivojnové protesty
0:01:21.970,0:01:24.030
naberali na intenzite.
0:01:24.030,0:01:27.620
Bola to veľmi, veľmi zmätená doba…
0:01:27.620,0:01:29.560
A pamätám sa, že
0:01:29.560,0:01:32.330
asi v decembri 1969
0:01:32.330,0:01:36.530
bol v Chicagu zavraždený Fred Hampton
0:01:36.530,0:01:37.920
jeden z vodcov Čiernych panterov,
0:01:37.920,0:01:39.489
a krátko potom,
0:01:39.489,0:01:41.700
v máji 1970, došlo k masakre
0:01:41.700,0:01:44.740
na Kentskej štátnej univerzite v Ohiu.
0:01:44.740,0:01:48.020
Obrovský štrajk študentov, milióny
študentov v celých Spojených štátoch
0:01:48.020,0:01:52.100
začali štrajkovať. A potom streľba
na Jackonskej štátnej univerzite.
0:01:52.100,0:01:57.970
Išlo o veľmi, veľmi
pohnutú dobu.
0:01:57.970,0:01:59.009
Myslím si tiež,
0:01:59.009,0:02:03.119
aspoň pokiaľ ide o mňa, že tu bol
pocit, že s tým, čo sa deje,
0:02:03.119,0:02:07.290
sa nevieme vysporiadať
a vysvetliť si to.
0:02:07.290,0:02:11.800
Vyškolili ma ako spoločenského vedca,
ktorý nad vecami premýšľa, no nedokázal som
0:02:11.800,0:02:13.499
nájsť taký rámec, ktorý by zahŕňal
všetko, čo sa dialo.
0:02:13.499,0:02:17.539
Tak som niekoľkým doktorandom navrhol:
„Neprečítame si Kapitál?“
0:02:17.539,0:02:18.770
Keďže išlo o knihu, ktorú sme nečítali,
0:02:18.770,0:02:20.669
možno v nej bude niečo,
0:02:20.669,0:02:21.980
čo by mohlo fungovať.
0:02:21.980,0:02:25.829
A tak sme si k tomu sadli
a začali s čitateľskou skupinou.
0:02:25.829,0:02:30.779
Tým sa to všetko začalo.
Knihu sme prečítali,
0:02:30.779,0:02:32.599
ale vôbec sme jej neporozumeli,
0:02:32.599,0:02:35.059
Nič sme nepochopili.
Keď nad tým teraz premýšľam,
0:02:35.059,0:02:38.499
cítil by som sa veľmi trápne, keby som mal dnes počúvať,
čo sme o tejto knihe hovorili počas prvého roka.
0:02:38.499,0:02:42.679
Slepý viedol slepcov naprieč jedným
obrovským textom.
0:02:42.679,0:02:45.509
Nevedeli sme, čo vlastne robíme,
ale napadlo nám: „No, raz sme to zvládli,
0:02:45.509,0:02:49.189
ale mali by sme si to zopakovať,
pretože to nebolo celkom ono.“
0:02:49.189,0:02:51.799
Vtedy som sa však naučil
jednu vec,
0:02:51.799,0:02:56.359
že totiž človek začne rozumieť Kapitálu
až vtedy, keď sa dostane na koniec.
0:02:56.359,0:02:58.950
Je veľmi ťažké dospieť už…
0:02:58.950,0:02:59.979
» NEIL SMITH: Jasné.
0:02:59.979,0:03:02.049
» DAVID HARVEY: …na začiatku
k nejakému jasnému porozumeniu.
0:03:02.049,0:03:04.449
Na ďalší rok sme sa teda rozhodli
skúsiť to znova,
0:03:04.449,0:03:05.800
a tak sme i urobili.
0:03:05.800,0:03:08.009
Pomyslel som si,
0:03:08.009,0:03:10.700
toto je celkom zaujímavé,
črtá sa tu akýsi rámec,
0:03:10.700,0:03:15.739
ktorý by mi mohol pomôcť vysvetliť,
čo sa deje. A tak mi napadlo, že treba pokračovať.
0:03:15.739,0:03:18.010
V mojom okolí boli ďalší ľudia
0:03:18.010,0:03:21.079
ako ja, ktorí mali pocit, že potrebujú
určitý rámec a tak som si,
0:03:21.079,0:03:22.829
krok za krokom,
0:03:22.829,0:03:26.049
začal hovoriť:
Budem to robiť každý rok.
0:03:26.049,0:03:29.609
Samozrejme, jedna z vecí, ktoré sa
v takých prípadoch stanú, je,
0:03:29.609,0:03:33.289
že zrazu vás všetci
nazývajú marxistom.
0:03:33.289,0:03:37.059
Nemal som potuchy, kto je to marxista,
a spočiatku mi na tom
0:03:37.059,0:03:40.139
ani nezáležalo. No zrazu,
pretože tú knihu čítate
0:03:40.139,0:03:42.289
a beriete ju vážne,
0:03:42.289,0:03:45.709
a chcete vedieť viac o tom,
ako sa na svet pozerať touto optikou,
0:03:45.709,0:03:49.349
zrazu zistíte, že sa nachádzate v tejto časti
politického spektra. A potom si poviete,
0:03:49.349,0:03:54.649
nuž, ak som teda údajne marxista, asi
som naozaj marxista. Takže…
0:03:54.649,0:03:56.979
» NEIL SMITH: Myslím, že by bolo užitočné,
0:03:56.979,0:03:59.859
keďže budú nasledovať prednášky,
0:03:59.859,0:04:02.680
keby si krátko načrtol,
0:04:02.680,0:04:04.249
krátko pohovoril o tom,
0:04:04.249,0:04:11.290
čo považuješ za najlepšie miesta
v kapitolách prvého zväzku Kapitálu.
0:04:11.290,0:04:15.229
» DAVID HARVEY: Jednou z vecí, ktoré
sa podľa mňa naozaj vyplatí urobiť,
0:04:15.229,0:04:16.359
a zároveň jedným z dôvodov
0:04:16.359,0:04:20.750
prečo ma tak baví vyučovať tento kurz
takýmto spôsobom,
0:04:20.750,0:04:24.639
je, že veľa ľudí absolvovalo predmety,
kde sa trochu zaoberali Marxom,
0:04:24.639,0:04:28.870
trochu Weberom, Durkheimom a podobne.
Čítali pár úryvkov z Marxa a tak,
0:04:28.870,0:04:31.620
no nikdy nečítali celé dielo,
0:04:31.620,0:04:36.430
ktoré predstavuje úžasnú literárnu stavbu.
Jednou z vecí, ktoré teda chcem
0:04:36.430,0:04:38.139
skutočne zdôrazniť je,
0:04:38.139,0:04:40.349
že sa Kapitál naozaj dobre číta!
0:04:40.349,0:04:44.919
Keď prekonáte ťažkosti spojené s jazykom
a zápasením s rôznymi
0:04:44.919,0:04:50.120
pojmami a podobne, je to skutočne, skutočne
dynamická kniha, ktorá má dobrý spád.
0:04:50.120,0:04:54.840
A tento spád sa začína už v prvej kapitole,
ktorá je len o jednoduchom pojme tovaru.
0:04:54.840,0:04:59.190
Idete do supermarketu, nájdete si tovar,
kúpite si ho, priveziete domov a zjete ho,
0:04:59.190,0:05:03.629
oblečiete si ho, a tak ďalej,
0:05:03.629,0:05:08.710
a Kapitál sa začína takouto vecou,
ktorú všetci poznáme, a krok za krokom
0:05:08.710,0:05:10.649
vás prevedie celou cestou,
0:05:10.649,0:05:14.499
ktorá ukazuje, ako funguje
kapitalistická ekonomika.
0:05:14.499,0:05:20.509
A na tomto základa vystavia tie
vhľady, šokujúce vhľady, napríklad o tom,
0:05:20.509,0:05:24.150
prečo existuje nezamestnanosť,
alebo prečo prebieha
0:05:24.150,0:05:26.290
boj o čas,
0:05:26.290,0:05:28.309
prečo sa kapitalisti neustále snažia
0:05:28.309,0:05:30.529
odtrhnúť si trochu z vášho času,
0:05:30.529,0:05:33.270
prečo žijeme život vo svete,
0:05:33.270,0:05:35.050
ktorý je
0:05:35.050,0:05:39.090
zorganizovaný okolo istej predstavy
temporality, časovosti,
0:05:39.090,0:05:43.150
a aké v rámci toho všetkého existujú
vzťahy útlaku. Myslím si teda,
0:05:43.150,0:05:46.979
že Kapitál je veľmi osvecujúci.
0:05:46.979,0:05:53.979
0:06:05.360,0:06:09.099
Cieľom tohto kurzu je,
0:06:09.099,0:06:14.189
aby ste si prečítali túto knihu,
0:06:14.189,0:06:18.189
a čítali ju čo najväčšmi takým spôsobom,
ako si to predstavoval Marx.
0:06:18.189,0:06:20.869
To znie dosť absurdne, pretože
0:06:20.869,0:06:22.789
knihu ste ešte nečítali, a tak
0:06:22.789,0:06:24.779
nemôžete vedieť, aká bola táto
0:06:24.779,0:06:26.749
Marxova predstava.
0:06:26.749,0:06:31.630
No jednou z vecí, ktoré by žiadal, je,
aby ste tú knihu predovšetkým čítali.
0:06:31.630,0:06:35.479
Z tohto kurzu teda
budete mať oveľa viac,
0:06:35.479,0:06:38.349
ak budete čítať dohodnuté časti
0:06:38.349,0:06:42.029
ešte pred hodinou, než ak budete
len sedieť a počúvať.
0:06:42.029,0:06:46.080
Na to je ešte ďalší dôvod,
ktorý spočíva v tom,
0:06:46.080,0:06:49.729
že pri čítaní Kapitálu
musíte neustále zápasiť
0:06:49.729,0:06:52.990
s porozumením.
0:06:52.990,0:06:56.190
A v tomto zápase môžete
0:06:56.190,0:06:58.379
sami dospieť k vlastnému
0:06:58.379,0:06:59.880
porozumeniu tomu, čo Marx predstavuje,
0:06:59.880,0:07:04.520
a čo to pre vás znamená. Takže tu ide
o akýsi boj medzi vami a knihou,
0:07:04.520,0:07:06.969
vami a týmto textom,
0:07:06.969,0:07:07.860
ktorý by som chcel
0:07:07.860,0:07:11.699
podporiť.
0:07:11.699,0:07:13.749
Pritom však čelíme
0:07:13.749,0:07:18.099
istému problému, ktorý
je spôsobený tým,
0:07:18.099,0:07:22.659
že je ťažké k tejto knihe pristúpiť
bez akýchkoľvek predsudkov.
0:07:22.659,0:07:25.050
Každý z vás už počul
o Karlovi Marxovi
0:07:25.050,0:07:30.209
a každý pozná termíny
marxizmus a marxista,
0:07:30.209,0:07:33.379
termíny, s ktorými sa viažu
0:07:33.379,0:07:35.509
najrôznejšie konotácie.
0:07:35.509,0:07:41.370
Preto vás už na samom začiatku musím
požiadať, aby ste odložili mnohé
0:07:41.370,0:07:43.689
tieto predsudky, mnohé z toho,
0:07:43.689,0:07:47.289
čo si myslíte, že o Marxovi viete,
a pokúsili sa jednoducho čítať text
0:07:47.289,0:07:52.179
a zistiť, čo sa Marx
skutočne snažil povedať.
0:07:52.179,0:07:55.229
To, samozrejme, nie je
0:07:55.229,0:07:59.270
jednoduché z mnohých
iných dôvodov,
0:07:59.270,0:08:03.679
o ktorých chcem na úvod hovoriť.
0:08:03.679,0:08:06.870
Časť predsudkov,
s ktorými zvykneme
0:08:06.870,0:08:09.680
pristupovať k textu tohto druhu,
0:08:09.680,0:08:13.610
pochádza z našej vlastnej
intelektuálnej histórie,
0:08:13.610,0:08:17.449
z nášho vlastného
intelektuáneho formovania.
0:08:17.449,0:08:21.009
U doktorandov
0:08:21.009,0:08:26.249
toto intelektuálne formovanie často
vychádza z aparátu ich vednej disciplíny,
0:08:26.249,0:08:27.530
z disciplinárnych záležitostí,
0:08:27.530,0:08:30.169
z predmetu záujmu ich disciplíny.
0:08:30.169,0:08:32.580
Preto majú sklon
0:08:32.580,0:08:37.050
pristupovať k textu
zo stanoviska svojej disciplíny.
0:08:37.050,0:08:42.720
Jedna zo skvelých vecí na Marxovi je,
že nikdy nezískal platené miesto v nejakej disciplíne,
0:08:42.720,0:08:46.090
a ak ho chcete čítať správne, potom musíte
zabudnúť na to, že chcete byť profesionálmi
0:08:46.090,0:08:48.130
vo vašej disciplíne –
0:08:48.130,0:08:51.600
samozrejme, nie natrvalo, ale aspoň
počas trvania tohto kurzu.
0:08:51.600,0:08:53.350
Musíte premýšľať nad tým,
0:08:53.350,0:08:54.430
čo Marx hovorí,
0:08:54.430,0:08:58.400
nezávisle od
0:08:58.400,0:09:03.270
aparátu vašej disciplíny,
s ktorým obvykle pristupujete k veciam.
0:09:03.270,0:09:07.800
Ďalší dôvod, prečo to hovorím, je,
že Kapitál sa neskôr ukáže ako kniha
0:09:07.800,0:09:10.660
mimoriadne bohatá na odkazy.
0:09:10.660,0:09:14.550
Odkazy na Shakespeara,
gréckych klasikov, Balzaca,
0:09:14.550,0:09:17.740
odkazy na všetkých politických
ekonómov, filozofov,
0:09:17.740,0:09:21.100
antropológov a tak ďalej.
Inými slovami,
0:09:21.100,0:09:22.920
Marx vychádza
0:09:22.920,0:09:25.950
z obrovského množstva zdrojov,
0:09:25.950,0:09:29.980
a preto sa vám môže zdať veľmi
vzrušujúce, pokúsiť sa zistiť,
0:09:29.980,0:09:32.140
čo za zdroje to sú,
0:09:32.140,0:09:36.700
a niektoré z nich je pomerne ťažké vystopovať.
Sám som sa tým istý čas zaoberal.
0:09:36.700,0:09:41.250
No je skutočne veľmi vzrušujúce,
keď si začnete všímať
0:09:41.250,0:09:42.589
niektoré
0:09:42.589,0:09:45.259
zo súvislostí. Keď som začal prvýkrát
čítať Kapitál, bolo to v čase,
0:09:45.259,0:09:48.850
keď som nepoznal veľa Balzacových románov.
Potom zrazu čítam Balzaca a hovorím si
0:09:48.850,0:09:51.690
„Aha! Tak odtiaľto to Marx nabral!“
0:09:51.690,0:09:55.550
A potom zrazu vidíte,
akým spôsobom Marx vychádza
0:09:55.550,0:09:57.400
zo sveta skúsenosti, ktorý
0:09:57.400,0:10:00.570
je plný Goetheho, Shakespeara,
a tak ďalej, veď to poznáte.
0:10:00.570,0:10:01.510
Takže ide o
0:10:01.510,0:10:04.710
v tomto zmysle veľmi bohatý text,
a myslím si,
0:10:04.710,0:10:06.359
viac to oceníte,
0:10:06.359,0:10:08.860
ak si nebudete hovoriť:
0:10:08.860,0:10:11.660
„Na ktorú historickú postavu tu odkazuje?“,
0:10:11.660,0:10:14.380
alebo „O ktorom ekonómovi tu hovorí?“
a tak ďalej.
0:10:14.380,0:10:17.260
Ďalšia vec, ktorú si všimnete,
ak budete Kapitál čítať takto,
0:10:17.260,0:10:19.930
je, že vlastne ide
o veľmi zaujímavú knihu.
0:10:19.930,0:10:22.460
Je to fascinujúca kniha,
0:10:22.460,0:10:25.980
a tu, samozrejme, znova narážame
na ďalšie predsudky, pretože
0:10:25.980,0:10:28.660
mnohí z vás
0:10:28.660,0:10:31.020
už poznajú nejaké Marxove texty.
0:10:31.020,0:10:34.620
Možno ste na strednej škole
čítali Manifest komunistickej strany.
0:10:34.620,0:10:37.710
Možno ste si prešli jedným z tých
zaujímavých kurzov, nazvaných
0:10:37.710,0:10:40.880
napríklad „Úvod do spoločenskej teórie“,
na ktorom ste dva týždne strávili Marxom,
0:10:40.880,0:10:46.460
dva týždne Weberom, pár týždňov Durkheimom
a všetkými ďalšími postavami.
0:10:46.460,0:10:48.910
A možno ste čítali
nejaké úryvky z Kapitálu.
0:10:48.910,0:10:54.000
No čítanie úryvkov z Kapitálu je
čosi celkom iné, ako čítanie celej knihy.
0:10:54.000,0:10:58.269
Pretože ak čítate celú knihu, všímate si,
ako tieto malé kúsky
0:10:58.269,0:11:02.270
zapadajú do oveľa grandióznejšieho
a širšieho naratívu,
0:11:02.270,0:11:05.430
a ja by som chcel, aby ste
na tomto kurze dospeli k pochopeniu,
0:11:05.430,0:11:11.170
o aký naratív tu ide, akú širšiu koncepciu
Kapitál skrýva, pretože tak by, myslím,
0:11:11.170,0:11:14.040
chcel aj Marx, aby ho čítali.
Vôbec by sa mu nepáčilo,
0:11:14.040,0:11:15.230
keby niekto povedal,
0:11:15.230,0:11:19.000
„Musíš si spoznámkovať túto kapitolu“,
alebo „Určite si prečítaj túto kapitolu“,
0:11:19.000,0:11:20.080
a pochopíš Marxa.
0:11:20.080,0:11:23.680
A určite by sa mu nepáčilo,
že na úvodnom kurze k problematike
0:11:23.680,0:11:25.290
spoločenských teórií
mu venujú tri týždne.
0:11:25.290,0:11:27.440
A myslím si, že ani vám
by sa to nemalo páčiť,
0:11:27.440,0:11:30.280
pretože tak možno dospieť len
k takej predstave o Marxovi,
0:11:30.280,0:11:32.070
ktorá je radikálne odlišná
0:11:32.070,0:11:35.290
od predstavy,
ktorú nadobudnete
0:11:35.290,0:11:38.600
čítaním Kapitálu.
0:11:38.600,0:11:43.120
Samozrejme, ďalšia vec, ku ktorej často dochádza,
pokiaľ ide o tie záležitosti disciplíny,
0:11:43.120,0:11:49.320
je, že ľudia často prispôsobujú svoje
porozumenie textu
0:11:49.320,0:11:52.930
stanovisku svojej disciplíny.
Takže si napríklad povedia,
0:11:52.930,0:11:56.380
„No, nie som dobrý ekonóm, ekonómii
vôbec nerozumiem, takže sa nebudem
0:11:56.380,0:11:59.190
snažiť sledovať Marxove
ekonomické argumenty,
0:11:59.190,0:12:00.200
budem si všímať
0:12:00.200,0:12:01.819
len filozofické argumenty.“
0:12:01.819,0:12:02.819
Pravda je,
0:12:02.819,0:12:04.830
že je veľmi zaujímavé čítať
0:12:04.830,0:12:07.460
Marxa z perspektívy filozofie.
0:12:07.460,0:12:11.290
Tento kurz učím
každý rok od roku 1971,
0:12:11.290,0:12:12.780
vynechal som len jeden ročník.
0:12:12.780,0:12:17.240
Niekedy som ho učil dvakrát ročne,
niekedy dokonca trikrát.
0:12:17.240,0:12:20.880
A na začiatku som často
prednášal veľmi rôznorodým
0:12:20.880,0:12:22.310
skupinám.
0:12:22.310,0:12:23.670
Jeden rok to bola
0:12:23.670,0:12:27.430
celá katedra filozofie vtedajšej
Morgan State University.
0:12:27.430,0:12:29.949
Inokedy to boli
0:12:29.949,0:12:33.690
doktorandi na angličtine
na univerzite Johns Hopkins.
0:12:33.690,0:12:34.579
Inokedy
0:12:34.579,0:12:38.960
to boli ekonómovia a podobní.
Bolo veľmi fascinujúce,
0:12:38.960,0:12:43.170
že vždy, keď to čítate s inou skupinou,
tí ľudia v tom vidia iné veci.
0:12:43.170,0:12:46.540
A veľa som sa o tom texte naučil práve
vďaka tomu, že som ho prechádzal
0:12:46.540,0:12:49.670
s týmito skupinami z rôznych disciplín.
0:12:49.670,0:12:52.680
Niekedy mi to pekne liezlo na nervy,
ale veľa som sa naučil.
0:12:52.680,0:12:55.100
Raz som mal napríklad
0:12:55.100,0:13:00.930
skupinu z odboru literárnej
komparatistiky na Johns Hopkins,
0:13:00.930,0:13:03.630
asi sedem ľudí.
0:13:03.630,0:13:07.290
Začali sme prvou kapitolou,
0:13:07.290,0:13:11.040
a celý semester sme strávili len nad ňou.
0:13:11.040,0:13:14.710
Išiel som sa z toho zblázniť. Hovoril som im,
„Pozrite, musíme prísť k Pracovnému dňu“ [kap. 8],
0:13:14.710,0:13:17.029
a tak, čo sú veľmi dôležité veci,
ale oni hovorili
0:13:17.029,0:13:20.690
„Nie, nie, musíme správne pochopiť túto
kapitolu, musíme to zvládnuť.“
0:13:20.690,0:13:23.870
„Čo presne sa myslí hodnotou? Čo je to
peňažný tovar? O čom
0:13:23.870,0:13:26.070
je fetiš? O čo tu vôbec ide?“
0:13:26.070,0:13:27.270
A ukázalo sa…
0:13:27.270,0:13:30.830
Povedal som, „Na čo to vôbec robíte?“
A oni odpovedali, „Viete, my veľmi nadväzujeme…“
0:13:30.830,0:13:33.679
na niekoho, o kom som dovtedy v živote nepočul,
a o kom som si vtedy myslel,
0:13:33.679,0:13:37.430
že musel byť úplný idiot,
keďže ľudí viedol k takýmto veciam.
0:13:37.430,0:13:39.980
No a ten človek sa volal
Jacques Derrida,
0:13:39.980,0:13:44.240
ktorý na Johns Hopkins strávil
veľa času v 60. rokoch,
0:13:44.240,0:13:47.460
začiatkom 70. rokov.
A tak mal vlastne
0:13:47.460,0:13:50.890
veľký vplyv na študijný odbor
literárnej komparatistiky.
0:13:50.890,0:13:53.100
Lenže jedna z vecí, ktoré som si
0:13:53.100,0:13:55.150
z tejto epizódy neskôr odniesol,
0:13:55.150,0:14:00.080
bola, že ma naučili venovať
veľkú pozornosť Marxovmu jazyku;
0:14:00.080,0:14:05.040
tomu, čo hovorí, ako to hovorí,
čo tým myslí, čo možno vynecháva,
0:14:05.040,0:14:08.160
a to je tiež strašne dôležité.
0:14:08.160,0:14:12.800
Takže som sa veľa naučil, a za to
som tejto skupine dnes veľmi vďačný.
0:14:12.800,0:14:16.530
Okrem toho si už nepripadám
ako úplný idiot,
0:14:16.530,0:14:19.270
lebo viem, kto bol Jacques Derrida.
0:14:19.270,0:14:23.380
Bolo teda veľmi inšpiratívne
0:14:23.380,0:14:28.170
prejsť s takouto skupinou
len prvú kapitolu,
0:14:28.170,0:14:30.100
a prečesať ju takým
jemným hrebeňom,
0:14:30.100,0:14:33.360
všímať si takmer každé slovo,
každú vetu, každé spojenie viet
0:14:33.360,0:14:34.910
a tak ďalej.
0:14:34.910,0:14:38.860
Ale áno, chcem, aby ste sa dostali
až k pracovnému dňu. Chcem, aby ste
0:14:38.860,0:14:41.629
prešli celý prvý zväzok,
takže nebudeme tráviť všetok čas
0:14:41.629,0:14:43.090
prvou kapitolou,
0:14:43.090,0:14:46.580
ale k takýmto veciam môžu viesť
perspektívy rôznych disciplín.
0:14:46.580,0:14:51.300
A je to preto, lebo Marx napísal
tento text
0:14:51.300,0:14:55.890
akoby z viacerých stanovísk naraz,
o ktorých som už hovoril.
0:14:55.890,0:14:56.610
A myslím si,
0:14:56.610,0:14:58.280
že si treba všímať,
0:14:58.280,0:15:03.330
ako sa tieto stanoviská
pretínajú v texte.
0:15:03.330,0:15:06.130
Sú tri hlavné
0:15:06.130,0:15:08.430
inšpiračné zdroje
0:15:08.430,0:15:10.550
tohto diela,
0:15:10.550,0:15:13.790
a všetky poháňa
0:15:13.790,0:15:18.940
v Marxovom prípade
0:15:18.940,0:15:22.540
hlboká snaha o kritickú teóriu,
o kritické skúmanie.
0:15:22.540,0:15:27.890
Keď bol Marx pomerne mladý, poslal
jednému z redakčných kolegov
0:15:27.890,0:15:30.070
v istom nemeckom periodiku
kratší text.
0:15:30.070,0:15:35.360
Názov tohto textu je
„Za bezohľadnú kritiku všetkého jestvujúceho“.
0:15:35.360,0:15:40.440
Nuž, to sú skutočne skromné ambície.
Myslím, že by ste si to mali prečítať,
0:15:40.440,0:15:42.780
lebo je to fascinujúci text.
0:15:42.780,0:15:45.640
Marx tam totiž nehovorí,
0:15:45.640,0:15:46.680
že všetci sú hlupáci,
0:15:46.680,0:15:50.800
preto všetkých skritizujem,
roznesiem ich na kopytách.
0:15:50.800,0:15:51.790
Nie.
0:15:51.790,0:15:53.760
Hovorí, že
0:15:53.760,0:15:57.050
veľa usilovných ľudí
hloboko premýšľalo o tomto svete,
0:15:57.050,0:15:58.760
naozaj hlboko.
0:15:58.760,0:16:04.830
A všimli si na tomto svete určité veci,
a tieto postrehy sú naším východiskom.
0:16:04.830,0:16:09.540
Kritickej metóde ide o to,
vziať to, na čo títo ľudia prišli,
0:16:09.540,0:16:15.080
popracovať na tom, a premeniť to
na niečo celkom iné.
0:16:15.080,0:16:18.200
A neskôr Marx povedal
– a myslím, že je to dobré
0:16:18.200,0:16:19.750
zhrnutie jeho metódy –
0:16:19.750,0:16:24.220
že táto premena prebieha tak,
0:16:24.220,0:16:26.699
že vezmete radikálne odlišné
pojmové balvany,
0:16:26.699,0:16:32.370
a triete ich o seba,
až založíte revolučný oheň.
0:16:32.370,0:16:36.790
A to Marx vskutku robí.
Berie veľmi, veľmi odlišné tradície,
0:16:36.790,0:16:38.340
tlačí ich k sebe,
0:16:38.340,0:16:39.800
trie ich o seba,
0:16:39.800,0:16:43.960
a vytvára celkom nový
rámec poznania.
0:16:43.960,0:16:47.790
A ako hovorí v jednom zo svojich
0:16:49.670,0:16:52.350
úvodov, ak chcete vytvoriť nový
systém poznania, potom
0:16:52.350,0:16:55.790
musíte pretvoriť celý pojmový aparát.
0:16:55.790,0:17:00.590
Musíte pretvoriť celú metódu skúmania.
0:17:00.590,0:17:04.939
Tri konceptuálne balvany,
ktoré Marx o seba trie v Kapitáli,
0:17:04.939,0:17:07.110
sú vlastne tieto:
0:17:07.110,0:17:09.579
Po prvé, konceptuálny balvan
0:17:09.579,0:17:12.180
politickej ekonómie,
0:17:12.180,0:17:17.640
Politická ekonómia osemnásteho
a začiatku devätnásteho storočia.
0:17:17.640,0:17:20.010
Predovšetkým anglická.
0:17:20.010,0:17:22.600
Nie výlučne anglická, ale
0:17:22.600,0:17:28.070
siaha od Locka, Hobbesa a Huma až k
Smithovi, Ricardovi a Malthusovi.
0:17:28.070,0:17:32.180
A zahŕňa množstvo ďalších postáv,
ako je Steuart, rôzne menšie postavy.
0:17:32.180,0:17:35.880
Všetkých týchto ľudí
0:17:35.880,0:17:39.730
podrobil hlbokej, hlbokej kritike,
0:17:39.730,0:17:45.040
v troch zväzkoch nazvaných
„Teórie o nadhodnote“.
0:17:45.040,0:17:48.240
Nemal k dispozícii xerox,
nemal web a takéto veci,
0:17:48.240,0:17:51.240
takže dôkladne rukou prepisoval
0:17:51.240,0:17:52.980
dlhé pasáže z Adama Smitha,
0:17:52.980,0:17:54.770
a pripísal k ním svoj komentár.
0:17:54.770,0:17:59.290
Dlhé pasáže zo Steuarta,
0:17:59.290,0:18:03.390
a znova, dlhé komentáre
k Steuartovi.
0:18:03.390,0:18:07.990
Vlastne robil to, čomu dnes
hovoríme dekonštrukcia.
0:18:07.990,0:18:10.210
A jedna z vecí, ktoré som sa naučil
0:18:10.210,0:18:12.950
pri čítaní „Teórií o nadhodnote“,
0:18:12.950,0:18:16.170
bolo, ako dekonštruovať argumenty.
0:18:16.170,0:18:18.340
To, čo tu Marx robí,
znamená vlastne toto:
0:18:18.340,0:18:19.979
„Adam Smith predkladá takýto argument.
0:18:19.979,0:18:22.770
Čo vynecháva?
0:18:22.770,0:18:25.030
Čo tu chýba? Aký kúsok chýba
0:18:25.030,0:18:26.400
v tejto skladačke,
0:18:26.400,0:18:28.299
vďaka ktorému by to skutočne zapadalo,
0:18:28.299,0:18:32.390
ktorý, keď ho doplníme,
úplne zmení celý argument?“
0:18:32.390,0:18:34.470
Takže politická ekonómia
0:18:34.470,0:18:37.750
je naozaj významnou
0:18:37.750,0:18:38.540
súčasťou
0:18:38.540,0:18:42.760
celého príbehu.
0:18:42.760,0:18:46.429
Politickú ekonómiu poznám celkom dobre.
Mnohé z tých vecí som čítal
0:18:46.429,0:18:50.140
a cítim sa v tom celkom doma. Možno
je to preto, lebo pochádzam z anglickej
0:18:50.140,0:18:53.260
tradície a tak ďalej,
takže sa v tom cítim ako doma.
0:18:53.260,0:18:56.080
Takže pri čítaní
0:18:56.080,0:18:58.960
vám budem hovoriť o tom,
0:18:58.960,0:19:00.850
čo s politickou ekonómiou
súvisí, teda
0:19:00.850,0:19:02.960
odkiaľ Marx čerpá inšpiráciu,
0:19:02.960,0:19:05.240
pretože nie vždy v Kapitáli
uvádza odkazy.
0:19:05.240,0:19:06.789
Občas sa objaví nejaká myšlienka,
0:19:06.789,0:19:08.830
ktorá očividne pochádza z určitého diela,
0:19:08.830,0:19:10.400
a je veľmi dôležitá,
0:19:10.400,0:19:14.410
ale Marx nie vždy uvedie zdroj.
0:19:14.410,0:19:15.820
Samozrejme, aj ďalší
0:19:15.820,0:19:21.420
teoretici, dokonca i zo Spojených štátov,
ale najmä z Francúzska,
0:19:21.420,0:19:25.230
patria k tradícii politickej ekonómie. Tá
existovala aj vo Francúzsku, ale bola dosť odlišná.
0:19:25.230,0:19:29.370
Marx na ňu odkazuje, ale to je
len jedna z veľkých oblastí,
0:19:29.370,0:19:32.920
o ktorých hovorí.
0:19:32.920,0:19:36.460
Druhou oblasťou
0:19:36.460,0:19:39.770
je nemecká klasická
kritická filozofia,
0:19:39.770,0:19:41.870
ktorej korene siahajú
až k antickému Grécku.
0:19:41.870,0:19:45.660
Marxova dizertačná práca
0:19:45.660,0:19:50.040
bola o Epikurovi, takže bol s gréckou filozofiou
veľmi, veľmi dobre oboznámený,
0:19:50.040,0:19:52.750
a samozrejme, cesta,
ktorou sa grécka filozofia
0:19:52.750,0:19:56.230
dostala do nemeckej filozofickej
kritickej tradície,
0:19:56.230,0:20:01.340
Spinoza, Leibniz, a prirodzene Hegel,
0:20:01.340,0:20:04.390
ako aj mnohí ďalší –
0:20:04.390,0:20:08.470
táto tradícia je
tiež mimoriadne významná.
0:20:08.470,0:20:13.390
Marx teda všelijako využíva
nemeckú kritickú filozofickú tradíciu
0:20:13.390,0:20:17.310
vo vzťahu k politickej ekonómii.
Spája ich.
0:20:17.310,0:20:19.200
Veľmi intenzívne sa tiež
0:20:19.200,0:20:21.980
inšpiroval Kantom.
0:20:21.980,0:20:23.760
Takže táto tradícia
0:20:23.760,0:20:27.660
je v tomto ohľade tiež dôležitá.
0:20:27.660,0:20:31.320
Ja sa v nej veľmi nevyznám,
nie som v nej vyškolený, takže
0:20:31.320,0:20:32.590
tí z vás,
0:20:32.590,0:20:36.620
ktorí ju poznajú lepšie ako ja,
si zrejme všimnú veci, ktoré mne uniknú.
0:20:36.620,0:20:38.970
To je ďalšia vec, ktorú som sa naučil,
0:20:38.970,0:20:41.900
keď som pracoval so skupinou filozofov, ktorí
0:20:41.900,0:20:45.600
boli ponorení do Hegela a takýchto vecí,
takže ma oboznámili s veľmi hegeliánskym
0:20:45.600,0:20:49.720
pohľadom na Marxov postup.
Niečo o tom viem, ale
0:20:49.720,0:20:50.870
nie toľko,
0:20:50.870,0:20:53.140
koľko by som chcel.
0:20:53.140,0:20:57.170
Musím tiež povedať, že som
mal spočiatku sklon súhlasiť
0:20:57.170,0:21:00.700
s britskou ekonómkou Joan Robinson,
ktorá silno namietala voči tomu,
0:21:00.700,0:21:06.880
ako Hegel v Marxovom diele neustále
strkal nos medzi ňu a Ricarda.
0:21:06.880,0:21:09.130
Súhlasim som
0:21:09.130,0:21:11.870
s týmto pocitom a s určitými
0:21:11.870,0:21:15.929
problémami, ktoré súvisia s oboznámením sa
s Hegelom. Mám pre to
0:21:15.929,0:21:19.340
určité pochopenie.
0:21:19.340,0:21:23.760
Zo žartu hovorím, ale vlastne by som to nemal hovoriť,
pretože naštvem všetkých hegelovcov,
0:21:23.760,0:21:27.530
ale je dobré prečítať si
pred Marxom Hegela,
0:21:27.530,0:21:32.730
lebo potom sa vám Marx zdá celkom ľahký.
0:21:32.730,0:21:37.270
Dajte si pred Marxom dávku Hegela
a všetko bude v poriadku.
0:21:37.270,0:21:38.990
Treťou tradíciou,
0:21:38.990,0:21:41.750
ktorú Marx využíva
a často sa na ňu odvoláva,
0:21:41.750,0:21:46.070
je tradícia utopického socializmu.
0:21:46.070,0:21:48.570
Išlo predovšetkým o Francúzov,
0:21:48.570,0:21:52.460
ale bol to aj Robert Owen a ďalší Briti
ako Thomas More,
0:21:52.460,0:21:54.100
takže britská tradícia
utopického socializmu
0:21:54.100,0:21:57.570
sa z času na čas
v texte objaví,
0:21:57.570,0:21:59.900
ale veľkí socialistickí myslitelia –
tí sú spojení
0:21:59.900,0:22:10.180
s explóziou utopického myslenia
v 30. a 40. rokoch 19. storočia vo Francúzsku.
0:22:10.180,0:22:15.510
Ľudia ako Étienne Cabet, ktorý
založil skupinu Ikarovcov,
0:22:15.510,0:22:19.050
ktorí po roku 1848 prišli
do Spojených štátov a usadili sa tu.
0:22:19.050,0:22:25.490
Proudhon. Saint-Simon. Fourier.
0:22:25.490,0:22:28.810
Marx veľmi, veľmi dobre poznal
– strávil istý čas v Paríži –
0:22:28.810,0:22:30.169
dobre poznal ich práce,
0:22:30.169,0:22:37.210
ale keď si prečítate Manifest komunistickej strany,
zistíte, že s ich dielami je trochu nespokojný.
0:22:37.210,0:22:40.780
Nepáči sa mu spôsob,
0:22:40.780,0:22:46.800
akým utopisti vytvárajú plány
ideálnej spoločnosti v budúcnosti,
0:22:46.800,0:22:51.080
bez určitej predstavy o tom,
ako sa tam dostať.
0:22:51.080,0:22:54.810
U Marxa je to inak.
Marx chce premeniť
0:22:54.810,0:22:58.270
socialistický projekt
z utopického
0:22:58.270,0:23:02.930
na vedecký socialistický projekt.
0:23:02.930,0:23:06.220
Aby to dokázal,
nemôže jednoducho zobrať
0:23:06.220,0:23:09.490
anglický empirizmus a politickú ekonómiu
a podobné veci.
0:23:09.490,0:23:14.760
Musí pretvoriť, prestaviť
0:23:14.760,0:23:17.870
vedeckú metódu ako takú.
0:23:17.870,0:23:21.970
A tak je jeho vedecká metóda
0:23:21.970,0:23:25.780
založená z veľkej časti
0:23:25.780,0:23:29.490
na skúmaní najmä anglickej
0:23:29.490,0:23:32.190
tradície klasickej politickej ekonómie
0:23:32.190,0:23:36.000
zo stanoviska najmä nemeckej
tradície kritickej filozofie,
0:23:36.000,0:23:39.500
s určitým utopickým impulzom,
ak chcete,
0:23:39.500,0:23:42.559
ktorý kladie otázku: Čo je komunizmus?
Čo je to socialistická spoločnosť?
0:23:42.559,0:23:44.970
Ako kritizovať kapitalizmus?
0:23:44.970,0:23:49.660
Tento utopický impulz je tretím pilierom,
na ktorom Marxovo myslenie stojí.
0:23:49.660,0:23:52.710
Som celkom dobre oboznámený
0:23:52.710,0:23:56.549
s francúzskou socialistickou tradíciou,
najmä spomínaného obdobia,
0:23:56.549,0:23:58.440
teda s utopickou tradíciou tohto obdobia,
0:23:58.440,0:24:02.560
a dokonca som o nej aj písal, takže…
Viete, čítal som veľa týchto autorov, Fouriera,
0:24:02.560,0:24:08.559
Saint-Simona, a najmä Proudhona,
a myslím si, že v skutočnosti
0:24:08.559,0:24:14.280
z nich Marx vychádza oveľa viac,
než je sám ochotný priznať,
0:24:14.280,0:24:18.940
pretože sa chcel dištancovať od
0:24:18.940,0:24:22.030
tejto otvorene utopistickej tradície,
0:24:22.030,0:24:25.440
ktorá existovala v 30. a 40. rokoch
19. storočia, a ktorú považoval
0:24:25.440,0:24:31.330
za súčasť chronického zlyhania
parížskej revolúcie roku 1848.
0:24:31.330,0:24:35.330
Keďže sa od toho chcel dištancovať,
povedal si:
0:24:35.330,0:24:39.820
„Dobre, na týchto ľudí sa nebudem
takmer vôbec odvolávať“, ale v skutočnosti
0:24:39.820,0:24:44.049
ich často používa,
najmä Saint-Simona,
0:24:44.049,0:24:50.390
ale v negatívnom zmysle aj Fouriera.
Mnohé Marxove myšlienku sú vlastne
0:24:50.390,0:24:52.490
akoby negáciou Fouriera.
0:24:52.490,0:24:55.820
A Marxa nemožno celkom pochopiť,
ak nepochopíte, koho neguje,
0:24:55.820,0:24:57.850
a neguje Fouriera, podobne ako
0:24:57.850,0:24:59.570
neguje
0:24:59.570,0:25:03.470
mnohých politických ekonómov
akoby spakruky, najmä Malthusa,
0:25:03.470,0:25:05.220
s ktorého teóriou mal
0:25:05.220,0:25:09.740
Marx veľké problémy.
0:25:09.740,0:25:15.940
Takže to sú, ak chcete, niektoré z hlavných
vlákien, ktoré sa stretávajú v tejto knihe.
0:25:15.940,0:25:18.610
Navrhol som však,
že by sme knihu mali čítať
0:25:18.610,0:25:23.550
tak, ako si to predstoval Marx.
0:25:23.550,0:25:28.220
To vedie k celému radu ťažkostí,
čo si sám Marx uvedomoval.
0:25:28.220,0:25:31.510
Je zaujímavé, že v jednom
0:25:31.510,0:25:33.850
z predslovov,
0:25:33.850,0:25:41.900
zvlášť v predslove k francúzskemu vydaniu,
0:25:41.900,0:25:46.029
v súvislosti s návrhom, že by sa
francúzsky preklad Kapitálu mal
0:25:46.029,0:25:51.140
vydať na pokračovanie – ako viete,
francúzi majú radi fejtóny,
0:25:51.140,0:25:55.170
takže by vyšli noviny a obsahovali
by prvé dve kapitoly…
0:25:55.170,0:26:00.370
a o týždeň znova… jednoducho kniha na pokračovanie.
0:26:00.370,0:26:04.220
A Marx k tomu píše (v roku 1872),
0:26:04.220,0:26:08.270
hovorí: „Vítam Vašu myšlienku vydávať preklad
Kapitálu v periodicky vychádzajúcich zošitoch.
0:26:08.270,0:26:11.570
V tejto forme bude dielo
ľahšie prístupné robotníckej triede
0:26:11.570,0:26:17.540
a to je pre mňa dôležitejšie
ako všetko ostatné.
0:26:17.540,0:26:20.460
To je líce Vašej mince…
0:26:20.460,0:26:22.940
ale tu je aj jej rub.
0:26:22.940,0:26:26.120
Metóda skúmania, ktorú som použil
0:26:26.120,0:26:29.799
a ktorá dosiaľ nebola aplikovaná
na ekonomické problémy,
0:26:29.799,0:26:31.960
značne sťažuje čítanie
0:26:31.960,0:26:37.310
prvých kapitol a možno sa teda obávať,
že francúzsku verejnosť,“
0:26:37.310,0:26:38.770
(a tým Marx myslí aj vás)
0:26:38.770,0:26:42.690
„ktorá vždy netrpezlivo túži
poznať závery a súvislosť
0:26:42.690,0:26:44.110
všeobecných zásad
0:26:44.110,0:26:47.040
s otázkami, ktoré ju priamo zaujímajú,
0:26:47.040,0:26:51.870
čítanie knihy odradí, pretože
v ňom nebude môcť hneď postupovať ďalej.
0:26:51.870,0:26:54.659
To je nevýhoda, proti ktorej
nemôžem podniknúť nič iné,
0:26:54.659,0:26:57.840
iba na ňu vopred upozorniť a pripraviť
0:26:57.840,0:27:00.850
čitateľov túžiacich po pravde.
0:27:00.850,0:27:04.490
Vo vede niet širokej cesty, a len tí,
čo sa neľakajú námahy
0:27:04.490,0:27:06.759
šplhať sa po jej strmých chodníkoch,
0:27:06.759,0:27:08.150
môžu dosiahnuť
0:27:08.150,0:27:12.710
jej svetlé výšiny.“
0:27:12.710,0:27:15.399
Takže hoci všetci, čo ste tu,
0:27:15.399,0:27:17.830
túžite po pravde,
0:27:17.830,0:27:20.019
musím vás varovať,
0:27:20.019,0:27:25.870
lebo čítanie prvých kapitol je skutočne
namáhavé. Sú obzvlášť ťažké.
0:27:25.870,0:27:28.740
Má to niekoľko dôvodov.
0:27:28.740,0:27:32.320
Jedným z nich je Marxova metóda,
o ktorej budem hovoriť o chvíľu.
0:27:32.320,0:27:35.640
Ďalší dôvod súvisí
0:27:35.640,0:27:40.010
so spôsobom, akým Marx
vystaval celý svoj projekt.
0:27:40.010,0:27:42.700
Cieľom tohto projektu je pochopiť
0:27:42.700,0:27:48.650
ako funguje kapitalistický výrobný spôsob.
0:27:48.650,0:27:55.159
A Marx vie, že to bude obrovský,
obrovský projekt.
0:27:55.159,0:27:59.290
Aby s projektom mohol začať,
0:27:59.290,0:28:05.850
musí vytvoriť určitý pojmový aparát,
ktorý mu pomôže pochopiť
0:28:05.850,0:28:11.860
celú tú zložitosť kapitalizmu.
0:28:11.860,0:28:16.900
A opäť v jednom z úvodov hovorí
0:28:16.900,0:28:20.050
o tom, ako na to pôjde.
0:28:20.050,0:28:28.320
Hovorí: „Pravda, spôsob výkladu,“
0:28:28.320,0:28:31.610
a teraz hovoríme o metóde výkladu,
0:28:31.610,0:28:34.450
toto je z doslovu k druhému vydaniu,
0:28:34.450,0:28:40.200
„spôsob výkladu sa musí formálne líšiť
od spôsobu skúmania.“
0:28:40.200,0:28:43.230
„Pri skúmaní
0:28:43.230,0:28:47.210
si treba podrobne osvojiť látku,
analyzovať rozličné formy
0:28:47.210,0:28:52.510
jej vývinu, a vypátrať
ich vnútornú väzbu.
0:28:52.510,0:28:57.580
Až potom, keď sa táto práca skončí,
možno primerane vyložiť skutočný pohyb.
0:28:57.580,0:28:59.950
Keď sa to podarí,
0:28:59.950,0:29:01.900
a teda život látky,“
0:29:01.900,0:29:04.380
čiže kapitalistického výrobného spôsobu,
0:29:04.380,0:29:08.090
„sa odzrkadľuje ideálne,
môže sa na prvý pohľad zdať,
0:29:08.090,0:29:13.910
že máme do činenia
s apriórnou konštrukciou.“
0:29:13.910,0:29:15.809
Marx tu hovorí,
0:29:15.809,0:29:21.120
že jeho metóda skúmania sa líši
od metódy výkladu.
0:29:21.120,0:29:26.440
Metóda skúmania začína všetkým,
čo existuje, všetkým, čo sa deje.
0:29:26.440,0:29:29.169
Začínate realitou tak,
ako ju zažívate,
0:29:29.169,0:29:31.500
ako ju vidíte, cítite.
0:29:31.500,0:29:33.660
Začínate všetkým týmto.
0:29:33.660,0:29:36.440
Začínate teda opismi reality
0:29:36.440,0:29:40.669
v dielach politických ekonómov,
románopiscov, kýmkoľvek.
0:29:40.669,0:29:42.919
Začínate všetkým týmto materiálom,
0:29:42.919,0:29:46.559
a potom v ňom hľadáte
0:29:46.559,0:29:49.020
nejaké jednoduché pojmy.
0:29:49.020,0:29:51.380
To Marx nazýva
„metódou zostupu“.
0:29:51.380,0:29:53.040
Metóda zostupu od reality,
0:29:53.040,0:29:54.980
ktorú vidíte,
0:29:54.980,0:29:57.020
smeruje nadol, hľadajúc
0:29:57.020,0:30:00.440
základné, fundamentálne pojmy.
0:30:00.440,0:30:06.060
A keď odkryjete a objavíte tieto
fundamentálne pojmy,
0:30:06.060,0:30:09.970
potom sa vraciate späť na povrch,
0:30:09.970,0:30:13.060
a sledujete, čo sa na povrchu deje,
0:30:13.060,0:30:16.980
a vidíte, že za svetom javov,
s ktorým ste začali,
0:30:16.980,0:30:22.670
sa nachádza ďalší spôsob,
ako interpretovať to, čo sa deje.
0:30:22.670,0:30:26.070
Marx je vlastne priekopníkom metódy,
0:30:26.070,0:30:30.860
ktorú, ak poznáte psychonalýzu,
zrejme pochopíte.
0:30:30.860,0:30:34.490
Začínate s povrchovým správaním
a hľadáte určité…
0:30:34.490,0:30:37.380
hľadáte pojmový aparát ako Freud.
0:30:37.380,0:30:40.710
Dospejete k určitému pojmovému aparátu,
ktorý vás privádza späť, a tak môžete
0:30:40.710,0:30:46.210
povedať, „Aha! Tento človek koná takto
a vyzerá pritom takto, ale v skutočnosti
0:30:46.210,0:30:48.100
je to prejav tamtoho.“
0:30:48.100,0:30:51.549
Marx robí niečo podobné. Vlastne je
priekopníkom tejto metódy
0:30:51.549,0:30:54.510
v spoločenských vedách:
0:30:54.510,0:30:58.120
Začni povrchovými javi,
nájdi hlbšie pojmy.
0:30:58.120,0:31:03.330
V Kapitáli však už začína týmito
hlbšími pojmy. Začína
0:31:03.330,0:31:07.950
výsledkami svojho skúmania.
0:31:07.950,0:31:11.580
„Aké sú moje základné pojmy?“
0:31:11.580,0:31:14.480
Vyloží tieto základné pojmy,
0:31:14.480,0:31:18.029
veľmi jasne, veľmi priamo,
0:31:18.029,0:31:21.860
takže to skutočne vyzerá ako
apriórna konštrukcia. Keď to
0:31:21.860,0:31:23.010
čítate prvýkrát, hovoríte si
0:31:23.010,0:31:25.540
„Odkiaľ sa to všetko berie?“
0:31:25.540,0:31:29.720
„Kde to nabral? Prečo to robí?“
0:31:29.720,0:31:35.880
A väčšinou nemáte ani potuchy,
o čom je pri týchto pojmoch reč.
0:31:35.880,0:31:37.780
Ale potom postupne,
0:31:37.780,0:31:44.340
ako napredujete, začínate chápať, ako tieto pojmy
osvetľujú to, čo sa deje okolo nás.
0:31:44.340,0:31:47.250
Takže po chvíli si začnete hovoriť, „Aha!“
0:31:47.250,0:31:49.759
„Takže o tom je teória hodnoty!“
0:31:49.759,0:31:52.390
„O to išlo v argumentácii o hodnote.“
0:31:52.390,0:31:56.799
„Aha! O tom je ten fetišizmus!“
0:31:56.799,0:31:57.720
„Už chápem,
0:31:57.720,0:32:00.440
tie pojmy fungujú takto.“
0:32:00.440,0:32:04.110
Ale fakt je, že fungovanie týchto pojmov
úplne pochopíte až vtedy,
0:32:04.110,0:32:08.250
keď sa dostanete
na koniec knihy.
0:32:08.250,0:32:10.460
A to je pomerne neobvyklá stratégia.
0:32:10.460,0:32:14.050
Chcem tým povedať, že sme skôr zvyknutí
na stratégiu, pri ktorej do vás vtĺkajú:
0:32:14.050,0:32:17.600
„Osvoj si jeden pojem a potom prejdi k druhému.“
Je to ako stavať
0:32:17.600,0:32:21.240
tehličku po tehličke po tehličke po tehličke.
0:32:21.240,0:32:23.250
Marxov postup sa viac podobá
prierezu cibuľou.
0:32:23.250,0:32:26.540
Používam metaforu prierezu cibuľou,
0:32:26.540,0:32:27.960
no nie je veľmi šťastná,
pretože, ako niekto podotkol,
0:32:27.960,0:32:31.530
keď krájate cibuľu,
zvyčajne sa to končí slzami.
0:32:31.530,0:32:35.320
Ale Marx skutočne začína
akoby zvonka cibule,
0:32:35.320,0:32:38.610
ide k jej jadru, kde zistí,
vďaka čomu cibuľa rastie, a potom
0:32:38.610,0:32:41.210
sa vráti späť na povrch.
0:32:41.210,0:32:45.020
Takže v konečnom dôsledku
pochopíte, o čo mu ide,
0:32:45.020,0:32:48.380
až keď sa vráti späť na povrch.
0:32:48.380,0:32:52.310
A jeho argument o tom, vďaka
čomu cibuľa rastie… začínate
0:32:52.310,0:32:54.880
znútra pokračujete
po akýchsi vrstvách
0:32:54.880,0:32:58.280
a tak ďalej. Neustále obohacujete
pôvodné pojmy.
0:32:58.280,0:32:59.910
Niečo, čo sa spočíatku javí ako
0:32:59.910,0:33:03.029
veľmi prísny a abstraktný pojem
0:33:03.029,0:33:06.780
sa na tejto ceste postupne
stáva čoraz bohatším a bohatším.
0:33:06.780,0:33:08.890
Je to akási expanzia
0:33:08.890,0:33:11.430
týchto pojmov.
0:33:11.430,0:33:15.290
Vôbec to nie je prístup, ktorý stavia
po tehličkách, na aký sme zväčša zvyknutí,
0:33:15.290,0:33:19.520
a to je jedna z vecí, na ktoré si musíte
zvyknúť – že Marx postupuje takto.
0:33:19.520,0:33:21.770
To znamená, že
0:33:21.770,0:33:25.540
v aspoň v prvých troch kapitolách
sa musíte držať zubami-nechtami,
0:33:25.540,0:33:29.940
pretože zrejme najprv celkom nepochopíte,
o čo mu ide,
0:33:29.940,0:33:31.039
až kým sa nedostanete
0:33:31.039,0:33:33.790
v texte ďalej,
kde uvidíte,
0:33:33.790,0:33:34.950
ako tieto pojmy
0:33:34.950,0:33:37.570
funguju, ako… a potom,
0:33:37.570,0:33:39.129
ak chcete, existenciu pudingu
0:33:39.129,0:33:42.550
dokážete tým, že ho zjete,
takže neskôr začnete
0:33:42.550,0:33:45.440
sami vyvodzovať niektoré z dôsledkov,
0:33:45.440,0:33:49.150
ktoré Marx predkladá, takže
0:33:49.150,0:33:54.250
sa k niečomu dostanete.
0:33:54.250,0:33:57.270
S tým súvisí aj východisko
Marxovho postupu.
0:33:57.270,0:33:59.629
Ako uvidíte, Marx
začína z východiska
0:33:59.629,0:34:04.040
pojmu tovaru.
0:34:04.040,0:34:07.680
To je veľmi čudné východisko.
Väčšina z vás,
0:34:07.680,0:34:10.970
keď počujete meno Marx,
spomeniete si na frázy ako
0:34:10.970,0:34:13.089
„Dejiny všetkých doterajších spoločností
sú dejinami triednych bojov.“
0:34:13.089,0:34:17.499
A tak si pomyslíte, že Kapitál
by sa mal začínať triednym bojom.
0:34:17.499,0:34:21.789
Lenže triedny boj sa v Kapitáli prvýkrát
spomína asi, čo ja viem, na strane 300.
0:34:21.789,0:34:24.589
To je veľmi frustrujúce pre tých z vás,
ktorí chcú vhupnúť do textu
0:34:24.589,0:34:27.889
a premýšľať nad triednym bojom.
0:34:27.889,0:34:30.789
Prečo nezačína peniazmi?
0:34:30.789,0:34:33.349
V jednom z prípravných rukopisov
Marx skutočne
0:34:33.349,0:34:36.089
chcel začať peniazmi,
0:34:36.089,0:34:40.809
ale postupne zisťoval, že je
nemožné začínať peniazmi.
0:34:40.809,0:34:44.269
Prečo nezačal prácou?
0:34:44.269,0:34:47.739
Chcem povedať, že mohol začať
najrôznejšími východiskami,
0:34:47.739,0:34:49.109
ale rozhodol sa začať tovarom.
0:34:49.109,0:34:54.359
A keď sa vrátite a pozriete sa do jeho
prípravných rukopisov, všimnete si, že
0:34:54.359,0:34:57.519
veľmi dlho, asi 20 alebo 30 rokov,
zápasil s touto otázkou.
0:34:57.519,0:34:58.859
Ktoré východisko je najlepšie,
0:34:58.859,0:35:00.479
ak sa to celé má podariť?
0:35:00.479,0:35:03.439
Čo je v strede tejto cibule,
ak to tak chceme nazvať,
0:35:03.439,0:35:05.190
čo mi, keď to preskúmam,
0:35:05.190,0:35:06.449
skutočne umožní pochopiť,
0:35:06.449,0:35:09.579
ako to celé funguje?
0:35:09.579,0:35:11.640
A rozhodol sa začať tovarom.
0:35:11.640,0:35:13.859
Je to svojvoľné východisko.
0:35:13.859,0:35:17.249
Nie je vám jasná jeho logika. Nevysvetľuje to.
Nestojí mu to ani za to,
0:35:17.249,0:35:19.779
aby sa vás pokúsil presvedčiť o správnosti
tohto východiska. Jednoducho povie:
0:35:19.779,0:35:23.639
„Tu začínam. Takto o tom
premýšľam. Toto sú pojmy
0:35:23.639,0:35:27.249
ktoré budem používať.“
0:35:27.249,0:35:31.979
Je to veľmi tajomný začiatok celej veci.
Vôbec sa nepokúša vás o tom presviedčať.
0:35:31.979,0:35:35.619
A v takej chvíli si poviete: „Veď on to
nemá nijako zdôvodnené, prečo tú knihu
0:35:35.619,0:35:37.069
jednoducho neodložím?“
0:35:37.069,0:35:39.420
Lenže potom sa to začne
trochu komplikovať.
0:35:39.420,0:35:44.209
Kým sa dostanete po tretiu kapitolu,
v ktorej väčšina ľudí prestane s čítaním,
0:35:44.209,0:35:46.230
ak sa Kapitál snažia čítať po svojom,
0:35:46.230,0:35:49.970
kým sa teda dostanete k tretej kapitole,
hovoríte si: „Toto nie je možné. Toto predsa
0:35:49.970,0:35:50.909
nikam nevedie.“
0:35:50.909,0:35:55.239
Takže je to naozaj ťažké,
z dôvodov, ktoré som uviedol.
0:35:55.239,0:36:00.309
Ďalším dôvodom, prečo je to ťažké,
0:36:00.309,0:36:04.179
je, že ten pojmový aparát nemá slúžiť
0:36:04.179,0:36:07.039
len v prvom zväzku Kapitálu.
0:36:07.039,0:36:08.549
Má Marxovi slúžiť
0:36:08.549,0:36:13.519
na celej ceste a pomôcť aj pri všetkých
ďalších veciach, ktoré chcel prebrať.
0:36:13.519,0:36:18.009
Je znepokojujúce vedieť,
že existujú tri zväzky Kapitálu.
0:36:18.009,0:36:21.189
Ak teda chcete naozaj pochopiť
kapitalistický spôsob výroby,
0:36:21.189,0:36:24.109
musíte si prečítať všetky tri zväzky Kapitálu.
0:36:24.109,0:36:28.229
Prvý zväzok ponúka len jeden uhol pohľadu
0:36:28.229,0:36:30.199
na kapitalistický výrobný spôsob,
0:36:30.199,0:36:36.019
ale čo je horšie, všetky tri zväzky Kapitálu
predstavujú len asi osminu celého Marxovho projektu.
0:36:36.019,0:36:39.849
Toto Marx napísal v texte,
známom ako rukopisy Grundrisse,
0:36:39.849,0:36:44.389
čo je prípravný rukopis, kde pracuje
s rôznymi osnovami Kapitálu.
0:36:44.389,0:36:45.649
Hovorí, „Dobre,
0:36:45.649,0:36:50.229
môj postup v celej analýze
0:36:50.229,0:36:51.719
bude takýto:
0:36:51.719,0:36:55.999
„1. Všeobecné abstraktné určenia,
ktoré sú preto viac alebo menej
0:36:55.999,0:37:01.049
príznačné pre všetky formy
spoločenskej organizácie.
0:37:01.049,0:37:04.599
2. Kategórie, ktoré tvoria vnútornú
štruktúru buržoáznej spoločnosti,
0:37:04.599,0:37:08.079
a na ktorých spočívajú základné triedy.
Kapitál,
0:37:08.079,0:37:12.899
námezdná práca, pozemkové vlastníctvo.
Ich vzájomný vzťah.
0:37:12.899,0:37:14.669
Mesto a dedina.
0:37:14.669,0:37:17.409
Tri veľké spoločenské triedy.
0:37:17.409,0:37:19.299
Výmena medzi nimi.
0:37:19.299,0:37:20.519
Obeh.
0:37:20.519,0:37:22.599
Úverníctvo…“
0:37:22.599,0:37:24.489
Aktuálna téma.
0:37:24.489,0:37:27.759
„…(súkromné).“
0:37:27.759,0:37:31.650
„3. Zhrnutie buržoáznej spoločnosti
vo forme štátu.
0:37:31.650,0:37:34.249
Skúmanej vo vzťahu k sebe samej.
0:37:34.249,0:37:36.909
Neproduktívne triedy.
0:37:36.909,0:37:38.160
Dane.
0:37:38.160,0:37:39.499
Štátny dlh.
0:37:39.499,0:37:41.059
Verejný úver.
0:37:41.059,0:37:42.709
Obyvateľstvo.
0:37:42.709,0:37:44.180
Kolónie.
0:37:44.180,0:37:47.699
Vysťahovalectvo.
0:37:47.699,0:37:50.969
4. Medzinárodné vzťahy výroby.
0:37:50.969,0:37:52.869
Medzinárodná deľba práce.
0:37:52.869,0:37:54.589
Medzinárodná výmena.
0:37:54.589,0:37:56.039
Vývoz a dovoz.
0:37:56.039,0:37:57.230
Výmenný kurz,“
0:37:57.230,0:38:01.359
ďalšia dobrá téma.
0:38:01.359,0:38:02.209
Piaty bod, výborná téma,
0:38:02.209,0:38:07.759
„Svetový trh a krízy.“
0:38:07.759,0:38:08.440
Taká je, ak chcete,
0:38:08.440,0:38:12.330
panoráma, ktorú Marx predložil
v Grundrisse, a toto chcel urobiť.
0:38:12.330,0:38:14.799
Toto zamýšľal,
0:38:14.799,0:38:17.779
toto chcel urobiť,
0:38:17.779,0:38:20.489
keď písal Kapitál.
0:38:20.489,0:38:22.279
Nikdy to nedokončil.
0:38:22.279,0:38:24.259
Nikdy ani len nezačal
0:38:24.259,0:38:26.390
s väčšinou týchto tém.
0:38:26.390,0:38:27.940
To, čo je v Kapitáli,
0:38:27.940,0:38:29.999
je začiatok
0:38:29.999,0:38:33.449
akéhosi obrovského projektu,
0:38:33.449,0:38:35.639
obrovského projektu,
0:38:35.639,0:38:37.360
na ktorý Marx poukazuje na
0:38:37.360,0:38:41.950
mnohých miestach, napríklad v poznámkach
o tom, ako chápať štát, ako chápať
0:38:41.950,0:38:46.849
občiansku spoločnosť, ako chápať
vysťahovalectvo, ako chápať
0:38:46.849,0:38:52.759
menové kurzy a podobné veci.
0:38:52.759,0:38:56.979
Takže opäť, treba pochopiť, že
0:38:56.979,0:39:00.109
pojmový aparát
0:39:00.109,0:39:02.119
na začiatku je…
0:39:02.119,0:39:06.709
Marx sa skutočne snaží navrhnúť ho
tak, aby zniesol celý ten postup,
0:39:06.709,0:39:08.890
ale v skutočnosti
0:39:08.890,0:39:12.699
poskytuje rámec, v ktorom
sa pohybuje I. zväzok Kapitálu,
0:39:12.699,0:39:14.020
a I. zväzok
0:39:14.020,0:39:17.569
je len jednou súčasťou celej tejto
0:39:17.569,0:39:19.719
skladačky, ktorú tu naznačil.
0:39:19.719,0:39:24.229
Prvý zväzok sa v podstate pozerá
na kapitalistický výrobný spôsob
0:39:24.229,0:39:27.839
z perspektívy výroby,
0:39:27.839,0:39:29.659
nie trhu,
0:39:29.659,0:39:34.279
nie globálneho obchodu,
ale z perspektívy výroby.
0:39:34.279,0:39:37.149
Takže si musíte uvedomiť, že to,
čo si z tohto kurzu odnesiete,
0:39:37.149,0:39:41.190
je Marxova analýza
0:39:41.190,0:39:46.949
kapitalistického spôsobu výroby
z perspektívy výroby.
0:39:46.949,0:39:50.459
Druhý zväzok sa zaoberá
perspektívou obehu či výmeny.
0:39:50.459,0:39:55.099
Tretí zväzok sa zaoberá tvorbou kríz,
0:39:55.099,0:39:59.959
ako aj pravidlami rozdeľovania,
0:39:59.959,0:40:02.829
úrokom, rentou, daňami,
0:40:02.829,0:40:08.419
takýmito záležitosťami.
0:40:08.419,0:40:10.929
Potom je tu metóda,
0:40:10.929,0:40:12.839
iná časť metódy,
0:40:12.839,0:40:18.259
ktorá je veľmi dôležitá, pokiaľ ide
o metódu výkladu a metódu skúmania.
0:40:18.259,0:40:23.809
A to je Marxovo používanie dialektiky.
0:40:23.809,0:40:27.999
V predslove Marx hovorí,
0:40:27.999,0:40:32.190
že dialektika poskytuje
0:40:32.190,0:40:34.999
úplne odlišný
0:40:34.999,0:40:38.189
pojem analýzy.
0:40:38.189,0:40:45.189
U Marxa nájdete len málo vyjadrení v pojmoch príčiny
a účinku. Marx nehovorí, „Toto spôsobuje tamto.“
0:40:45.219,0:40:47.119
Takmer vždy hovorí
0:40:47.119,0:40:51.679
„Toto je v dialektickom vzťahu k tamtomu.“
0:40:51.679,0:40:55.119
A dialektický vzťah
0:40:55.119,0:40:56.529
je vnútorný vzťah,
0:40:56.529,0:41:01.069
nie príčinný vonkajší vzťah.
Je to vnútorný vzťah.
0:41:01.069,0:41:05.259
O tejto dialektickej metóde
0:41:05.259,0:41:09.509
Marx hovorí v doslove k druhému vydaniu.
0:41:09.509,0:41:11.619
Hovorí, „Jasné,
0:41:11.619,0:41:21.209
prevzal som nejaké myšlienky od Hegela.“
0:41:21.209,0:41:24.900
Lenže, hovorí, „Moja dialektická metóda
sa nielen líši
0:41:24.900,0:41:29.479
od Hegelovej metódy,
ale je jej priamym opakom.“
0:41:29.479,0:41:31.029
Myslím, že v istom zmysle
0:41:31.029,0:41:34.579
sa ukáže, že to nie je celkom pravda.
0:41:34.579,0:41:38.109
Že Marx v skutočnosti revolucionizoval
0:41:38.109,0:41:42.269
dialektickú metódu; nejde teda
o to, že by ju len prevrátil,
0:41:42.269,0:41:45.189
ako sa občas hovorí.
0:41:45.189,0:41:49.069
Ďalej píše: „Mystifikujúcu stránku
dialektiky som kritizoval
0:41:49.069,0:41:53.160
takmer pred 30 rokmi…“
0:41:53.160,0:41:58.689
Marx tu odkazuje na
0:41:58.689,0:42:01.719
svoj spis nazvaný „Ku kritike
Hegelovej filozofie práva“,
0:42:01.719,0:42:05.159
svoj spis nazvaný „Ku kritike
Hegelovej filozofie práva“,
0:42:05.159,0:42:06.989
a myslím si, že táto kritika
0:42:06.989,0:42:09.999
hrala úlohu základného momentu,
0:42:09.999,0:42:12.819
v ktorom Marx
0:42:12.819,0:42:17.169
definoval svoj vzťah
k Hegelovej dialektike.
0:42:17.169,0:42:19.959
Takže v doslove k druhému
vydaniu Kapitálu hovorí
0:42:19.959,0:42:22.809
o jej mystifikujúcej stránke.
0:42:22.809,0:42:27.739
A táto mystifikovaná forma dialektiky,
0:42:27.739,0:42:29.789
pochádzajúca od Hegela,
0:42:29.789,0:42:34.729
sa stala módou v Nemecku,
0:42:34.729,0:42:39.759
a Marx ju musel pretvoriť tak,
0:42:39.759,0:42:43.619
aby dokázala postihnúť
0:42:43.619,0:42:50.619
každú historicky vzniknutú formu
v jej plynulom stave, v pohybe.
0:42:51.039,0:42:53.779
Musel ju pretvoriť tak,
aby sa ňou dali uchopiť
0:42:53.779,0:42:59.910
aj prechodné aspekty spoločnosti.
0:42:59.910,0:43:04.859
A potom hovorí o tejto metóde,
0:43:04.859,0:43:09.099
že „sa pred ničím neskláňa“
0:43:09.099,0:43:14.749
a že je „je svojou podstatou
kritická a revolučná“.
0:43:14.749,0:43:18.999
Marx tu hovorí o tom, že
0:43:18.999,0:43:22.639
použije istú podobu dialektickej metódy
0:43:22.639,0:43:27.679
na pochopenie vzťahu medzi
0:43:27.679,0:43:29.979
prvkami svojho systému.
0:43:29.979,0:43:32.479
Ale urobí to tak,
0:43:32.479,0:43:37.299
aby pritom zachytil plynulosť a pohyb.
0:43:37.299,0:43:41.959
Marx je predovšetkým
mimoriadne, mimoriadne
0:43:41.959,0:43:44.419
očarený plynulosťou
0:43:44.419,0:43:48.739
a dynamikou kapitalizmu.
0:43:48.739,0:43:51.939
To sa môže zdať čudné,
pretože o Marxovi sa často hovorí,
0:43:51.939,0:43:53.959
akoby bol nejakým
0:43:53.959,0:43:57.979
statickým, štruktúrnym analytikom.
0:43:57.979,0:44:03.309
Čudné však je, že keď čítate Kapitál,
vidíte, že Marx si všíma ten pohyb.
0:44:03.309,0:44:06.369
Všade stále vidí pohyb.
0:44:06.369,0:44:09.609
A neustále o pohybe hovorí,
0:44:09.609,0:44:14.939
pričom tento pohyb je dialektický.
0:44:14.939,0:44:16.710
Takže jedna z vecí, na
ktoré si treba dať pozor,
0:44:16.710,0:44:22.729
ak chcete čítať Marxa podľa Marxa,
0:44:22.729,0:44:26.119
je, že treba pochopiť,
čo myslí dialektikou.
0:44:26.119,0:44:28.589
Problém je v totiž v tom,
0:44:28.589,0:44:31.939
že nikdy nenapísal spis o dialektike.
0:44:31.939,0:44:33.259
Nikdy nepovedal,
0:44:33.259,0:44:35.499
„Tak, toto je moja
dialektická metóda.“
0:44:35.499,0:44:36.630
Sú však isté náznaky.
0:44:36.630,0:44:38.800
Ak chcete naozaj pochopiť
jeho dialektickú metódu,
0:44:38.800,0:44:42.259
treba čítať Kapitál.
0:44:42.259,0:44:45.739
To je najlepší spôsob,
ako sa k nej dostať.
0:44:45.739,0:44:49.469
A keď si veľmi pozorne prečítate
Kapitál, získate istú
0:44:49.469,0:44:53.140
predstavu o tom, ako funguje
dialektická metóda.
0:44:53.140,0:44:56.769
Ale znova: bude to trochu mätúce,
0:44:56.769,0:45:01.249
lebo asi ešte nie ste zvyknutí na dialektické uvažovanie.
Zaujímavé na akademickom prostredí je,
0:45:01.249,0:45:04.009
že čím viac vzdelania
v určitej disciplíne máte,
0:45:04.009,0:45:06.549
tým menej ste pravdepodobne
0:45:06.549,0:45:08.280
zvyknutí na dialektickú metódu.
0:45:08.280,0:45:10.329
Malé deti sú v podstate
veľmi dialektické.
0:45:10.329,0:45:12.449
Všetko vidia v pohybe.
0:45:12.449,0:45:15.709
Všade vidia protirečenia, a často si
vo všeličom samy protirečia.
0:45:15.709,0:45:18.609
Každé protirečenie súvisí so
všetkým ostatným,
0:45:18.609,0:45:19.649
a deti vám povedia
0:45:19.649,0:45:22.469
všelijaké čarovné protirečivé veci.
0:45:22.469,0:45:25.819
A vy im na to poviete, musíš prestať
takto premýšľať. Musíš rozmýšľať racionálne.
0:45:25.819,0:45:28.619
Fakt je, že ľudí odvykáme
0:45:28.619,0:45:33.460
od toho, aby boli dobrými dialektikmi,
takmer od prvého dňa ich života.
0:45:33.460,0:45:38.519
Ale dialektická metóda
je intuitívne veľmi, veľmi užitočná.
0:45:38.519,0:45:42.489
V istom zmysle Marx rekonštruuje
0:45:42.489,0:45:48.069
túto neskutočne intuitívnu
dialektickú metódu a používa ju,
0:45:48.069,0:45:51.400
jednak ako analytickú schému,
ako uvidíme,
0:45:51.400,0:45:53.900
ale aj na pochopenie,
0:45:53.900,0:45:56.440
že všetko je v procese.
0:45:56.440,0:45:58.759
Všetko je v pohybe.
0:45:58.759,0:46:01.889
Všetko možno definovať týmito pojmami.
0:46:01.889,0:46:03.879
Marx nehovorí o práci.
0:46:03.879,0:46:07.900
Hovorí o pracovnom procese.
0:46:07.900,0:46:09.289
Kapitál nie je vec.
0:46:09.289,0:46:13.549
Je to proces, je v pohybe.
0:46:13.549,0:46:18.209
Hodnota neexistuje,
pokiaľ nie je v pohybe.
0:46:18.209,0:46:22.589
Keď sa veci zastavia, hodnota zmizne,
0:46:22.589,0:46:27.269
a celý systém sa začne rúcať.
0:46:27.269,0:46:28.769
A tí z vás, čo si
0:46:28.769,0:46:32.410
dobre pamätajú, čo sa stalo
po jedenástom septembri –
0:46:32.410,0:46:38.619
väčšina vecí sa zastavila.
Pohyb ustal.
0:46:38.619,0:46:41.869
Lietadlá prestali lietať. Nedalo sa
dostať cez mosty.
0:46:41.869,0:46:43.770
Všetko zostalo stáť, a po troch dňoch
0:46:43.770,0:46:47.099
si všetci zrazu uvedomili, že
kapitalizmus sa zrúti,
0:46:47.099,0:46:50.420
ak sa veci opäť nedajú do pohybu.
Takže prišiel Giuliani [starosta New Yorku]
0:46:50.420,0:46:51.099
a povedal:
0:46:51.099,0:46:54.299
„Pre boha živého, vytaste kreditky
a choďte nakupovať.
0:46:54.299,0:46:58.019
Choďte na Broadway, vráťte sa
a niečo robte, vráťte sa.“
0:46:58.019,0:47:01.599
Bush sa dokonca objavil v televíznej
reklame pre letecký priemysel a povedal,
0:47:01.599,0:47:04.509
„Začnite znova lietať.“
0:47:04.509,0:47:07.719
Dajte sa znova do pohybu.
0:47:07.719,0:47:12.919
Inými slovami, kapitalizmus je,
ako by povedal Jack Kerouac, „neustále na ceste.“
0:47:12.919,0:47:17.069
Ak nie je na ceste,
nie je ničím.
0:47:17.069,0:47:21.650
Marx si toto veľmi pozorne všíma.
A je veľmi čudné,
0:47:21.650,0:47:25.559
že ho často vykresľujú
ako mimoriadne statického
0:47:25.559,0:47:30.119
mysliteľa, ktorý si myslí, že na všetko prišiel.
Nie, je to v pohybe a stále sa to mení,
0:47:30.119,0:47:33.929
stále sa to hýbe.
0:47:33.929,0:47:35.609
Takže aj v tomto ohľade
0:47:35.609,0:47:39.699
ide Marxovi o to,
nájsť konceptuálny aparát,
0:47:39.699,0:47:44.640
ktorý by pomohol pochopiť tento pohyb.
0:47:44.640,0:47:47.329
Niektoré jeho pojmy
0:47:47.329,0:47:49.539
sú teda sformulované tak,
0:47:49.539,0:47:55.450
že sú o vzťahoch, sú o činnosti,
ktorá premieňa svet.
0:47:55.450,0:48:00.459
Niečo je také v tejto chvíli;
v ďalšej chvíli je to už iné.
0:48:00.459,0:48:03.369
Občas to môže byť dosť mätúce,
0:48:03.369,0:48:06.599
ale jeho cieľom je prekonať tento
zmätok a vypracovať určitý
0:48:06.599,0:48:08.130
konceptuálny aparát,
0:48:08.130,0:48:10.089
hĺbkovú štruktúru, ak chcete,
0:48:10.089,0:48:12.180
ktorá nám pomôže pochopiť
0:48:12.180,0:48:15.959
všetok ten pohyb, čo je
neustále okolo nás.
0:48:15.959,0:48:20.029
A zvlášť spôsob, akým k pohybu
0:48:20.029,0:48:27.029
skutočne dochádza v kapitalistickom
výrobnom spôsobe.
0:48:27.569,0:48:29.579
Takže ďalší spôsob, ako pristupovať
k Marxovi,
0:48:29.579,0:48:33.119
spočíva v citlivosti k jeho
0:48:33.119,0:48:37.209
dialektickej metóde.
0:48:37.209,0:48:44.069
Je však veľa ľudí, vrátane marxistov,
ktorí nemajú radi Marxovu dialektiku.
0:48:44.069,0:48:45.430
Existuje napríklad celá škola,
0:48:45.430,0:48:48.189
nazvaná „analytický marxizmus“,
0:48:48.189,0:48:50.819
ktorá hovorí, „Nuž, tá
dialektika, to je…“
0:48:50.819,0:48:52.699
Títo myslitelia si radi hovoria
0:48:52.699,0:48:55.479
„no bullshit Marxists“,
„marxisti bez nezmyslov“,
0:48:55.479,0:49:02.599
pretože hovoria, že dialektika,
to sú jednoducho nezmysly.
0:49:02.599,0:49:04.030
A potom sú tu ďalší ľudia,
0:49:04.030,0:49:09.390
ktorí chcu istým spôsobom zobrať
niečo, čo je veľmi dialektické,
0:49:09.390,0:49:12.809
a premeniť to na kauzálnu štruktúru.
0:49:12.809,0:49:20.749
A existuje jedna verzia všetkého, čo hovorí Marx,
ktorá je pozitivistická, ktorá odhadzuje dialektiku.
0:49:20.749,0:49:23.959
No, možno majú pravdu. Chcem tým povedať,
že mi teraz nejde o to, povedať vám,
0:49:23.959,0:49:27.579
že analytickí marxisti sa mýlia.
0:49:27.579,0:49:31.049
Nebudem argumentovať, že ľudia,
ktorí Kapitál premieňajú na
0:49:31.049,0:49:34.109
pozitivistický matematický model,
sa mýlia.
0:49:34.109,0:49:36.779
Možno majú pravdu.
0:49:36.779,0:49:41.029
Ale ak chcete pochopiť Marxov text
tak, ako ho Marx napísal,
0:49:41.029,0:49:45.759
budete sa musieť porátať
s dialektikou.
0:49:45.759,0:49:49.139
A je úplne v poriadku,
ak potom poviete, „Marx sa mýli,
0:49:49.139,0:49:52.239
dialektika je chybná, nepáči sa mi,
nefunguje“, alebo niečo podobné.
0:49:52.239,0:49:53.309
To je v poriadku.
0:49:53.309,0:49:57.619
Ale aby ste to mohli povedať, musíte
pochopiť, čo to je a ako funguje.
0:49:57.619,0:50:01.410
Takže v rámci našej práce tu
0:50:01.410,0:50:05.229
strávime istý čas
0:50:05.229,0:50:08.659
úsilím pochopiť tento
dialektický aspekt Marxa,
0:50:08.659,0:50:14.269
a všimnúť si, ako funguje.
0:50:14.269,0:50:16.189
Ešte niečo,
0:50:16.189,0:50:19.259
skôr ako sa začne prestávka.
0:50:19.259,0:50:25.709
Požiadal som vás, aby ste čítali Marxa tak, ako by to
chcel Marx, ale pochopiteľne, ja som váš sprievodca.
0:50:25.709,0:50:27.259
Takže ho budete čítať
0:50:27.259,0:50:32.119
s mojou pomocou a moje predstavy tu
budú dôležité.
0:50:32.119,0:50:37.669
Takže jedna z vecí, ktoré chcem povedať,
je, že môj záujem
0:50:37.669,0:50:41.339
o urbanizáciu, o nerovný geografický
rozvoj, o imperalizmus
0:50:41.339,0:50:44.059
a podobné záležitosti,
0:50:44.059,0:50:48.549
tieto moje záujmy
0:50:48.549,0:50:53.529
vlastne veľmi, veľmi silno
0:50:53.529,0:50:55.659
vplývajú na spôsob, akým
čítam tento text.
0:50:55.659,0:50:56.549
Inými slovami,
0:50:56.549,0:51:01.529
Mám za sebou asi 30 rokov
dialógu s týmto textom.
0:51:01.529,0:51:04.949
A jeden z dôvodov, prečo tento kurz
rád učím každý rok,
0:51:04.949,0:51:09.309
je, že sa vždy pýtam:
„Ako inak to budem tento rok čítať?“
0:51:09.309,0:51:15.549
„Čo také mi udrie do očí,
čo som si predtým nevšimol?“
0:51:15.549,0:51:19.439
A vždy sa niečo také objaví, pretože
sa objavujú nové udalosti, dejiny
0:51:19.439,0:51:22.910
a geografia sa menia.
0:51:22.910,0:51:27.109
Takže určité veci sa objavia
a ja sa vrátim k Marxovi a poviem si,
0:51:27.109,0:51:30.400
„Má k tomu Marx čo povedať?“,
a občas sa nájde niečo skutočne dôležité,
0:51:30.400,0:51:32.369
čo k tomu môže povedať,
0:51:32.369,0:51:35.239
inokedy zase vôbec nič.
0:51:35.239,0:51:38.289
S týmto textom teda
vediem dlhý dialóg
0:51:38.289,0:51:41.849
a zvykol som si
na tento spôsob myslenia,
0:51:41.849,0:51:47.949
na tieto konceptuálne aparáty, ktoré
využívam v práci, ktorú robím.
0:51:47.949,0:51:54.159
A v tomto procese sa, prirodzene,
zmenilo moje chápanie tohto textu.
0:51:54.159,0:51:58.079
Myslím, že ak by ste sa dostali
k nahrávke tohto kurzu
0:51:58.079,0:51:59.759
spred 25 rokov,
0:51:59.759,0:52:01.130
hovoril by som tam
0:52:01.130,0:52:05.379
celkom iné veci,
ako hovorím dnes.
0:52:05.379,0:52:07.419
Z rôznych dôvodov.
0:52:07.419,0:52:11.259
Zmenila sa historická atmosféra.
Zmenila sa intelektuálna atmosféra.
0:52:11.259,0:52:15.109
Objavilo sa veľa nových vecí,
ktoré predtým neexistovali.
0:52:15.109,0:52:17.289
A tak to čítam veľmi odlišným spôsobom.
0:52:17.289,0:52:19.199
Zaujímavá vec:
0:52:19.199,0:52:23.649
v jednom z predslovov Marx hovorí
o tomto procese,
0:52:23.649,0:52:25.890
o tom, ako buržoázna teória
0:52:25.890,0:52:29.559
chápala svet určitým spôsobom,
a potom sa dejiny pohli,
0:52:29.559,0:52:31.950
a táto teoretická formulácia zastarala,
0:52:31.950,0:52:34.569
takže myšlienky sa museli zmeniť,
0:52:34.569,0:52:39.769
lebo sa zmenili okolnosti.
0:52:39.769,0:52:43.179
Alebo bolo potrebné myšlienky
inak usporiadať.
0:52:43.179,0:52:44.690
Takže do nášho čítania
0:52:44.690,0:52:47.269
bude zasahovať aj moje čítanie.
0:52:47.269,0:52:49.370
Nedá sa tomu nijako vyhnúť,
0:52:49.370,0:52:50.849
ale v konečnom dôsledku,
0:52:50.849,0:52:54.669
chcem, aby ste dospeli
k vlastnému čítaniu,
0:52:54.669,0:52:59.959
teda zápasili s textom s ohľadom na vašu
vlastnú skúsenosť – intelektuálnu,
0:52:59.959,0:53:03.189
sociálnu, politickú,
0:53:03.189,0:53:05.599
a užívali si rozhovor s týmto textom,
0:53:05.599,0:53:08.130
nechali text prehovárať k vám,
0:53:08.130,0:53:11.340
aby ste ocenili spôsob,
akým sa Marx usiluje
0:53:11.340,0:53:12.499
pochopiť svet.
0:53:12.499,0:53:17.020
Pretože tento text je podľa mňa
predovšetkým fantastickým cvičením,
0:53:17.020,0:53:19.149
pri ktorom ide o pochopenie
0:53:19.149,0:53:21.299
niečoho, čo sa zdá takmer
0:53:21.299,0:53:24.039
nemožné pochopiť.
0:53:24.039,0:53:25.900
Z toho hľadiska teda musíte
0:53:25.900,0:53:30.919
s textom zápasiť. Jasné, budem vám
pri tom občas trochu zavadzať,
0:53:30.919,0:53:33.139
ale dúfam, že nie priveľmi,
lebo v konečnom dôsledku
0:53:33.139,0:53:37.869
je na vás, aby ste si preložili
0:53:37.869,0:53:40.089
význam toho, čo sa deje v tomto texte,
0:53:40.089,0:53:42.299
do významu pre váš vlastný život.
0:53:42.299,0:53:43.490
V tomto je Kapitál
0:53:43.490,0:53:46.490
úžasný. Myslím, že k vám bude
istým spôsobom prehovárať.
0:53:46.490,0:53:49.329
Možno nie rovnakým spôsobom, ako ku mne.
0:53:49.329,0:53:52.219
Ale to je úplne v poriadku
0:53:52.219,0:53:54.420
a na mieste.
Chcel by som,
0:53:54.420,0:53:58.549
aby ste text konfrontovali
v tomto duchu.
0:53:58.549,0:54:03.799
Dobre, to je všetko,
čo som chcel povedať na úvod.
0:54:03.799,0:54:06.949
Myslím, že bude veľmi užitočné,
ak spolu prejdeme prvú časť,
0:54:06.949,0:54:10.579
aby ste získali istú predstavu o tom,
0:54:10.579,0:54:17.809
čo myslím metódou a tak ďalej.
0:54:17.809,0:54:20.709
Dobre. Marx začína tak, že jednoducho povie:
0:54:20.709,0:54:23.989
„Bohatstvo spoločností, v ktorých
vládne kapitalistický výrobný spôsob,
0:54:23.989,0:54:27.299
sa javí ako nesmierne
nahromadenie tovarov
0:54:27.299,0:54:28.739
a jednotlivý tovar ako
0:54:28.739,0:54:30.079
jeho elementárna forma.
0:54:30.079,0:54:31.699
Naše skúmanie sa preto začína
0:54:31.699,0:54:34.339
analýzou tovaru.“
0:54:34.339,0:54:36.099
Tu je to apriórne
0:54:36.099,0:54:38.889
východisko, o ktorom sme hovorili.
0:54:38.889,0:54:40.789
Ale všimnite si
0:54:40.789,0:54:43.889
ten jazyk: „sa javí“.
0:54:43.889,0:54:48.549
Vždy si dajte pozor, keď Marx
hovorí, že sa niečo javí.
0:54:48.549,0:54:51.349
„Sa javí“ nie je to isté ako „je“,
0:54:51.349,0:54:53.889
ak sa niečo javí, znamená to,
že v skutočnosti sa deje niečo iné,
0:54:53.889,0:54:58.410
a treba si dať pozor a pokúsiť sa
prísť na to, čo toto „niečo iné“ je.
0:54:58.410,0:55:02.899
Všimnite si tiež,
0:55:02.899,0:55:05.259
že Marxa zaujíma výlučne
0:55:05.259,0:55:08.839
„kapitalistický výrobný spôsob“.
0:55:08.839,0:55:12.439
Nezaujímajú ho starobylé
výrobné spôsoby, ani socialistické
0:55:12.439,0:55:14.339
výrobné spôsoby, ba ani
0:55:14.339,0:55:18.559
zmiešané spôsoby výroby.
Bude sa zaoberať
0:55:18.559,0:55:20.329
kapitalistickým výrobným spôsobom
0:55:20.329,0:55:23.589
v pomerne čistej podobe.
0:55:23.589,0:55:26.670
Myslím si, že je veľmi dôležité
0:55:26.670,0:55:32.279
mať to na pamäti
pri čítaní textu.
0:55:32.279,0:55:34.519
Takže toto je východisko.
0:55:34.519,0:55:36.579
Keď sa nad tým zamyslíte,
0:55:36.579,0:55:44.579
je to vlastne veľmi dobré východisko.
0:55:44.709,0:55:46.209
Prečo?
Koľkí z nás
0:55:46.209,0:55:53.059
v tejto miestnosti mali niekedy
nejakú skúsenosť s tovarom?
0:55:53.059,0:55:56.949
Každý má skúsenosti s tovarmi.
0:55:56.949,0:55:59.509
Videli ste dnes nejaký?
0:55:59.509,0:56:01.579
Videli ste nejaký včera?
0:56:01.579,0:56:08.819
Kupujete stále nejaké tovary?
Chodíte stále sem a tam a hľadáte tovary?
0:56:08.819,0:56:13.529
Ide o to, že Marx
si tu vybral
0:56:13.529,0:56:16.509
akéhosi spoločného menovateľa,
0:56:16.509,0:56:18.569
niečo, čo je nám všetkým spoločné,
0:56:18.569,0:56:20.619
niečo, čo poznáme.
0:56:20.619,0:56:24.219
Ideme do obchodu, kúpime si to,
0:56:24.219,0:56:27.639
a je to absolútne nevyhnutné
pre našu existenciu.
0:56:27.639,0:56:31.239
Bez spotreby tovarov neprežijeme.
0:56:31.239,0:56:35.169
Musíme kupovať tovary,
aby sme žili.
0:56:35.169,0:56:38.429
Je to veľmi jednoduchý vzťah,
takže začneme ním. A ďalšia dobrá vec
0:56:38.429,0:56:41.309
na tomto východisku je,
0:56:41.309,0:56:44.439
– a možno sa vám to, čo poviem, nebude páčiť –
0:56:44.439,0:56:48.119
že nezáleží na tom, či ste
muž, žena, Japonec,
0:56:48.119,0:56:51.689
takého etnika či náboženstva
a tak ďalej, jednoducho:
0:56:51.689,0:56:52.699
máme tu pred sebou
0:56:52.699,0:56:57.619
veľmi jednoduchú
ekonomickú transakciu.
0:56:57.619,0:57:00.949
A potom Marx hovorí: Aká
ekonomická transakcia to je?
0:57:00.949,0:57:02.729
Nuž, tovar je
0:57:02.729,0:57:08.199
niečo,
0:57:08.199,0:57:11.849
čo uspokojuje ľudskú potrebu.
0:57:11.849,0:57:13.200
a hovorí,
0:57:13.200,0:57:17.599
že ho nezaujíma… je to napísané trochu zložito…
je to v nasledujúcom odseku…
0:57:17.599,0:57:20.119
Tovar je vonkajšia vec,
0:57:20.119,0:57:24.920
ktorú si v istom zmysle prisvojujeme.
0:57:24.920,0:57:28.729
A tovar „uspokojuje ľudské potreby
nejakého druhu. Povaha týchto potrieb,
0:57:28.729,0:57:34.679
či pochádzajú napríklad zo žalúdka alebo
z fantázie, na tom nič nemení.“
0:57:34.679,0:57:38.159
Inými slovami: nechce o tom nejako psychologizovať,
toto jednoducho kladie bokom.
0:57:38.159,0:57:42.439
Hovorí: Nezaujíma ma,
0:57:42.439,0:57:47.269
prečo ľudia kupujú tovary.
Kupujú ich,
0:57:47.269,0:57:50.429
leb ich chcú, potrebujú, túžia po nich.
0:57:50.429,0:57:53.789
Môžem si niečo kúpiť pre zábavu, z nevyhnutnosti,
a tak ďalej.
0:57:53.789,0:57:56.900
O tom nebudem hovoriť.
Zaujíma ma samotný fakt,
0:57:56.900,0:58:01.599
že si niekto kúpi tovar.
0:58:01.599,0:58:04.279
A potom hovorí, pozrime sa na to.
0:58:04.279,0:58:09.159
Koľko tovarov je na svete?
0:58:09.159,0:58:12.269
Sú ich milióny a každý má odlišné kvality,
0:58:12.269,0:58:16.739
a každý tovar meriame inou
kvantitatívnou mierou.
0:58:16.739,0:58:20.549
A toto opäť kladie bokom, keď hovorí:
„Odhaliť tieto rozličné stránky
0:58:20.549,0:58:27.199
a teda aj mnohoraké spôsoby
použitia vecí je historickým činom.
0:58:27.199,0:58:30.689
Tak je to aj s nájdením
spoločenských mier
0:58:30.689,0:58:33.639
pre množstvo užitočných vecí.
0:58:33.639,0:58:36.749
Rozdiely v mierach tovarov
0:58:36.749,0:58:43.239
vyplývajú sčasti z rozdielnej povahy
meraných predmetov, sčasti z konvencie.
0:58:43.239,0:58:46.419
Užitočnosť veci robí z nej
úžitkovú hodnotu.“
0:58:46.419,0:58:51.549
Prvý veľký pojem:
úžitková hodnota.
0:58:51.549,0:58:55.149
Je to pre vás užitočné. Nezaujíma ma diskusia
o tom, v čom je to užitočné. Nebudem
0:58:55.149,0:58:59.249
hovoriť ani o dejinách
úžitkových hodnôt,
0:58:59.249,0:59:02.669
ani o ničom podobnom, alebo o tom,
ako ich meriame. To, čo ma zaujíma,
0:59:02.669,0:59:04.429
je pojem úžitkovej hodnoty.
0:59:04.429,0:59:10.919
Všimnite si, ako rýchlo Marx abstrahuje.
0:59:10.919,0:59:15.389
A v jednom z predslovov hovorí o tom,
0:59:15.389,0:59:19.469
že problém spoločenských vedcov,
akým je aj on,
0:59:19.469,0:59:24.789
spočíva v tom, že nemôžete ísť do laboratória,
izolovať skúmaný jav a robiť na ňom experimenty.
0:59:24.789,0:59:28.049
Na to, aby ste mohli experimentovať,
0:59:28.049,0:59:31.499
musíte používať to, čo Marx nazýva
„silou abstrakcie“.
0:59:31.499,0:59:33.789
A hneď vidíte:
0:59:33.789,0:59:36.789
tovar je tu ústredný.
0:59:36.789,0:59:41.459
Abstrahujem od ľudských potrieb a túžob.
0:59:41.459,0:59:45.219
Abstrahujem od úvah o špecifických
0:59:45.219,0:59:46.879
vlastnostiach vecí.
0:59:46.879,0:59:48.949
Zameriam sa len na to,
0:59:48.949,0:59:51.199
že v istom zmysle tento tovar
0:59:51.199,0:59:58.199
má niečo, čo nazveme úžitkovou hodnotou.
0:59:59.180,1:00:03.150
A to Marxa okamžite vedie
1:00:03.150,1:00:05.279
k tomu,
1:00:05.279,1:00:07.929
že v polovici strany 46
1:00:07.929,1:00:11.620
hovorí: „V spoločenskej forme,
ktorú máme skúmať“
1:00:11.620,1:00:15.669
– čiže v kapitalistickom
výrobnom spôsobe –
1:00:15.669,1:00:21.699
„sú zároveň látkovými nositeľmi
výmennej hodnoty.“
1:00:21.699,1:00:24.929
Znova, pozor na to slovo – „nositeľmi“,
1:00:24.929,1:00:27.549
tovar je „nositeľom“ niečoho.
1:00:27.549,1:00:30.529
To nie je to isté, ako „je“ niečím.
1:00:30.529,1:00:36.259
Je nositeľom niečoho,
1:00:36.259,1:00:38.819
čo ešte len treba definovať.
1:00:38.819,1:00:41.169
Ako o tom budeme uvažovať?
1:00:41.169,1:00:43.150
Pozrieme sa na výmenné
1:00:43.150,1:00:48.939
procesy, z hľadiska
geografického, časového,
1:00:48.939,1:00:52.679
a zistíme, že existuje
obrovské množstvo
1:00:52.679,1:00:56.589
výmenných procesov,
výmen na trhu.
1:00:56.589,1:00:59.519
Vidíme, že sa vyskytujú
rôzne výmenné pomery
1:00:59.519,1:01:03.489
medzi košeľami a topánkami
v závislosti od času a miesta.
1:01:03.489,1:01:10.529
Vidíme rôzne kvantitatívne pomery
medzi bušelmi obilia
1:01:10.529,1:01:14.079
a pármi topánok a tonami ocele
a tak ďalej.
1:01:14.079,1:01:19.849
Takže prvý pohľad na
svet výmeny ukazuje
1:01:19.849,1:01:26.709
výmenné hodnoty, ktoré sú
nekoherentné, neustále sa menia.
1:01:26.709,1:01:30.400
A Marx hovorí: „Výmenná hodnota sa teda javí
1:01:30.400,1:01:35.569
ako niečo náhodné a čisto relatívne,
1:01:35.569,1:01:40.079
ako vnútorná, imanentná
výmenná hodnota tovaru“,
1:01:40.079,1:01:42.539
teda výmenná hodnota
neoddeliteľná od tovaru,
1:01:42.539,1:01:50.890
vnútorná v ňom,
„teda ako contradictio in adjecto.“
1:01:55.159,1:01:56.689
Všimli sme si však niečo
1:01:56.689,1:01:58.990
na tomto svete výmeny. Všetko
1:01:58.990,1:02:04.869
je v zásade vymeniteľné
za všetko ostatné.
1:02:04.869,1:02:11.089
Z toho bezprostredne vyplýva,
ako hovorí na strane 46,
1:02:11.089,1:02:14.459
že vždy môžete po tom, čo ste
niečo vymenili za niečo iné,
1:02:14.459,1:02:18.069
vymeniť zase to, čo ste práve získali,
za niečo ďalšie.
1:02:18.069,1:02:19.209
Inými slovami,
1:02:19.209,1:02:21.409
môžete vymieňať ďalej.
1:02:21.409,1:02:24.839
Vec tak zostane v pohybe.
1:02:24.839,1:02:29.279
Takže sa môže vymeniť za všetky ostatné veci.
1:02:29.279,1:02:32.649
Ak je to tak,
1:02:32.649,1:02:35.049
hovorí na strane 46,
1:02:35.049,1:02:40.049
„Z toho teda vyplýva, po prvé: platné
výmenné hodnoty toho istého tovaru
1:02:40.049,1:02:43.630
vyjadrujú niečo rovnaké.
1:02:43.630,1:02:47.669
A po druhé: výmenná hodnota
môže byť len spôsobom vyjadrenia,
1:02:47.669,1:02:53.799
»javovou formou« obsahu,
ktorý možno od nej odlíšiť.“
1:02:53.799,1:02:56.349
Takže: Ak mám v rukách tovar,
1:02:56.349,1:02:58.559
nemôžem ho pitvať
1:02:58.559,1:03:03.469
a nájsť v ňom ten prvok,
ktorý ho robí vymeniteľným.
1:03:03.469,1:03:07.789
Je to niečo iné.
1:03:07.789,1:03:11.059
Je vymeniteľný za niečo iné, ale
nemôžem zistiť, čo ho robí vymeniteľným,
1:03:11.059,1:03:13.189
len tak, že sa budem pozerať
na samotný tovar.
1:03:13.189,1:03:15.150
Musím sa pozerať na tovar
1:03:15.150,1:03:21.099
v pohybe. A tu sa dávame do pohybu.
1:03:21.099,1:03:24.029
Musím sa teda na tovar pozrieť.
1:03:24.029,1:03:24.859
Keď sa pohybuje,
1:03:24.859,1:03:27.909
vyjadruje niečo
1:03:27.909,1:03:29.180
o svojej vymeniteľnosti,
1:03:29.180,1:03:33.139
súmerateľnosti vo výmene.
1:03:33.139,1:03:36.479
To znamená, že všetky veci
sú vo výmene súmerateľné.
1:03:36.479,1:03:40.640
Prečo sú súmerateľné?
A z čoho táto súmerateľnosť
1:03:40.640,1:03:42.459
vzniká?
1:03:42.459,1:03:44.669
Odkiaľ pochádza?
1:03:44.669,1:03:47.319
Ako ju definovať?
1:03:47.319,1:03:51.849
A tovar je nositeľom
tohto „niečoho“.
1:03:51.849,1:03:54.409
Ale toto „niečo“
nie je vnútri tovaru.
1:03:54.409,1:03:57.390
Tovar to len nesie.
1:03:57.390,1:03:58.870
Je to vzťah
1:03:58.870,1:04:00.379
vnútri tovaru,
1:04:00.379,1:04:03.399
nie nejaká materiálna vec.
1:04:03.399,1:04:06.569
A potom hovorí o obilí a železe,
1:04:06.569,1:04:11.919
a dostáva sa k jednému
z geometrických príkladov,
1:04:11.919,1:04:14.360
ale dôležitú vec hovorí
na konci prvého odseku:
1:04:14.360,1:04:18.769
„Každá z nich, pokiaľ je
výmennou hodnotou,
1:04:18.769,1:04:24.789
musí sa teda dať redukovať na
toto tretie,“ nech už je to čokoľvek.
1:04:24.789,1:04:28.809
A „Toto spoločné nemôže byť geometrická,
fyzikálna, chemická alebo nejaká iná
1:04:28.809,1:04:33.569
prírodná vlastnosť tovarov,“
hovorí v ďalšej vete.
1:04:33.569,1:04:36.869
Narážame tu na niečo,
čo je pomerne dôležité.
1:04:36.869,1:04:38.410
Marxa často
1:04:38.410,1:04:43.239
vykresľujú ako nejakého hrubého materialistu.
Poznáte to: Všetko je materiálne.
1:04:43.239,1:04:50.909
Ale tu predsa hneď vidíme, že Marx
vôbec nehovorí o materiálnej stránke veci.
1:04:50.909,1:04:54.289
Materiálnu stránku tovaru
môžete skúmať, koľko chcete,
1:04:54.289,1:04:55.729
ale tajomstvo jej
1:04:55.729,1:04:58.190
súmerateľnosti a vymeniteľnosti nenájdete.
1:04:58.190,1:05:04.549
Nenájdete ho.
1:05:04.549,1:05:08.869
A ďalej, v druhej polovici
strany 47, hovorí:
1:05:08.869,1:05:12.689
„Ako úžitkové hodnoty
sa tovary odlišujú
1:05:12.689,1:05:15.380
predovšetkým kvalitou,
1:05:15.380,1:05:19.130
ako výmenné hodnoty sa môžu
odlišovať len kvantitou,“
1:05:19.130,1:05:22.779
čiže koľko tejto veci sa vymieňa
za aké množstvo inej veci,
1:05:22.779,1:05:27.939
„neobsahujú teda ani atóm
úžitkovej hodnoty.“
1:05:27.939,1:05:33.709
Súmerateľnosť, o ktorej
hovorí Marx, nevzniká
1:05:33.709,1:05:39.189
z užitočnosti veci.
1:05:39.189,1:05:42.999
Ďalej hovorí: „Ak odhliadneme
od úžitkovej hodnoty tovarových telies,
1:05:42.999,1:05:46.869
ostáva im už len jedna vlastnosť…“
A tu urobíme ďalší apriórny skok.
1:05:46.869,1:05:48.379
Aká je to vlastnosť?
1:05:48.379,1:05:52.079
Všetky sú produktmi ľudskej práce.
1:05:52.079,1:05:55.919
To majú spoločné.
1:05:55.919,1:06:04.369
Výmenné hodnoty, resp. úžitkové hodnoty,
1:06:04.369,1:06:09.229
sú produktmi ľudskej práce.
1:06:09.229,1:06:11.599
Ale hneď potom hovorí:
1:06:11.599,1:06:14.159
O akú prácu tu ide?
1:06:14.159,1:06:16.899
Nemôže to byť
1:06:16.899,1:06:20.599
tak, že ak som
lenivý a trvá mi
1:06:20.599,1:06:25.239
napríklad 15 dní, kým ušijem košeľu,
že mi potom zaplatíte ekvivalent,
1:06:25.239,1:06:27.789
teda pätnásť dní vašej práce,
1:06:27.789,1:06:32.079
keď predsa môžete nájsť niekoho, kto
ušije košeľu napríklad za tri dni,
1:06:32.079,1:06:34.900
potom ju radšej vymeníte za 3 dni práce.
1:06:34.900,1:06:37.339
Takže na konci tejto pasáže hovorí:
1:06:37.339,1:06:40.339
„…neodlišujú sa už,
1:06:40.339,1:06:43.999
ale všetky sa redukujú
na rovnakú ľudskú prácu,
1:06:43.999,1:06:46.739
na abstraktnú ľudskú prácu.“ (48)
1:06:46.739,1:06:50.559
No, napreduje to veľmi rýchlo,
veľmi zložito.
1:06:50.559,1:06:51.349
Úžitková hodnota,
1:06:51.349,1:06:52.659
výmenná hodnota,
1:06:52.659,1:06:54.889
abstraktná ľudská práca.
1:06:54.889,1:06:56.769
A ďalej:
1:06:56.769,1:06:59.660
„Skúmajme teraz toto rezíduum
produktov práce. Neostalo z nich
1:06:59.660,1:07:01.000
nič,
1:07:01.000,1:07:03.999
iba tá istá prízračná predmetnosť…“
1:07:03.999,1:07:06.609
Marx obľubuje prízraky,
1:07:06.609,1:07:10.009
vlkolakov a podobné záležitosti.
Na tieto veci ešte nerazíme.
1:07:10.009,1:07:13.969
Marx je obdivovateľom Mary Shelley,
Frankensteina, a tak ďalej,
1:07:13.969,1:07:16.779
takže budete narážať na takéto vyjadrenia..
Je to skvelé.
1:07:16.779,1:07:22.639
„číra stuhnutina bezrozdielnej
ľudskej práce,
1:07:22.639,1:07:26.459
t. j. vynaloženie ľudskej práce
bez ohľadu na formu, v akej sa vynaložila.“
1:07:26.459,1:07:29.989
„Ako kryštály tejto spoločenskej substancie,
ktorá je pre ne spoločná,
1:07:29.989,1:07:39.369
sú hodnotami – tovarovými hodnotami.“
1:07:39.369,1:07:45.420
Dobre, takže na štyroch stranách
Marx vyložil tieto
1:07:45.420,1:07:46.959
tri základné pojmy.
1:07:46.959,1:07:53.619
Úžitková hodnota, výmenná hodnota, hodnota.
1:07:53.619,1:07:55.619
Hodnota je to, čo prechádza
1:07:55.619,1:07:58.909
procesom výmeny tovarov.
1:07:58.909,1:08:05.629
Je to ten skrytý prvok tovaru,
1:08:05.629,1:08:13.819
ktorý robí všetky tovarmi v zásade
vymeniteľnými za všetky ostatné.
1:08:13.819,1:08:19.309
A potom hovorí: keďže sme
abstrahovali od úžitkovej hodnoty,
1:08:19.309,1:08:22.999
musíme sa vrátiť späť
a pozrieť sa na výmennú hodnotu.
1:08:22.999,1:08:26.929
Potom vidíme výmennú hodnotu, ako hovorí,
na strane 48,
1:08:26.929,1:08:29.289
ako „nevyhnutný spôsob vyjadrenia“
1:08:29.289,1:08:34.219
čiže „javovú formu“ hodnoty.
1:08:34.219,1:08:37.650
Jav, javová forma; ale tentoraz
sa na to pozeráme inak.
1:08:37.650,1:08:42.049
Teda – na vymeniteľnosti všetkých
týchto tovarov je čosi záhadné.
1:08:42.049,1:08:47.759
Je čosi záhadné na tom,
ako môžu byť
1:08:47.759,1:08:52.639
všetky tieto tovary
navzájom súmerateľné.
1:08:52.639,1:08:56.389
Toto tajomstvo spočíva v tom,
že sú hodnotami.
1:08:56.389,1:08:58.560
Ale hodnoty teraz vyjadruje
1:08:58.560,1:09:01.330
výmenná hodnota, takže výmenná hodnota,
1:09:01.330,1:09:03.069
teda koľko skutočne dostanete
1:09:03.069,1:09:04.549
za produkt na trhu,
1:09:04.549,1:09:06.250
je reprezentáciou hodnoty,
1:09:06.250,1:09:10.749
je reprezentáciou práce.
1:09:10.749,1:09:13.909
Ale keď idete do supermarketu,
1:09:13.909,1:09:17.859
vidíte v tovare prácu?
1:09:17.859,1:09:21.719
Napriek tomu však má
výmennú hodnotu, však?
1:09:21.719,1:09:22.859
Opäť, Marxovi ide o to, že –
1:09:22.859,1:09:26.969
áno, sú to produkty práce,
ale tú prácu nevidíte,
1:09:26.969,1:09:29.499
nikde v tovare ju nevidno.
1:09:29.499,1:09:34.949
Ale niečo o tejto práci sa predsa dozvedáte,
lebo je reprezentovaná cenou tovaru.
1:09:34.949,1:09:36.659
Takže v tomto zmysle, ak chcete,
1:09:36.659,1:09:42.269
je výmenná hodnota reprezentáciou,
spôsobom vyjadrenia niečoho iného.
1:09:42.269,1:09:47.670
A znova: povedať, že niečo je „reprezentáciou“
niečoho, nie je to isté, ako keď niečo „je“ niečím.
1:09:47.670,1:09:48.830
Každý vám povie,
1:09:48.830,1:09:52.170
že je rozdiel medzi tým,
keď je niečo reprezentáciou niečoho,
1:09:52.170,1:09:55.710
a keď niečo je niečím – je v tom podstatný rozdiel.
Marx strávi dosť veľa času
1:09:55.710,1:09:59.400
diskusiou o povahe tohto rozdielu
1:09:59.400,1:10:06.400
medzi hodnotou a jej reprezentáciou.
1:10:08.659,1:10:12.329
Na strane 48 hovorí:
1:10:12.329,1:10:15.659
„Úžitková hodnota čiže statok
1:10:15.659,1:10:19.959
má teda hodnotu len preto,
lebo sa v nej spredmetnila
1:10:19.959,1:10:26.959
čiže materializovala
abstraktná ľudská práca.“
1:10:26.959,1:10:30.910
Spredmetnila – veľmi dôležitý pojem.
1:10:30.910,1:10:37.619
Určitý proces, v tomto prípade pracovný
proces, sa spredmetňuje vo veci.
1:10:37.619,1:10:42.630
Táto myšlienka bude
u Marxa veľmi dôležitá.
1:10:42.630,1:10:44.659
Máte vec
1:10:44.659,1:10:46.659
a okrem toho pracovný proces.
1:10:46.659,1:10:48.360
Aký je potom vzťah
1:10:48.360,1:10:51.370
medzi procesom a vecou?
To sa bude
1:10:51.370,1:10:56.809
v texte objavovať znova a znova.
1:10:56.809,1:10:59.250
Procesy a veci,
1:10:59.250,1:11:05.409
vec ako reprezentácia procesu.
1:11:05.409,1:11:07.849
Chcete jednoduchý príklad?
1:11:07.849,1:11:10.369
Ak vám hneď teraz dám test,
1:11:10.369,1:11:13.909
dám vám napísať krátku prácu
o význame týchto pojmov,
1:11:13.909,1:11:15.169
a potom vám ju oznámkujem,
1:11:15.169,1:11:19.030
budem vás hodnotiť z hľadiska veci.
1:11:19.030,1:11:23.790
Čo by to len malo spoločné
s procesom, ktorý sa tu odohráva?
1:11:23.790,1:11:28.150
Mohli by ste byť veľmi,
veľmi nahnevaní,
1:11:28.150,1:11:33.849
ak by som vám dal C, D alebo F a podobne,
pretože ste text ešte celkom nepochopili.
1:11:33.849,1:11:37.149
Keď ešte stále zápasite s týmto procesom,
1:11:37.149,1:11:41.909
duševným pracovným procesom, pri ktorom sa
snažíte zvládnuť, čo sa v tomto texte odohráva.
1:11:41.909,1:11:43.959
To je veľmi dôležitá vec.
1:11:43.959,1:11:48.719
Ale ak vás budem skúšať z hľadiska veci…
Nakoniec,
1:11:48.719,1:11:52.119
náš vzdelávací systém
je plný tohto problému.
1:11:52.119,1:11:54.249
Vzdelávanie je proces,
1:11:54.249,1:11:58.599
v ktorom ide o to, ako sa ľudia učia.
Je to proces, myslenie, takéto záležitosti.
1:11:58.599,1:12:02.149
A my neustále testujeme, akí schopní sú ľudia,
na základe toho,
1:12:02.149,1:12:04.029
aké veci robia.
1:12:04.029,1:12:09.360
Dizertácie, eseje, seminárne práce,
1:12:09.360,1:12:12.669
testy s výberom odpovedí,
a tak ďalej.
1:12:12.669,1:12:16.320
Marx tu teda hovorí:
Reprezentácia hodnoty
1:12:16.320,1:12:18.469
čiže výmenná hodnota
1:12:18.469,1:12:21.960
je čosi, čo skutočne vidíte,
ale je to
1:12:21.960,1:12:25.419
reprezentácia niečoho iného,
hodnoty.
1:12:25.419,1:12:32.389
A ako uvidíme, hodnota je neustále v pohybe.
1:12:32.389,1:12:37.900
A to znamená, že proces
sa spredmetňuje vo veci.
1:12:37.900,1:12:40.980
Pracovný proces, keď
hrnčiar robí hrniec,
1:12:40.980,1:12:44.150
sa nakoniec spredmetňuje vo veci.
A na trhu sa predáva táto vec,
1:12:44.150,1:12:47.000
nie samotný proces.
1:12:47.000,1:12:51.119
Lenže táto vec by
bez procesu nejestvovala.
1:12:51.119,1:12:54.479
Takže proces sa musí spredmetniť.
1:12:54.479,1:12:58.059
Existujú ľudia, ktorí by najradšej
napísali dizertáciu bez toho,
1:12:58.059,1:13:01.260
aby ju skutočne vyprodukovali.
1:13:01.260,1:13:03.449
Môžete napríklad povedať, že
ten samotný proces je skvelý!
1:13:03.449,1:13:07.179
Aha, jasné, okamžitý doktorát.
1:13:07.179,1:13:09.560
…ale tak to nefunguje –
musíte ten proces spredmetniť.
1:13:09.560,1:13:12.550
A každý, kto si to zažil, vie,
1:13:12.550,1:13:15.889
že môžete mať skvelé nápady a myslieť si, že je to úžasné,
ale keď sa ich pokúsite spredmetniť na papieri,
1:13:15.889,1:13:20.780
poviete si: panebože,
to sú ale hlúposti!
1:13:20.780,1:13:22.150
A tak musíte…
1:13:22.150,1:13:25.130
Marx tu teda hovorí o tomto vzťahu.
1:13:25.130,1:13:26.159
To je prítomné…
1:13:26.159,1:13:27.989
Je to implicitné v tomto
1:13:27.989,1:13:30.280
pojme spredmetnenia.
1:13:30.280,1:13:34.699
Ľudská práca sa spredmetňuje,
materializuje,
1:13:34.699,1:13:37.989
v tejto veci, ktorú nazývame tovarom.
1:13:37.989,1:13:41.849
Ale z hľadiska tejto
veci sa kvantita
1:13:41.849,1:13:47.849
meria dĺžkou trvania práce
vynaloženej na výrobu veci.
1:13:47.849,1:13:51.969
A sama táto práca má svoju
mieru, ako hovorí Marx…
1:13:51.969,1:13:57.219
hodiny, dni atď.
1:13:57.219,1:13:59.199
Znova, tu je odkaz,
1:13:59.199,1:14:02.349
zakódovaný odkaz, ak chcete,
na spôsob, akým
1:14:02.349,1:14:07.830
kapitalistický výrobný spôsob vytvára
určitú predstavu časovosti, temporality.
1:14:07.830,1:14:14.570
Čas – ako kapitalistický spôsob výroby
štruktúruje čas?
1:14:14.570,1:14:18.060
A Marx bude argumentovať,
že treba pochopiť,
1:14:18.060,1:14:24.280
že to súvisí so skutočnosťou,
že čas sú peniaze.
1:14:24.280,1:14:27.420
Čas určitým spôsobom súvisí
s hodnotou, takže
1:14:27.420,1:14:30.710
aj spôsob merania času
na seba berie istú
1:14:30.710,1:14:33.950
podobu,
1:14:33.950,1:14:40.950
jednoducho v dôsledku toho, ako
funguje kapitalistický výrobný spôsob.
1:14:43.630,1:14:50.089
V tomto odseku Marx ďalej hovorí,
1:14:50.089,1:14:56.039
Pozerám sa len na celkovú
pracovnú silu spoločnosti,
1:14:56.039,1:15:03.039
„ktorá sa stelesňuje v hodnotách
tovarového sveta.“
1:15:03.729,1:15:10.729
Kde táto spoločnosť existuje,
kde vládne tento svet tovarov?
1:15:11.469,1:15:12.850
Nehľadíme tu na
1:15:12.850,1:15:19.519
nejaké konkrétne miesto, pozeráme sa
na celú globálnu situáciu.
1:15:19.519,1:15:22.429
Svet tovarov,
1:15:22.429,1:15:25.889
kde tento tovarový svet je
práve teraz?
1:15:25.889,1:15:29.690
Je v Číne, v Mexiku, Japonsku,
1:15:29.690,1:15:32.190
v Rusku.
1:15:32.190,1:15:34.959
Je to globálna záležitosť.
1:15:34.959,1:15:36.780
A Marx sa pozerá na
1:15:36.780,1:15:39.429
spoločnosť v zmysle
1:15:39.429,1:15:42.820
celého kapitalistického sveta.
1:15:42.820,1:15:47.679
Takže jeho pojem práce,
1:15:47.679,1:15:50.639
miery hodnoty, treba
1:15:50.639,1:15:56.110
usúvzťažniť na celý svet,
nejde tu o špecifickú
1:15:56.110,1:16:02.580
aktivitu jednotlivej práce na určitom mieste
a v určitom čase. Je to celý svet.
1:16:02.580,1:16:05.979
Ide o globálnu situáciu,
a to už na tomto mieste.
1:16:05.979,1:16:08.499
Napokon, Marx podáva brilantný
1:16:08.499,1:16:11.719
opis globalizácie,
ak to tak chceme nazvať,
1:16:11.719,1:16:13.869
v Manifeste komunistickej strany.
1:16:13.869,1:16:17.599
Tam Marx hovorí o nutkaní
buržoázie vytvoriť svetový trh,
1:16:17.599,1:16:20.389
a dôsledkoch jeho vzniku,
1:16:20.389,1:16:24.589
teda likvidácii starých odvetví,
vzniku nových, je tu veľa
1:16:24.589,1:16:26.189
pohybu.
1:16:26.189,1:16:31.469
Marx to písal v kontexte sveta,
ktorý sa veľmi rýchlo otváral
1:16:31.469,1:16:35.149
– vďaka parníku, železnici
a podobným veciam –
1:16:35.149,1:16:39.449
a stával sa globálnou ekonomikou.
1:16:39.449,1:16:43.159
A Marx veľmi dobre pochopil
dôsledky tohto procesu,
1:16:43.159,1:16:46.059
ktorý viedol k tomu, že hodnota
sa neurčuje na našom piesočku,
1:16:46.059,1:16:52.039
ale určuje sa v celom tovarovom svete.
1:16:52.039,1:16:55.439
A výsledkom toho je,
čo hovorí ďalej, že teda
1:16:55.439,1:16:58.340
„Každá z týchto individuálnych pracovných síl,“
1:16:58.340,1:17:03.780
teda jednotiek homogénnej pracovnej sily,
1:17:03.780,1:17:07.289
každá z nich „je tá istá ľudská
pracovná sila, pokiaľ má
1:17:07.289,1:17:09.390
charakter spoločensky
priemernej pracovnej sily
1:17:09.390,1:17:13.109
a pôsobí ako takáto spoločenská
priemerná pracovná sila.“ (48)
1:17:13.109,1:17:16.600
A tu prichádza zásadná definícia:
1:17:16.600,1:17:19.050
„Spoločensky nutný pracovný čas
1:17:19.050,1:17:22.690
je pracovný čas potrebný na to,
1:17:22.690,1:17:27.209
aby sa nejaká úžitková hodnota vyrobila za existujúcich
spoločensky normálnych výrobných podmienok
1:17:27.209,1:17:32.569
a pri spoločensky priemernom stupni zručnosti
a intenzity práce.“ (48)
1:17:32.569,1:17:36.139
Toto je prvé priblíženie k definícii hodnoty.
1:17:36.139,1:17:43.139
Hodnota je spoločensky nutný pracovný čas.
1:17:44.270,1:17:48.640
Jedným z dôvodov, prečo si Marx myslel,
že mu čitatelia odpustia taký zložitý výklad
1:17:48.640,1:17:52.249
úžitkovej hodnoty, výmennej hodnoty a hodnoty,
1:17:52.249,1:17:55.889
bolo, že každý, kto čítal Ricarda,
1:17:55.889,1:18:00.409
by povedal, „Jasné, toto je čistý Ricardo.“
1:18:00.409,1:18:08.499
A áno, je to čistý Ricardo, no s jedným dôvetkom.
1:18:08.499,1:18:15.019
Ricardo chápal hodnotu ako pracovný čas.
1:18:15.019,1:18:21.840
Marx používa pojem spoločensky nutného
pracovného času.
1:18:21.840,1:18:25.420
Okamžite by ste si mali položiť otázku:
1:18:25.420,1:18:28.420
Čo je „spoločensky nutné“?
1:18:28.420,1:18:31.699
Ako to vzniká?
1:18:31.699,1:18:34.550
Marx tu na to vôbec neodpovedá.
1:18:34.550,1:18:38.429
Odpoveď začnete tušiť až
neskôr, keď sa v Kapitáli
1:18:38.429,1:18:40.969
dostanete ďalej.
1:18:40.969,1:18:43.389
Inými slovami, Marx tu jednoducho
1:18:43.389,1:18:48.719
nastolil ricardovský pojmový aparát.
1:18:48.719,1:18:55.829
Zopakoval ho a povedal:
„Ricardovi niečo ušlo.“
1:18:55.829,1:19:03.039
Nie je adekvátne nazývať hodnotu
pracovným časom.
1:19:03.039,1:19:05.360
Musíme sem dať ten otáznik:
1:19:05.360,1:19:07.759
Čo je spoločensky nutný pracovný čas?
1:19:07.759,1:19:11.699
Ako sa určuje? Kto ho určuje?
1:19:11.699,1:19:14.579
To je ten veľký problém.
1:19:14.579,1:19:19.210
A dovolím si tvrdiť, že dodnes
zostáva veľkým problémom globálneho kapitalizmu,
1:19:19.210,1:19:24.279
kým a ako sa určuje hodnota.
1:19:24.279,1:19:27.729
Jasné, všetci si radi namýšľame, že máme
vlastné hodnoty a tak ďalej, a každý
1:19:27.729,1:19:31.519
rád hovorí o hodnotách.
1:19:31.519,1:19:35.659
Ale Marx hovorí: „Pozrite, existuje
hodnota, ktorá sa určuje procesom,
1:19:35.659,1:19:38.469
ktorému nerozumieme.“
1:19:38.469,1:19:41.090
A nie je to z našej vôle,
1:19:41.090,1:19:44.689
je to jednoducho niečo,
čo sa nám deje.
1:19:44.689,1:19:46.210
Ako sa to deje,
1:19:46.210,1:19:49.499
na to treba prísť.
Ak chcete pochopiť, kým ste,
1:19:49.499,1:19:52.739
a kde stojíte vo víre
1:19:52.739,1:19:55.409
hodnôt a všetkého, musíte
1:19:55.409,1:19:58.270
pochopiť, ako sa hodnota tvorí,
1:19:58.270,1:20:02.360
ako sa produkuje a aké to má dôsledky,
1:20:02.360,1:20:06.409
sociálne, environmentálne, a tak ďalej.
1:20:06.409,1:20:07.539
A ak si myslíte,
1:20:07.539,1:20:10.780
že dokážete vyriešiť environmentálny
problém globálneho otepľovania
1:20:10.780,1:20:13.440
a podobné veci bez toho, aby ste
1:20:13.440,1:20:16.760
konfrontovali otázku určovania
hodnotovej štruktúry,
1:20:16.760,1:20:19.819
ako sa určuje týmito procesmi,
1:20:19.819,1:20:22.980
tak sa hlboko mýlite.
1:20:22.980,1:20:24.790
Marx vlastne hovorí:
1:20:24.790,1:20:28.699
Treba pochopiť, čo je
spoločenská nutnosť.
1:20:28.699,1:20:30.550
A musíte stráviť veľa času
1:20:30.550,1:20:35.079
skúmaním toho, čo to znamená
spoločensky nutné.
1:20:35.079,1:20:39.539
Okamžite však zdôrazňuje,
1:20:39.539,1:20:42.489
že hodnota nie je stála.
1:20:42.489,1:20:46.280
Už som spomínal, že Marx stále
hovorí o plynulosti vecí.
1:20:46.280,1:20:48.239
Hovorí:
1:20:48.239,1:20:53.989
Samozrejme, hodnota sa mení
s produktívnou silou práce.
1:20:53.989,1:20:57.420
„Napríklad v Anglicku po zavedení
parného tkáčskeho stavu
1:20:57.420,1:21:00.780
stačilo na to, aby sa
dané množstvo priadze
1:21:00.780,1:21:04.489
premenilo na tkaninu, asi o polovicu
menej práce ako predtým.
1:21:04.489,1:21:07.979
V skutočnosti anglický ručný tkáč
potreboval na túto premenu
1:21:07.979,1:21:10.760
aj na ďalej ten istý pracovný čas,
1:21:10.760,1:21:14.530
ale produkt jeho individuálnej
pracovnej hodiny teraz predstavoval
1:21:14.530,1:21:16.280
už len polovicu spoločenskej pracovnej hodiny
1:21:16.280,1:21:17.660
a preto klesol na polovicu
1:21:17.660,1:21:22.109
svojej predchádzajúcej hodnoty.“
1:21:22.109,1:21:27.690
Dobre – hodnota je predovšetkým mimoriadne
1:21:27.690,1:21:32.620
citlivá na technologické prevraty,
1:21:32.620,1:21:34.489
prevraty v produktívnej sile práce.
1:21:34.489,1:21:38.399
Mnohé časti Kapitálu sa budú
týkať skúmania
1:21:38.399,1:21:41.289
týchto prevratov v produktivite,
1:21:41.289,1:21:47.519
týchto prevratov v hodnotových vzťahoch.
1:21:47.519,1:21:49.290
To vedie k záveru,
1:21:49.290,1:21:51.520
na začiatku strany 49:
1:21:51.520,1:21:55.869
„Veľkosť hodnoty nejakej úžitkovej hodnoty
1:21:55.869,1:21:59.279
sa teda určuje iba množstvom
spoločensky nutnej práce
1:21:59.279,1:22:03.179
čiže pracovným časom spoločensky nutným
na jej výrobu.“
1:22:03.179,1:22:06.479
Nech sa páči, definícia.
1:22:06.479,1:22:12.169
„Jednotlivý tovar je tu vôbec len
priemerným exemplárom svojho druhu.“
1:22:12.169,1:22:13.809
A potom opakuje.
1:22:13.809,1:22:17.149
Mimochodom, Marx to robí často.
1:22:17.149,1:22:19.249
Opakuje sa.
1:22:19.249,1:22:22.409
Napadá mu, že ak ste nepochopili
1:22:22.409,1:22:23.979
príklad
1:22:23.979,1:22:27.260
s tkáčskym stavom, skúsi to
1:22:27.260,1:22:30.599
zdôrazniť ešte raz,
1:22:30.599,1:22:35.349
a preto povie, že hodnota tovaru
nezostáva konštantná. Na strane 49:
1:22:35.349,1:22:39.309
„…keby sa nemenil pracovný čas
potrebný na jeho výrobu.“
1:22:39.309,1:22:42.699
„Lenže ten sa mení s každou zmenou
prodkutívnej sily práce.“
1:22:42.699,1:22:46.480
Potom to rozoberá ďalej.
Všimnite si však, že
1:22:46.480,1:22:51.530
„Produktívnu silu práce určujú
rozmanité okolnosti,
1:22:51.530,1:22:57.560
okrem iného priemerný stupeň zručnosti robotníkov,
1:22:57.560,1:23:01.859
stupeň rozvoja vedy a jej technologickej aplikácie…“
1:23:01.859,1:23:09.989
Marx veľmi zdôrazňuje význam
technológií a vedy pre kapitalizmus.
1:23:09.989,1:23:13.249
„…spoločenská kombinácia výrobného procesu,
1:23:13.249,1:23:16.829
rozsah a účinnosť výrobných prostriedkov
1:23:16.829,1:23:23.539
a prírodné podmienky.“
1:23:23.539,1:23:30.320
Celá škála faktorov
môže ovyplyvňovať hodnotu.
1:23:30.320,1:23:35.139
Premeny v prírodnom prostredí
znamenajú prevraty v hodnote.
1:23:35.139,1:23:36.620
Technológia a veda,
1:23:36.620,1:23:39.159
spoločenská organizácia výroby,
1:23:39.159,1:23:41.780
technológie, a tak ďalej…
1:23:41.780,1:23:43.829
Takže máme
1:23:43.829,1:23:48.429
hodnotu, ktorá je predmetom
celého radu vplyvov,
1:23:48.429,1:23:52.119
a Marx sa tu nepokúša o definitívne
vymedzenie všetkých týchto vplyvov,
1:23:52.119,1:23:59.049
chce nás len upozorniť, že táto vec,
čo nazývame hodnotou, nie je konštantná.
1:23:59.049,1:24:07.619
Je predmetom neustálych
revolučných prevratov.
1:24:08.600,1:24:12.500
Ale potom sa stane čosi zvláštne.
1:24:12.500,1:24:16.659
Na strane 50 hore
1:24:16.659,1:24:19.849
Marx zrazu povie:
1:24:19.849,1:24:22.610
„Vec môže byť úžitkovou hodnotou
bez toho, aby bola hodnotou.“
1:24:22.610,1:24:25.979
Dobre, na tom sa asi zhodneme.
1:24:25.979,1:24:29.520
Dýchame vzduch a zatiaľ sa ho nikomu
nepodarilo predávať vo fľašiach,
1:24:29.520,1:24:36.449
hoci sa s tým postupne
asi začne, takže…
1:24:36.449,1:24:42.219
„Vec môže byť užitočná a môže byť produktom práce
bez toho, aby bola tovarom.“
1:24:42.219,1:24:46.039
Pestujem si na dvore rajčiny a jem ich…
1:24:46.039,1:24:48.749
Veľa ľudí, aj v kapitalizme,
1:24:48.749,1:24:52.749
vyrába veľa vecí
pre vlastné poreby.
1:24:52.749,1:24:57.829
S trochou prístupu „urob si sám“
a tak ďalej.
1:24:57.829,1:25:00.280
„Aby vyrábal tovar,“
1:25:00.280,1:25:02.619
„Aby vyrábal tovar,“
1:25:02.619,1:25:03.809
„musí vyrábať nielen úžitkovú hodnotu,
1:25:03.809,1:25:08.530
ale úžitkovú hodnotu pre iných.“
1:25:08.530,1:25:13.050
Navyše, nestačí, aby to bola úžitková hodnota
pre feudálneho pána, ako v prípade nevoľníka,
1:25:13.050,1:25:18.359
ale úžitkové hodnoty, ktoré sa k ľuďom dostanú
prostredníctvom trhu.
1:25:18.359,1:25:20.460
Takže ide o úžitkové hodnoty,
1:25:20.460,1:25:27.460
čo sa vyrábajú, aby sa poslali na trh.
1:25:27.499,1:25:32.960
„Napokon,“ píše Marx, „nijaká vec nemôže byť hodnotou
bez toho, aby nebola úžitkovým predmetom.“
1:25:32.960,1:25:36.400
„Ak je neužitočná, je neužitočná aj práca, ktorú
obsahuje, neráta sa za prácu,
1:25:36.400,1:25:42.679
a preto nevytvára nijakú hodnotu.“
1:25:42.679,1:25:47.739
Spomeňme si, že Marx najprv akoby
odkladal úžitkovú hodnotu a abstrahoval od nej.
1:25:47.739,1:25:48.980
Hovoril, „Nezaujímajú ma
1:25:48.980,1:25:53.050
úžitkové hodnoty, nie sú
dôležité, a tak ďalej.“
1:25:53.050,1:25:56.079
„Abstrahujem od nich, prichádzam
k výmennej hodnote, a tak sa dostávam
1:25:56.079,1:25:59.329
k hodnote. Ale teraz
mám hodnotu a hovorím:
1:25:59.329,1:26:03.289
nie je dôležité, aká práca sa na niečo
vynaložila. Ak to nikto nechce,
1:26:03.289,1:26:08.090
ak to neuspokojuje nejakú potrebu či túžbu,
potom to nie je hodnota.“
1:26:08.090,1:26:10.949
Takže hodnota tiež závisí
od toho, či je tovar úžitkovou hodnotou,
1:26:10.949,1:26:13.309
pre niekoho, niekde.
1:26:13.309,1:26:18.829
Tovar musíte dokázať predať.
Takže Marx sa zrazu
1:26:18.829,1:26:25.829
vracia k úžitkovej hodnote
v súvislosti s hodnotou.
1:26:27.590,1:26:30.449
Je tu teda veľmi zaujímavá
1:26:30.449,1:26:31.980
štruktúra,
1:26:31.980,1:26:34.530
ktorá vyzerá takto.
1:26:34.530,1:26:39.909
Chcel by som vás požiadať,
aby ste po prečítaní každej časti
1:26:39.909,1:26:45.019
porozmýšľali o tom, ako je ten
pojmový aparát zostavený,
1:26:45.019,1:26:47.999
ako to všetko súvisí.
1:26:47.999,1:26:52.380
Máme tu teda niečo,
čo vyzerá asi takto:
1:26:52.380,1:27:00.679
Je tu tovar.
1:27:00.679,1:27:01.960
Videli sme, že
1:27:01.960,1:27:05.209
tovar má dvojaký charakter.
1:27:05.209,1:27:13.309
Má úžitkovú hodnotu.
1:27:13.610,1:27:20.610
Ale má aj výmennú hodnotu.
1:27:24.989,1:27:27.879
Výmenná hodnota je
reprezentáciou niečoho.
1:27:27.879,1:27:30.519
Čoho je reprezentáciou?
1:27:30.519,1:27:36.739
Je reprezentáciou hodnoty.
1:27:36.739,1:27:41.619
Ale hodnota nie je ničím,
1:27:41.619,1:27:47.239
ak nie je spojená
s úžitkovou hodnotou.
1:27:47.239,1:27:50.989
Čo je hodnota?
1:27:50.989,1:27:57.989
Spoločensky nutný pracovný čas.
1:28:08.329,1:28:16.820
Ak vlastníte dom, zaujíma vás viac jeho
úžitková hodnota, alebo výmenná hodnota?
1:28:16.820,1:28:23.820
No, zaujímajú vás obe. Aj vlk sa
chce nažrať, aj ovca zostať celá.
1:28:27.469,1:28:28.699
Je tak?
1:28:28.699,1:28:34.999
Je tu akýsi protiklad. Ak chcete realizovať
výmennú hodnotu niečoho,
1:28:34.999,1:28:37.399
nemôžete to mať ako úžitkovú hodnotu.
1:28:37.399,1:28:40.820
Ak to používate ako úžitkovú hodnotu,
nedostanete sa k výmennej hodnote,
1:28:40.820,1:28:43.529
pokiaľ si nevezmete americkú hypotéku,
prípadne všetky tie veci,
1:28:43.529,1:28:47.939
ktoré ľudia robili v priebehu
posledných pár rokov.
1:28:47.939,1:28:50.830
Všimnite si však štruktúru:
1:28:50.830,1:28:53.719
Tovar, jednoduchý pojem,
1:28:53.719,1:28:55.599
má dva aspekty.
1:28:55.599,1:28:57.750
Ale keď sa pozriete na tovar,
1:28:57.750,1:29:03.579
môžete ho naozaj rozdeliť na polovice a povedať:
toto je výmenná hodnota a toto je úžitková hodnota?
1:29:03.579,1:29:05.599
Nie, sú v jednote.
1:29:05.599,1:29:09.260
Ale v tejto jednote
je dvojaký aspekt.
1:29:09.260,1:29:11.079
A tento dvojaký aspekt
1:29:11.079,1:29:15.999
nám umožňuje definovať niečo, čo nazývame
hodnotou, ako spoločensky nutný pracovný čas.
1:29:15.999,1:29:21.260
A úžitková hodnota tovaru je jeho nositeľom.
1:29:21.260,1:29:27.039
Úžitková hodnota je jeho nositeľom.
1:29:27.039,1:29:31.059
Lenže na to, aby úžitková hodnota
mala hodnotu, musí byť užitočná.
1:29:31.059,1:29:33.160
A samozrejme, tejto súvislosti
1:29:33.160,1:29:38.199
sa týkajú rôzne problémy,
pokiaľ ide o ponuku a dopyt.
1:29:38.199,1:29:43.609
Ak je ponuka priveľká, hodnota klesne,
ak je dopyt primalý, hodnota stúpne.
1:29:43.609,1:29:47.619
Takže ponuka a dopyt tu hrajú určitú úlohu.
1:29:47.619,1:29:51.320
Marx však tieto záležitosti
nijako zvlášť nezaujímajú.
1:29:51.320,1:29:55.719
Ako Marx viackrát povie,
1:29:55.719,1:29:59.170
to, čo ma zaujíma, je situácia,
1:29:59.170,1:30:04.599
keď sú ponuka a dopyt v rovnováhe.
1:30:04.599,1:30:07.949
Keď sú v rovnováhe či ekvilíbriu,
musím to skúmať trochu inak,
1:30:07.949,1:30:10.290
a hodnotu tovarov určuje
1:30:10.290,1:30:13.869
spoločensky nutný pracovný
čas, teraz bez ohľadu na to,
1:30:13.869,1:30:20.610
čo táto spoločenská nutnosť
znamená. Takže máme tu
1:30:20.610,1:30:23.939
čosi takéto, čo nám
potom umožní hovoriť
1:30:23.939,1:30:27.849
o hodnote tovaru.
1:30:27.849,1:30:31.689
Môžeme hovoriť o tovarových hodnotách.
1:30:31.689,1:30:33.420
Dostali sme sa do bodu,
keď vieme, že
1:30:33.420,1:30:36.420
hodnoty tovarov tvorí
1:30:36.420,1:30:41.159
spoločensky nutný pracovný čas.
1:30:41.159,1:30:48.230
Myslím si, že tu vidno
1:30:48.230,1:30:53.579
ako funguje Marxova
dialektická metóda.
1:30:53.579,1:30:59.539
Povedali by ste, že výmenná
hodnota spôsobuje hodnotu?
1:30:59.539,1:31:01.520
Povedali by ste, že výmenná hodnota
1:31:01.520,1:31:05.469
spôsobuje úžitkovú hodnotu, alebo že úžitková hodnota
je spôsobená, resp. že čokoľvek je tu spôsobené niečím iným?
1:31:05.469,1:31:09.530
Tu ide o analýzu, ktorá nie je kauzálna.
1:31:09.530,1:31:15.679
Je o vzťahoch, o dialektických vzťahoch.
1:31:15.679,1:31:21.119
Možno hovoriť o výmennej hodnote
nezávisle od úžitkovej hodnoty?
1:31:21.119,1:31:24.469
Nie, nemožno.
1:31:24.469,1:31:29.050
Možno hovoriť o hodnote bez toho, aby sme
hovorili o úžitkovej hodnote? Nie, nemožno.
1:31:29.050,1:31:32.550
Inými slovami, o žiadnom z týchto
pojmov nemožno hovoriť bez toho,
1:31:32.550,1:31:35.820
aby sme hovorili o všetkých ostatných.
1:31:35.820,1:31:39.690
Tu sa ukazuje, čo som myslel
tým postupom naprieč
1:31:39.690,1:31:43.119
konceptuálnym aparátom cibule.
1:31:43.119,1:31:51.489
Je to organický, súvisiaci
súbor vzťahov medzi pojmami.
1:31:51.489,1:31:54.849
Tiež som spomínal, že budeme
1:31:54.849,1:31:59.369
hovoriť o pohybe
1:31:59.369,1:32:02.639
o výrobe vecí, o pracovných procesoch,
1:32:02.639,1:32:08.009
ktoré sa spredmetňujú
v úžitkových hodnotách,
1:32:08.009,1:32:13.269
a ktoré sa reprezentujú
vo výmennej hodnote.
1:32:13.269,1:32:17.179
Takže tu máme veľmi zaujímavý
1:32:17.179,1:32:21.270
konceptuálny rámec, v ktorom
vôbec nejde o kauzalitu.
1:32:21.270,1:32:23.630
Ide tu o vnútorné vzťahy.
1:32:23.630,1:32:25.590
A ak to pochopíme,
1:32:25.590,1:32:30.119
všimneme si aj určité napätia,
o ktorých som už hovoril.
1:32:30.119,1:32:31.939
Áno, bolo by skvelé mať
1:32:31.939,1:32:36.699
naraz úžitkovú hodnotu
i výmennú hodnotu.
1:32:36.699,1:32:40.159
Lenže často stojíme
pred náročnou voľbou.
1:32:40.159,1:32:43.380
Budem mať úžitkovú hodnotu,
1:32:43.380,1:32:45.380
alebo realizujem výmennú hodnotu?
1:32:45.380,1:32:50.249
Alebo sa vzdám výmennej hodnoty
a ponechám si úžitkovú hodnotu?
1:32:50.249,1:32:54.609
A to sú každodenné rozhodnutia, ktoré
robíme, keď ideme na trh. Je tak?
1:32:54.609,1:32:55.629
Vzdám sa
1:32:55.629,1:32:58.960
výmennej hodnoty, peňazí
za toto, alebo nie?
1:32:58.960,1:33:01.730
Odložím si peniaze, alebo čo urobím?
1:33:01.730,1:33:08.239
Marx tu vytvoril čosi,
čo už niečo vysvetľuje.
1:33:08.239,1:33:14.530
Ale hoci Marx niečo vysvetľuje,
nehovorí: toto je príčinou tamtoho.
1:33:14.530,1:33:17.250
Nejde o kauzálnu analýzu.
1:33:17.250,1:33:18.459
Tu by som chcel… Chcem, aby ste
začali premýšľať nad
1:33:18.459,1:33:24.039
dialektickým spôsobom argumentácie,
1:33:24.039,1:33:26.980
ktorý odhaľuje čosi o tom,
1:33:26.980,1:33:31.320
pred akými voľbami stojíte,
keď idete do supermarketu.
1:33:31.320,1:33:34.429
A aké veci s supermarkete vidíte.
1:33:34.429,1:33:37.639
V supermarkete sa stretávate
s reprezentáciou ľudskej práce.
1:33:37.639,1:33:41.119
Nevidíte samu ľudskú prácu.
Vidíte jej reprezentáciu.
1:33:41.119,1:33:45.590
Máte do činenia sa reprezentáciou
ako niečím spredmetneným,
1:33:45.590,1:33:47.990
s hodnotou, ako je reprezentovaná,
1:33:47.990,1:33:52.260
a musíte sa rozhodnúť medzi
úžitkovou hodnotou a výmennou hodnotou.
1:33:52.260,1:33:58.460
Takže Marx tu ponúka spôsob, ako
situovať niečo, čo ľudia robia denne.
1:33:58.460,1:34:01.970
A vidíte, že tento aparát,
hoci Marx
1:34:01.970,1:34:05.679
ho nevykladá tak, ako teraz ja,
1:34:05.679,1:34:10.199
ale keď sa nad tým zamyslíte,
vidíte, že nám to niečo pomáha pochopiť.
1:34:10.199,1:34:14.219
Takže sa to, prosím, neučte
ako nejakú formálnu abstrakciu.
1:34:14.219,1:34:15.869
Skúste túto konceptuálnu kostru
1:34:15.869,1:34:19.809
obaliť svalstvom, tak,
že o nej budete premýšľať.
1:34:19.809,1:34:23.260
Čo to vlastne všetko znamená?
1:34:23.260,1:34:28.840
Ako mi to pomôže pochopiť veci,
čo sa dejú okolo mňa?
1:34:28.840,1:34:33.929
To je veľmi dôležitá otázka,
1:34:33.929,1:34:37.900
ku ktorej takýto spôsob skúmania vedie.
1:34:37.900,1:34:40.110
Mojím cieľom pri čítaní
1:34:40.110,1:34:43.939
tejto prvej časti je
poskytnúť vám istú predstavu,
1:34:43.939,1:34:47.540
vytvoriť určitý model, ak chcete,
toho, ako by ste to mali čítať.
1:34:47.540,1:34:49.470
Nebude to vždy fungovať.
1:34:49.470,1:34:53.579
Ale na konci každej časti by ste
si mali dať určitý odstup a povedať si,
1:34:53.579,1:34:57.039
v poriadku – o aké vzťahy tu ide?
1:34:57.039,1:34:59.400
Čo mi tieto vzťahy hovoria
1:34:59.400,1:35:05.349
o týchto veciach v texte,
ale tiež o tom, čo sa deje okolo mňa?
1:35:05.349,1:35:09.169
V mojom každodennom živote, v životoch iných ľudí,
čo sa deje na trhu
1:35:09.169,1:35:12.070
a tak ďalej? Čo mi to hovorí?
1:35:12.070,1:35:14.880
Hovorí mi to niečo?
1:35:14.880,1:35:18.300
Spočiatku bude veľmi ťažké vidieť,
čo by vám to mohlo povedať,
1:35:18.300,1:35:21.499
ale postupne vám začne Marx rozprávať
príbehy, vychádzajúce z týchto vzťahov.
1:35:21.499,1:35:23.999
Postupne z tohto základu rozvinie
1:35:23.999,1:35:29.360
oveľa, oveľa širšiu koncepciu
dynamiky týchto vecí.
1:35:29.360,1:35:34.119
Takže takto Marx postupuje.
1:35:34.119,1:35:35.630
Myslím, že to,
1:35:35.630,1:35:38.499
čo som vám poradil,
1:35:38.499,1:35:41.069
znamená prejsť túto časť znova,
1:35:41.069,1:35:46.070
a pozorne sa pozrieť na to, ako sa
tieto pojmy odvíjajú a ako fungujú,
1:35:46.070,1:35:50.030
v tomto zmysle.
1:35:50.030,1:35:52.550
Mimochodom,
1:35:52.550,1:35:55.969
dnes som celý čas hovoril len ja,
1:35:55.969,1:35:58.839
keďže ide o úvod.
1:35:58.839,1:36:02.359
Nie celkom príjemné skúsenosti
ma naučili, že to je nevyhnutné.
1:36:02.359,1:36:03.260
Chcel by som však,
1:36:03.260,1:36:07.489
aby ste sa trochu zapájali,
1:36:07.489,1:36:09.790
takže v budúcnosti,
1:36:09.790,1:36:13.460
práve preto, že si text
pozorne prečítate vopred,
1:36:13.460,1:36:17.239
určite prídete s množstvom otázok.
1:36:17.239,1:36:18.300
Takže keď
1:36:18.300,1:36:23.009
budem hovoriť o niečom, čomu nerozumiete,
lebo to nesedí s tým, k čomu ste dospeli,
1:36:23.009,1:36:26.619
jednoducho ma prerušte.
1:36:26.619,1:36:36.169
To je v poriadku. Ale prerušujte ma
v súvislosti s textom.
1:36:36.169,1:36:40.829
Ako aj Marx hovorí v úvode
k francúzskemu vydaniu,
1:36:40.829,1:36:45.729
ľudia chcú často hovoriť o politike,
1:36:45.729,1:36:49.349
aj na tomto kurze. Ja veľmi
rád hovorím o politike.
1:36:49.349,1:36:52.959
Lenže keď niekedy hovoríte
o politike, zabudnete na text,
1:36:52.959,1:36:56.280
a politikou tohto kurzu je
primať vás k čítaniu textu,
1:36:56.280,1:36:58.249
k jeho pochopeniu.
1:36:58.249,1:37:01.570
Ak teda chcete diskutovať o politike, môžeme
ísť po kurze do O'Reillyho baru na 35. ulici
1:37:01.570,1:37:04.119
a hovoriť o politike,
koľko len chcete,
1:37:04.119,1:37:06.709
nad niekoľkými pivami,
1:37:06.709,1:37:08.799
a to patrí k radostiam tohto kurzu.
1:37:08.799,1:37:12.819
Tu sa chceme pokúsiť
1:37:12.819,1:37:14.520
držať sa textu.
1:37:14.520,1:37:18.909
Sú však prípady, ktoré
som už trochu naznačil,
1:37:18.909,1:37:23.110
keď ľudia môžu mať určitý druh
skúsenosti, ktorý sa stane jasnejším
1:37:23.110,1:37:26.209
vďaka rámcu Marxovej analýzy.
A to je mimoriadne užitočné.
1:37:26.209,1:37:29.449
Keď ľudia povedia:
Jasné, to mi pripomína,
1:37:29.449,1:37:33.079
ako som pracoval pre AT&T
a stalo sa toto atď.,
1:37:33.079,1:37:36.929
a to je presne to, čom tu hovorí Marx.
Inými slovami:
1:37:36.929,1:37:39.670
sú určité spôsoby, akými
1:37:39.670,1:37:43.520
sa text vzťahuje k skúsenosti.
To mi neprekáža, naopak,
1:37:43.520,1:37:45.609
to je vždy veľmi, veľmi užitočné,
1:37:45.609,1:37:47.769
ale tu sa chceme pokúsiť
1:37:47.769,1:37:51.400
prejsť celým textom,
1:37:51.400,1:37:54.890
pričom máme aj trochu priestoru navyše,
takže nebudem celý čas kázať
1:37:54.890,1:37:57.849
a rečniť, takže si môžeme
1:37:57.849,1:37:59.329
niektoré veci rozdiskutovať.
1:37:59.329,1:38:02.909
Zostáva nám desať minút.
Máte nejaké
1:38:02.909,1:38:08.150
otázky k tomu, čo sme robili?
1:38:08.150,1:38:13.909
» ŠTUDENT: Napadlo mi, že keď sa
vo filozofickej tradícii hovorí o hodnote,
1:38:13.909,1:38:14.889
zvyčajne to vychádza
z nejakej koncepcie
1:38:14.889,1:38:15.689
čohosi absolútneho alebo niečoho,
1:38:15.689,1:38:19.739
čo má nezávislú existenciu
zakotvenú v realite,
1:38:19.739,1:38:23.149
a chcem sa opýtať,
či sa Marxova
1:38:23.149,1:38:27.359
definícia hodnoty ako
spoločensky nutného pracovného času
1:38:27.359,1:38:31.960
dá chápať ako niečo spoločensky
podmienené, a či je niečo,
1:38:31.960,1:38:34.489
čo je úplne mimo tohto, či by mohlo
existovať spoločenské usporiadanie,
1:38:34.489,1:38:37.409
či si ho môžeme predstaviť,
1:38:37.409,1:38:46.280
v ktorom by hodnota bola
1:38:46.280,1:38:49.800
sama vlastnou reprezentáciou,
1:38:49.800,1:38:53.689
v ktorej sú obe tie veci zmierené.
1:38:53.689,1:38:57.159
Alebo je hodnota vždy
a nevyhnutne akousi chimérou?
1:38:57.159,1:39:00.969
» HARVEY: Nie, myslím, že treba pochopiť jedno –
1:39:00.969,1:39:04.949
Marxov pojem hodnoty je niečo,
1:39:04.949,1:39:11.619
čo vzniká v procesoch kapitalistického
výrobného spôsobu.
1:39:11.619,1:39:15.380
A Marx vám povie toto: Môžete mať
alternatívne hodnoty, a to je v poriadku.
1:39:15.380,1:39:19.759
A môžete o nich snívať a
chcieť ich a tak ďalej.
1:39:19.759,1:39:26.219
Ale to všetko je málo dôležité,
pokiaľ nedokážete premeniť
1:39:26.219,1:39:30.760
skutočný hodnotový systém, ktorý riadi
naše každodenné životy, a to je tento.
1:39:30.760,1:39:34.760
Takže Marx nie je proti, aspoň nie nevyhnutne,
proti premýšľaniu o alternatívnych hodnotách.
1:39:34.760,1:39:37.610
A ja si myslím, že jedným z veľkých problémov,
1:39:37.610,1:39:43.380
ktorým dnes čelíme, je,
aké alternatívne hodnoty
1:39:43.380,1:39:46.349
by sme chceli vidieť
1:39:46.349,1:39:49.060
fungovať na globálnom trhu.
1:39:49.060,1:39:52.709
Hodnoty férovosti…
1:39:52.709,1:39:57.559
a to zvlášť vystupuje do popredia
v súvislosti s environmentálnymi problémami.
1:39:57.559,1:40:01.820
Ľudia chcú hovoriť o enivronmentálnych
hodnotách, ktoré by mali byť
1:40:01.820,1:40:04.680
súčasťou toho všetkého.
A odpoveď, ako som naznačil, znie:
1:40:04.680,1:40:06.949
Podľa Marxa je to v poriadku.
1:40:06.949,1:40:10.600
No, možno by nepovedal, že je to v poriadku,
keďže mal určitú predstavu o tom, ako ďalej.
1:40:10.600,1:40:13.310
Ale myslím si, že teoreticky by povedal:
1:40:13.310,1:40:18.090
to je v poriadku. Ale aby vaša
predstava hodnoty fungovala,
1:40:18.090,1:40:21.979
musíte konfrontovať tú,
ktorá nám v skutočnosti
1:40:21.979,1:40:23.820
vládne, v tom zmysle
1:40:23.820,1:40:27.159
čo sa odohráva v supermarketoch,
ako žijeme naše životy a tak ďalej.
1:40:27.159,1:40:29.840
A hovoríme o teórii hodnoty,
1:40:29.840,1:40:32.059
ktorá sa týka vnútra
1:40:32.059,1:40:34.340
kapitalistického výrobného spôsobu.
1:40:34.340,1:40:40.260
V mnohých prípadoch došlo
k akejsi kategoriálnej chybe.
1:40:40.260,1:40:43.979
V dôsledku toho, že Marx vzťahuje hodnotu
k práci a pracovným procesom,
1:40:43.979,1:40:49.589
si napríklad v „socialistických“
spoločnostiach vysvetľovali
1:40:49.589,1:40:54.229
Marxovu teóriu pracovnej hodnoty
takmer ako normatívny nástroj
1:40:54.229,1:40:56.439
na premýšľanie o tom
1:40:56.439,1:40:57.499
ako by mal fungovať socializmus.
1:40:57.499,1:41:00.150
Lenže to Marx vôbec nehovorí.
On hovorí:
1:41:00.150,1:41:02.179
hodnota je vnútorná, imanentná
1:41:02.179,1:41:03.949
v kapitalistickom výrobnom spôsobe.
1:41:03.949,1:41:06.889
Musíme sa pokúsiť pochopiť,
1:41:06.889,1:41:08.879
čo táto hodnota je.
1:41:08.879,1:41:11.159
Samozrejme, existujú
alternatívne teórie hodnoty.
1:41:11.159,1:41:12.810
Jasné, môžete o nich
1:41:12.810,1:41:17.050
filozofovať, premýšľať,
robiť si starosti, sociálne
1:41:17.050,1:41:18.939
politické, a tak ďalej…
1:41:18.939,1:41:22.499
Ale Marxovi ide o to,
1:41:22.499,1:41:25.420
že vždy nakoniec musíte
konfrontovať túto,
1:41:25.420,1:41:28.570
pretože tvorí úplný základ
fungovania kapitalistického spôsobu výroby.
1:41:28.570,1:41:29.119
A ak chcete
1:41:29.119,1:41:31.969
utvoriť celkom inú sústavu
hodnôt, potom musíte
1:41:31.969,1:41:35.300
zvrhnúť kapitalistický spôsob výroby.
1:41:35.300,1:41:38.280
A to je Marxov revolučný zámer.
1:41:38.280,1:41:43.530
Pardon, tu bola jedna otázka
1:41:43.530,1:41:47.869
» ŠTUDENT: Mohli by ste povedať niečo
o tom, ako chápať spredmetnenie?
1:41:47.869,1:41:49.339
Môj predsudok, ktorý si so sebou
v tomto ohľade nesiem,
1:41:49.339,1:41:52.219
je, že je to niečo také statické,
1:41:52.219,1:41:54.480
v zmysle, že práca sa spredmetní,
a odchádza od výrobcu,
1:41:54.480,1:41:57.030
takže tu vzniká istá separácia.
1:41:57.030,1:42:01.509
Ako sa o tom dá rozmzýšľať trochu viac
1:42:01.509,1:42:04.409
procesuálne?
1:42:04.409,1:42:08.270
» HARVEY: Znova tu ide o to,
že to nie je…
1:42:08.270,1:42:11.159
napríklad:
1:42:11.159,1:42:13.189
napríklad:
1:42:13.189,1:42:14.639
napríklad:
1:42:14.639,1:42:17.749
Predpokladajme, že prácou vznikne dom.
1:42:17.749,1:42:20.090
Takže pracujúci, ktorí postavili dom,
odtiaľ odídu.
1:42:20.090,1:42:23.510
Povedzme, že iní pracujúci sa doň nasťahujú.
1:42:23.510,1:42:27.769
A vzniká otázka: je hodnota tohto
domu potom už navždy fixná?
1:42:27.769,1:42:32.080
No, podľa Marxa je odpoveď záporná.
1:42:32.080,1:42:36.329
Predpokladajme, že dôjde
k technologickým prevratom,
1:42:36.329,1:42:40.199
ktoré značne uľahčia stavbu domov.
1:42:40.199,1:42:44.480
Takže sa prejde od, čo ja viem,
stavania chatrčí, k stavaniu
1:42:44.480,1:42:47.300
domov iného druhu, takže tu máme určitú dynamiku
1:42:47.300,1:42:50.900
takže
1:42:50.900,1:42:53.540
to súvisí s faktom,
1:42:53.540,1:42:57.699
že dom má úžitkovú hodnotu a tá tu zostáva dlho,
takže vždy
1:42:57.699,1:43:00.889
môžete ten dom predať ako výmennú hodnotu,
čiže tu zostáva isté rezíduum výmennej hodnoty.
1:43:00.889,1:43:02.019
Takže…
1:43:02.019,1:43:03.930
Opäť tu máme istú dynamiku,
1:43:03.930,1:43:05.370
takže vec
1:43:05.370,1:43:07.849
a kvality tej veci nie sú fixné.
1:43:07.849,1:43:10.550
V skutočnosti je tu veľa
1:43:10.550,1:43:14.989
dynamiky. Ale opäť – Marx sa
týmto z veľkej časti nebude
1:43:14.989,1:43:16.929
v Kapitáli zaoberať. Povie skôr:
1:43:16.929,1:43:21.589
Budem predpokladať, že nateraz je to fixné.
1:43:21.589,1:43:24.000
Každopádne, čo to znamená, je:
1:43:24.000,1:43:29.109
Pozor! Toto je stále v pohybe, nikdy to nie je
fixné, stále sa to mení, je to dynamický
1:43:29.109,1:43:32.429
pojem, nie statický.
A spredmetnenie
1:43:32.429,1:43:37.189
je tiež také – význam spredmetnenia
sa mení v čase
1:43:37.189,1:43:39.699
a priestore. Takže sú tam
1:43:39.699,1:43:45.199
všetky tieto prvky.
1:43:45.199,1:43:46.779
» ŠTUDENT: Táto konkrétna predstava kapitalistického
1:43:46.779,1:43:50.590
sveta, ktorou sa zaoberá Marx,
1:43:50.590,1:43:52.469
sa líši, dosť očividne
1:43:52.469,1:43:53.679
líši od súčasnosti…
1:43:53.679,1:43:59.539
Najmä pokiaľ ide o zákony, ktoré vytvárajú
vlastnícky…
1:43:59.539,1:44:01.769
napríklad len niektoré spoločnosti
môžu vyrábať určitú vec,
1:44:01.769,1:44:06.690
korporácie akoby
1:44:06.690,1:44:07.700
dominujú celej scéne.
1:44:07.700,1:44:12.019
Nie je to voľný trh – protekcionistické zákony,
1:44:12.019,1:44:15.800
ovplyvňujú hodnoty
1:44:15.800,1:44:18.959
takže tie nie sú založené len
na spoločensky nutnom pracovnom čase.
1:44:18.959,1:44:21.800
» HARVEY: Iste, to je jedna z tých
otázok, ktoré si musíte klásť. Čo je
1:44:21.800,1:44:23.989
spoločensky nutný pracovný čas?
1:44:23.989,1:44:25.800
Ako sa určuje?
1:44:25.800,1:44:30.120
Do akej miery ho určuje
monopolná moc na trhu?
1:44:30.120,1:44:36.380
Do akej miery ho určuje
imperialistická politika?
1:44:36.380,1:44:38.739
Do akej miery
1:44:38.739,1:44:41.189
ho ovplyvňuje koloniálne panstvo?
1:44:41.189,1:44:42.130
Inými slovami,
1:44:42.130,1:44:43.869
ide o otvorené otázky.
1:44:43.869,1:44:47.479
A Marx je veľmi otvorený
1:44:47.479,1:44:49.459
diskusii o týchto otázkach,
1:44:49.459,1:44:53.699
aspoň v zásade. Ale my sa pozrieme
1:44:53.699,1:44:57.359
na Marxovu koncepciu čistého
kapitalistického výrobného spôsobu.
1:44:57.359,1:45:01.449
Ktorý je v mnohom založený na
víziách klasickej
1:45:01.449,1:45:03.249
politickej ekonómie.
1:45:03.249,1:45:06.510
Inými slovami: klasická
politická ekonómia
1:45:06.510,1:45:09.969
predpokladá, že budú dokonale
fungujúce trhy a že štátna moc
1:45:09.969,1:45:14.070
im nebude prekážať,
a že nebudú monopoly.
1:45:14.070,1:45:17.739
A tak Marx hovorí: dobre
teda, predpokladajme,
1:45:17.739,1:45:21.469
že klasickí politickí ekonómi
majú pravdu a svet je naozaj takýto.
1:45:21.469,1:45:23.969
Uvidíme pár príkladov,
1:45:23.969,1:45:27.659
keď sa pre tento prepoklad
dostane do problémov.
1:45:27.659,1:45:29.699
Ale v tejto Marxovej koncepcii
1:45:29.699,1:45:33.320
nie je nič také, čo by vám zakazovalo
uvažovať o týchto veciach, lebo,
1:45:33.320,1:45:36.099
aspoň podľa mňa, kategória
„spoločensky nutného“ je
1:45:36.099,1:45:38.170
niečo, čo je stále otvorené.
1:45:38.170,1:45:39.650
Stále sa mení.
1:45:39.650,1:45:41.659
Čo je spoločensky nutné teraz?
1:45:41.659,1:45:45.650
Oproti tomu, čo bolo
spoločensky nutné v roku 1850.
1:45:45.650,1:45:50.099
Tam by bol podstatný rozdiel.
Takže chcem, aby ste
1:45:50.099,1:45:52.510
o tom premýšľali tak,
1:45:52.510,1:45:55.580
že to treba čítať flexibilne,
ale tiež si uvedomili,
1:45:55.580,1:45:59.219
že Marx to používa veľmi špecifickým
spôsobom, vo veľmi špecifickej situácii,
1:45:59.219,1:46:03.340
na veľmi špecifické účely.
1:46:03.340,1:46:06.739
» ŠTUDENT: Zahŕňa „spoločensky nutné“
aj množstvo práce potrebné
1:46:06.739,1:46:10.729
na to, aby sa reprodukoval sám výrobca?
1:46:10.729,1:46:12.559
» HARVEY: „Spoločensky nutné“
1:46:12.559,1:46:15.849
môže zahŕňať takúto otázku.
1:46:15.849,1:46:19.290
Socialistické feministky v diskusiách
1:46:19.290,1:46:22.690
v 60. a 70. rokoch
1:46:22.690,1:46:26.489
poukázali na to, že celá koncepcia
„spoločensky nutného“
1:46:26.489,1:46:28.650
musí brať do úvahy
1:46:28.650,1:46:31.860
isté základné náklady na reprodukciu,
ktoré nesie domácnosť,
1:46:31.860,1:46:35.369
a ktoré môžu na svojich pleciach
niesť prevažne ženy.
1:46:35.369,1:46:38.429
Lenže zároveň, ak sa pozriete
na celé dejiny
1:46:38.429,1:46:40.480
priemyselnej revolúcie,
bola to ženská práca
1:46:40.480,1:46:44.070
v továrňach, ktorá bola dôležitá,
tak ako dnes. A väčšinu
1:46:44.070,1:46:47.840
globálneho proletariátu dnes tvoria ženy.
1:46:47.840,1:46:51.190
Takže tento aspekt spoločenskej
reprodukcie, a ako ho
1:46:51.190,1:46:53.289
integrovať do „spoločensky nutného“,
1:46:53.289,1:46:58.230
je medzi marxistami spornou otázkou.
1:46:58.230,1:47:01.690
A mimochodom, treba pamätať
na to, že Marx
1:47:01.690,1:47:07.969
bol trochu skeptický, pokiaľ ide o termín
„marxista“. Raz povedal: „Nie som žiadny marxista.“
1:47:07.969,1:47:11.489
Myslel tým, že sa veľa vecí
hovorilo v jeho mene,
1:47:11.489,1:47:13.639
a pritom to nebolo celkom
to, čo sám tvrdil.
1:47:13.639,1:47:18.309
Takže opäť, toto je jeden z dôvodov,
prečo chcem, aby ste premýšľali o Marxovi
1:47:18.309,1:47:21.940
prostredníctvom Marxa.
1:47:21.940,1:47:24.139
Lebo je veľmi, veľmi dôležité uvedomiť si,
1:47:24.139,1:47:28.309
ako rozširuje pojem
„spoločensky nutného“.
1:47:28.309,1:47:29.679
To uvidíme.
1:47:29.679,1:47:32.889
Ako by sa dal rozširovať
ďalej, to je tiež
1:47:32.889,1:47:34.479
otvorené diskusii.
1:47:34.479,1:47:37.039
Ako by sme to mali rozšíriť,
1:47:37.039,1:47:41.719
v zmysle socialistického projektu,
alebo sociálno-ekologického či
1:47:41.719,1:47:43.070
sociálno-feministického projektu atď.
1:47:43.070,1:47:44.899
Ako by sme to mali rozšíriť,
1:47:44.899,1:47:47.730
to je opäť na nás.
1:47:47.730,1:47:51.609
A nemyslím si, že Marx by chcel, aby ho čítali
1:47:51.609,1:47:55.389
ako niekoho, kto predkladá
evanjelium, v ktorom
1:47:55.389,1:47:56.590
si stačí nájsť vlastné miesto.
1:47:56.590,1:48:00.110
Nejde o nejaké nepriepustné
argumenty, ide o to,
1:48:00.110,1:48:03.469
ako sa oslobodiť a dokázať
premýšľať o najrôznejších možnostiach,
1:48:03.469,1:48:05.369
najrôznejších alternatívach,
1:48:05.369,1:48:08.780
cestách, ktorými sa vydať.
1:48:08.780,1:48:09.929
Posledná otázka.
1:48:09.929,1:48:13.959
» ŠTUDENT: Mohli by ste
konkrétne objasniť
1:48:13.959,1:48:15.649
rozdiel medzi úžitkovou hodnotou
a výmennou hodnotou?
1:48:15.649,1:48:19.880
» HARVEY: Úžitková hodnota je košeľa
či topánka,
1:48:19.880,1:48:21.889
čokoľvek, čo používate.
Výmenná hodnota je:
1:48:21.889,1:48:25.880
košele a topánky na trhu,
ich ceny,
1:48:25.880,1:48:30.099
zjednodušene povedané.
1:48:30.099,1:48:33.419
Ale nerád v tejto chvíli používam
slovo cena, lebo sme ešte nehovorili
1:48:33.419,1:48:35.969
o peniazoch. Ale neskôr uvidíte,
1:48:35.969,1:48:40.610
že ide o realizáciu cien na trhu,
a že výmenná hodnota je cenou tovaru.
1:48:40.610,1:48:43.769
že ide o realizáciu cien na trhu,
a že výmenná hodnota je cenou tovaru.
1:48:43.769,1:48:46.609
Dobre, tu skončíme.
Veľmi pekne vám ďakujem.
1:48:46.609,1:48:52.909
Nabudúce sa nestretneme, však?
Lebo je…
1:48:52.909,1:48:55.679
» ŠTUDENT: Labor Day [3. september, „Sviatok práce“]
» DAVID HARVEY: Jasné, Labor Day, skvelý nápad.
1:48:55.679,1:48:57.739
Nabudúce si prečítajte
1:48:57.739,1:49:03.840
zvyšok prvej kapitoly,
ako aj druhú kapitolu.
1:49:03.840,1:49:08.169
Dostaneme sa teda na koniec
druhej kapitoly. Tá je pomerne krátka.
1:49:08.169,1:49:12.650
Zvyšok prvej kapitoly je veľmi zaujímavý
z rôznych dôvodov. Zmienil som
1:49:12.650,1:49:17.599
Marxov literárny štýl.
Jeho štýl sa mení
1:49:17.599,1:49:23.369
od ostrého analytického, ktorý ste
videli tu, a tak bude aj pokračovať,
1:49:23.369,1:49:27.419
k tomu, čo možno nazvať
„účtovníckym štýlom“,
1:49:27.419,1:49:29.869
ktorý je na smrť nudný.
1:49:29.869,1:49:31.629
Bude to o tom, že
„Toto stojí dva šilingy,
1:49:31.629,1:49:34.650
tamto stojí tri šilingy,
1:49:34.650,1:49:38.269
a toto stojí dva a pol pence,
a ak to sčítame, dostaneme…“
1:49:38.269,1:49:39.269
Na smrť nudné.
1:49:39.269,1:49:42.980
Tretia časť prvej kapitoly
1:49:42.980,1:49:46.550
je pomerne dlhé a nudná.
1:49:46.550,1:49:49.510
A podľa mňa to mohol odbaviť
oveľa rýchlejšie.
1:49:49.510,1:49:52.860
Sú tam však niektoré veľmi dôležité
vhľady. Takže uvidíte, že s tým
1:49:52.860,1:49:53.810
budete bojovať.
1:49:53.810,1:49:57.070
Posledná časť prvej kapitoly je
o tovarovom fetišizme,
1:49:57.070,1:50:00.300
kde to je zase o vlkolakoch
a Robinsonovi Crusoe,
1:50:00.300,1:50:04.489
v neuveriteľnom literárnom štýle.
Takže v tejto prvej kapitole
1:50:04.489,1:50:08.159
máte ukážky Marxových
rôznych štýlov.
1:50:08.159,1:50:09.479
A všetky sú tu pokope.
1:50:09.479,1:50:13.699
Ak by ste takto napísali dizertáciu,
povedali by vám, panebože, spravte s tým niečo,
1:50:13.699,1:50:15.320
to si nemôžete dovoliť.
1:50:15.320,1:50:18.380
Vyberte si jeden štýl!
Ale on píše rôznymi štýlmi.
1:50:18.380,1:50:19.559
A baví ho to.
1:50:19.559,1:50:21.810
A je to zábavné,
pretože si začnete hovoriť:
1:50:21.810,1:50:25.049
Ako toto súvisí s tamtým?
1:50:25.049,1:50:28.939
Čo to vlastne znamená?
Nuž, prvá kapitola je taká.
1:50:28.939,1:50:30.369
Druhá kapitola je relatívne krátka
1:50:30.369,1:50:33.389
a opäť pomerne analytická.
1:50:33.389,1:50:36.969
Kľúčové pojmy sa tam predkladajú podobne ako tu.
Takže je to ďalší krok v pojmovom aparáte.
1:50:36.969,1:50:42.199
Dobre? Takže prvá
a druhá kapitola
1:50:42.199,1:50:45.859
nás čakajú nabudúce.
